Čo je to mládež? Mládež je definovaná ako veková kategória a v Európe zahŕňa populáciu vo veku 15-25 (niekedy 30) rokov. „Spoločnosť konštruuje mládež ako špecifickú skupinu a jej postavenie definuje na základe explicitných (právnych) a implicitných (kultúrnych) noriem. Mládež je dôležitým potenciálom rozvoja spoločnosti.“
Informácie o mládeži a pre mládež sa spájajú s koncepciou štátnej politiky o mládeži v jednotlivých krajinách. Mládež sa nereflektuje len ako skupina sociálnej štruktúry, ale ako mládežnícka vrstva občianskej spoločnosti, prejavujúca sa v palete národných a medzinárodných organizácií a občianskych hnutí mládeže. Na základe takejto charakteristiky bola predstavená schéma štyroch princípov, cieľov a stratégií, ktoré obsahovo napĺňajú európsku mládežnícku politiku:
Prvým princípom je orientácia na sociálny pokrok. Mladí ľudia, ich organizácie a ich reprezentanti sa chápu ako spoluaktéri integrovanej mládežníckej politiky. Myšlienka prípravy mladých ľudí pre dospelé občianstvo je dôležitá, ale ako pozitívny zdroj ich vlastných práv treba chápať aj ich odlišné perspektívy a životné stratégie. Iba tak sa napĺňa cieľ prípravy mládeže pre otvorenú a permanentne sa meniacu spoločnosť.
Druhý princíp mládežníckej politiky zdôrazňuje solidaritu a sociálnu spravodlivosť. Ide o reflektovanie potreby zdokonaľovania sociálnych okolností a životných šancí, ako zabezpečovania rovnosti príležitostí a pomoci sociálne marginalizovaným príslušníkom mladej generácie.
Tretí princíp je orientácia mladých ľudí na aktívne občianstvo. Sociálna a politická participácia mládeže sa podporuje a chápe ako prostriedok sebasocializácie mladého človeka. Politická socializácia je schopnosť jednotlivca uplatňovať svoje politické práva. Človek v spoločnosti nie je len pasívnym článkom, ale aktívne zasahuje do správy vecí verejných a tieto primeraným spôsobom podľa svojich síl a možností tiež ovplyvňuje. Deti a mládež môžu aktívne využívať napr. právo zhromažďovania, či slobody prejavu prostredníctvom svojich organizácií (detských a mládežníckych). Využívanie politických práv deťmi a mladými ľuďmi sa v konečnom dôsledku podieľa na formovaní politického vedomia budúcich potenciálnych voličov, členov a prívržencov politických strán a hnutí. Štvrtý princíp predstavuje orientáciu na sociálnu a ekonomickú integráciu v podmienkach prechodu generácií pri zachovaní stability a kontinuity.