Poruchy inteligencie

Čo je inteligencia (intelekt) ?
Inteligencia je schopnosť sa mostatne riešiť nové úlohy. Schopnosť zdolávať bežné úlohy každodenného života sa nazýva praktická inteligencia, pričom pojmotvorba a úsudková schopnosť sa priraďujú skôr k inteligencii teoretickej. Pod inteligenciou sa rozumie aj vrodená časť intelektu. Intelekt človeku umožňuje správne a pohotovo reagovať na zmeny okolia a orientovať sa v nových situáciách.
Aby sa mohla intleligencia rozvinúť, potrebuje na to určité podmienky. Ak ich niet, napríklad v zaostalých krajinách, neuplatní sa ani vysoká inteligenica a intelekt sa nerozvine. Poruchy intelektu.
Medzi prvé poruchy intelektu sa ráta oneskorenie jeho vývoja oproti telesnému vývoju. Mieru určuje IQ, inteligenčný kvocient, teda pomer medzi rozumovým a telesným vekom vyjadrený v precentách. Rozlišujú sa tri stupne zaostávania intelektu – debilita, imbecilita a idiotia.
Čím hlbšia je porucha intelektu, tým viac telesných príznakov možno pozorovať. Napríklad u idiotov zaostáva aj vývoj telesných funkcií, ba často nie sú ani životaschopní a čoskoro po narodení zomierajú. Naproti tomu debilní jednotlivci sa dajú dobre školiť a často aj vychovávať, najmä v osobitných školách.
Debilita (mierna slabomyslenosť) vyzančuje sa tým, že postihnutého možno školiť a vychovávať v osobitných školách so zmenšeným počtom žiakov a zinízeními nárokmi. Výchova sa zameriava na vyučenie jednoduchému povolaniu. Debilita nie je nápadná pri bežných automatizovaných činnostiach, preto niekedy môže postihnutý žiak zásluhou svojej uslilovnosti dobre prospievať aj v základnej škole. Ale v neobvyklých alebo komplikovaných situáciách, najmä tam, kde sa treba rýchlo a správne rozhodnúť, debilný jedinec zlyháva. Oneskorenie intelektu vidno v prvých mesiacoch života: dieťa sa posadí, chodí, hovorí a dodržiava telesnú čistotu oveľa neskôr ako jeho normálni rovesníci.
Imbecilita (stredný stupeň slabomyslenosti) je školiteľnosť aj v osobitných triedach sťažená. Pravda, aj imbecila možno vychovať a zaradiť do najjednoduchších pracovných činností. Často však býva nestály, útočný a má málo spoločenskcýh zábran.
Idiotia sa vyznačuje takým zaostávaním rozumového vývoja, že postihnutý žije viac vegetatívnym životom – nie je schopný chodiť, naučiť sa hovoriť, je odkázaný na opateru. Takýto jedinci nie sú shcopní ani výchovy ani výučby a umiestňujú sa v ústavoch pre slabomyslených.

Liečba
Vykonáva sa v liečebno-pedagogických ústavoch.

Môže to byť liečba liekmi, fyzikálnou terapiou a rehabilitáciou a tiež rôznymi výchovnými metódami. Takýmto spôsobom možno ovyplyvniť duševne zaostalých miernejšieho stupňa.