Diskusný príspevok: Slovensko a Európa

VÁŽENÁ PANI PROFESORKA, MILÍ SPOLUŽIACI!

Dovoľte mi, aby som sa aj ja niekoľkými slovami dotkla predchádzajúcej prednášky. So záujmom som si vypočula referát môjho predrečníka na tému Európa a Slovensko a musím skonštatovať, že s jeho názorom nesúhlasím. Ja vstup SR do Európskej Únie nepovažujem za negatívum. Práve naopak.

Hneď zo začiatku by som chcela upozorniť, že musíme rozlišovať dva fakty – Európu ako svetadiel, geografický celok a Európu ako synonymum pre štáty združené v Európskej Únii. V tom prvom prípade do Európy neodškriepiteľne patríme. Slovensko sa svojou geografickou polohou nachádza v strednej Európe. Preto by som rada poopravila môjho predrečníka, ktorý sa oháňal vzletnými frázami, ako: „Slovensko sa nikdy nezačlení do Európy.“ I keď mi je jasné, že myslel skôr na prípad druhý a jednoducho pomenovanie EÚ vymenil za slovko Európa, ale ani v tomto ohľade s ním nesúhlasím. Najprv by som rada uviedla niekoľko faktov z histórie Európskej Únie. Myšlienka zjednotenej Európy je veľmi stará. Snaha vytvoriť inštitúciu vedúcu k užšiemu spojeniu medzi národmi Európy sa zrodila na ruinách II. svetovej vojny. Prvotným cieľom bolo, a je aj dnes, zaistiť mier, prosperitu i novú budúcnosť pre kontinent, názov ktorého pochádza s asýrskeho slova EBER, ktoré v 7. storočí pred n.l. označovalo zem, kde zapadá slnko. Začiatočný impulz pre integračné procesy v Európe dal tzv. Marshallov plán z roku 1947, ktorým sa USA zaviazali poskytnúť pomoc pri obnove Európskeho kontinentu. Zrealizovať ho pomohla Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorá zabezpečovala aj jeho plnenie. Poskytnutie finančnej pomoci však bolo podmienené splnením americkej požiadavky, aby Európske štáty v ekonomickej oblasti spolupracovali. Na tento podnet vznikla v roku 1949 Rada Európy. 9. mája 1950 oznámil Robert Schuman plán vytvorenia Európskeho spoločenstva pre uhlie a železo (EGKS), čo viedlo k podpísaniu zmluvy v Paríži v apríli roku 1951. EGKS bolo vlastne predchodcom dnešnej Európskej Únie. Zakladajúcimi členmi sa stalo 6 štátov: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko. Tieto krajiny neskôr podpísali tzv. Rímske zakladajúce zmluvy a v marci roku 1957 založili Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM). Tieto tri spoločenstvá dnes tvoria jadro EÚ.

Na Haagskom summite v roku 1969 sa zástupcovia vlád šiestich zakladajúcich krajín pokúsili upevniť svoje vzájomné väzby založením Hospodárskej a menovej únie, ktorá viedla až k zavedeniu spoločnej európskej meny EURO 1.1.2002. Jednotná mena je prínosom pre cestovateľov prechádzajúcich krajinami spoločenstva, ktorí nemusia meniť peniaze a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ, ktoré používajú menu Euro sa zrýchlili, sú spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom a spotrebiteľom priniesol prechod na jednotnú menu viac istoty. Jednotná mena tak môže stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť. Rozšírenie, ktoré spečatí summit v Kodani, bude najväčšie v histórii Európskej únie. EÚ sa 1. mája 2004 rozrastie z dnešných 15 na 25 členov a čo sa týka počtu obyvateľov, stane sa so 445 miliónovou populáciu tretím najľudnatejším celkom sveta po Číne a Indii. Až doteraz únia prijala v jednom termíne najviac troch členov. V roku 2004 však do únie vstúpi 10 nových krajín, čo bude predstavovať 75 miliónov nových obyvateľov. Najväčšou novou členskou krajinou bude Poľsko s 39 miliónmi obyvateľov, čo je asi stokrát viac ako najmenšia Malta. Slovensko s 5,5 miliónmi obyvateľov bude patriť medzi väčšie kandidátske krajiny spomedzi desiatich. Menšie sú okrem Malty aj tri pobaltské štáty, medzi väčšie bude patriť i Česko či Maďarsko. V predchádzajúcom referáte sme si vypočuli, že Slovensko nikdy nebude môcť konkurovať veľkým európskym štátom. Iste, bolo by odo mňa naivné porovnávať SR napríklad s Veľkou Britániou či Nemeckom. V tomto súboji by sme nemali veľkú šancu zvíťaziť. Ani na rozlohu, ani na počet obyvateľov, či stav ekonomiky a hospodárstva. Ale myslím si, že Slovensko týmto štátom ani konkurovať nemusí. Európska únia znamená pre každého čosi iné. Pre mňa, ako študentku maturitného ročníka, predstavuje možnosť ďalšieho štúdia či pracovných možností v zahraničí bez toľkých byrokratických prekážok, ako doteraz.
Môj predrečník poukazoval na to, že ostatné krajiny EÚ považujú Slovensko v tom lepšom prípade za zdroj lacnej pracovnej sily, v tom horšom za nerovnocenného partnera s podradnými obyvateľmi, na ktorého zlú ekonomickú a politickú situáciu doplatia oni a ich občania. S týmto názorom sa nechcem a nemôžem stotožniť. Slovensko a jeho obyvatelia môžu Európe ponúknuť veľa. Za posledných 14 rokov, čo sa Slovákom otvorili nové možnosti cestovania, spoznávania nových krajín, iných ľudí a iných mentalít, aj Európania spoznávali nás. Priniesli sme do Európy naše zvyky, náš folklór, tradície, rázovité dedinky, či prekrásne kroje.

Svedčia o tom početné pozvánky, ktorými pozývajú Angličania, Sicílčania či ďalší Európania folklórne súbory na svoje festivaly. Zapísali sme sa do vedomia ľudí, žijúcich v európskych krajinách, našou pohostinnosťou. Našimi krásnymi dievčatami, čo je zrejmé z mnohých súťaží krásy či svetového modelingu. Ale naše dievčatá sú nielen krásne, ale aj usilovné a zodpovedné, čo zase využívajú mnohé rodiny na opatrovanie detí. Mnohí naši študenti si získali dobré meno na zahraničných vysokých školách a akadémiách, kde študujú. Svojimi výbornými výsledkami potvrdzujú vysokú úroveň školstva na Slovensku. Slováci dosahujú v Európe a vo svete triumfy ako vzorní študenti, zodpovední pracovníci, úspešní športovci či podnikatelia.
A rovnako nezdieľam ani názor, že EÚ oberá svojich členov o ich národnú identitu, a že sa to stane hlavne so Slovenskom ako relatívne malým štátom. EÚ nie je, a podľa môjho názoru, sa ani nesnaží byť, akousi superveľmocou či novodobou Pangeou. Cieľom EÚ je vytvoriť jednotný ekonomický priestor, kde sa zabezpečí voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a pracovnej sily. Jednoducho viac možností pre viac ľudí. A myslím si, že nie je hlúpe predpokladať, že Slovensko sa začlení do tohto spolku ako rovnoprávny demokratický štát .
V máji 2004 sa Slovenská republika stane právoplatným členom EÚ. A napriek tomu, že sme krajina relatívne mladá a s pomerne malým počtom obyvateľov, sme krajina rozvíjajúca sa. Tak ako dieťa pomaly rastie, vyvíja sa a dospieva, tak aj Slovensko za posledných desať rokov samostatnej existencie prešlo mnohými zmenami. A dnes sa práve vysoký predstavitelia EÚ o týchto zmenách vyjadrujú pochvalne. A tak som presvedčená, že Európa nás privíta nielen ako svojho právoplatného, ale aj plnohodnotného člena.

ĎAKUJEM ZA SLOVO.