Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman a ekonóm Jean Monnet vypracovali plán Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, známy ako Schumanov plán alebo plán Montánnej únie. Na základe tejto aktivity podpísalo 18. apríla 1951 šesť štátov, tzv. Šestka - Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková republika Nemecko a Taliansko - zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO). Jej cieľom bolo prispievať k ekonomickému rozvoju, rastu zamestnanosti a životnej úrovne členských štátov, racionalizácia výroby a tiež kontrola priemyselných odvetví, ktoré boli v tej dobe najvýznamnejším sektorom pre vojnové hospodárstvo.
25. marca 1957 tie isté štáty, ktoré založili uvedené spoločenstvo podpísali Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) a Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Predmetom záujmu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu bola jadrová energetika, podpora atómového výskumu, nadnárodná kontrola zaobchádzania so štiepnymi materiálmi, mierové využívanie jadrovej energie, ako aj jadrová bezpečnosť. Európske hospodárske spoločenstvo si kládlo za cieľ postupné zbližovanie národných hospodárskych politík členských štátov, ktoré by následne vytvorili spoločný trh.
V roku 1967 dochádza k zlúčeniu EUSO, EHS, EURATOM na ES (Európske spoločenstvo) so sídlom v Bruseli, ktorého hlavným cieľom je posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti jeho členov.
1. augusta 1968 bola dobudovaná colná únia, medzi šiestimi štátmi ES sa rušia všetky dovozné tarify.
1. januára 1973 nastalo prvé rozšírenie ES - jej novými členmi sa stali Dánsko, Írsko a Veľká Británia.
O štyri roky neskôr - 1. januára 1981 nasleduje druhé rozšírenie ES - desiatym členom sa stalo Grécko, najchudobnejšia členská krajina.
Tretím rozšírením ES bol vstup Španielska a Portugalska 1. januára 1986. Po páde Berlínskeho múru roku 1990 sa začlenila do ES aj bývala NDR ako časť SRN.
V decembri 1991 sa rozhodli zastupitelia vlád členských štátov ES na zasadnutí rady v Maastrichte založiť Európsku úniu. Vo februári 1992 bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal ďalšie právomoci najmä v legislatívnej oblasti, kde sa stal rovnoprávnym partnerom Rady EÚ. V zmluve bolo zakotvené aj ustanovenie inštitúcie ombudsmana.
Doposiaľ posledné rozšírenie EÚ nastalo 1. januára 1995 vstupom Rakúska, Fínska a Švédska. Referendum v Nórsku skončilo s negatívnym výsledkom a Nórske kráľovstvo sa členom EÚ nestalo. Do platnosti vstupuje Schengenská dohoda o odstránení všetkých hraničných kontrol.
15. júna 1997 Komisia predkladá "Agendu 2000" - návrhy na rozšírenie a reformy.
13.