Čistý zisk SR za roky 2004 – 2006 môže predstavovať spolu až 831 miliónov eúr (154 eur na každého Slováka).
SR sa stane dôveryhodnou krajinou, čo prispeje k prílevu investícií, k vytváraniu nových a dobre platených pracovných miest. To sa pozitívne odrazí na hospodárskom raste ekonomiky, na zvyšovaní zamestnanosti a životnej úrovne slovenských obyvateľov.
Slovenské výrobky a služby sa dostanú na obrovský spoločný trh. To sa odrazí na efektívnejšom využívaní výrobných faktorov najmä v oblastiach, kde má SR komparatívne výhody. Zároveň sa rozšíri ponuka kvalitných výrobkov a služieb pre bežných slovenských spotrebiteľov. Dátum zavedenia eura sa určí až spoločným rozhodnutím SR a EÚ. Pred vstupom do menovej únie bude musieť SR splniť stanovené podmienky, spoločné pre všetky krajiny eurozóny. Kľúčovou bude najmä kontrola inflácie, schodku štátneho rozpočtu a úrokových mier. Prijatím eura sa znížia úrokové miery a inflácia, čo sa prejaví vo zvýšenom investovaní a hospodárskom raste. Nevýhody:
SR sa po vstupe do EÚ dobrovoľne vzdá časti svojej suverenity v prospech inštitúcií ako Európska komisia, Rada Európskej únie a Európsky súdny dvor. Samotná EÚ však môže vplývať aj na život v SR len do tej miery, na akej sa dohodli členské štáty. Všetky rozhodnutia sú teda prijímané na úrovni EÚ vtedy a tam, kde štáty nie sú v pozícii samostatne dosiahnuť stanovené ciele. Štatistiky hovoria jasnou rečou: dnes je iba asi 40 percent rozhodnutí prijímaných v Bruseli a 60 percent v členských štátoch. Na plné zavedenie voľného pohybu pracovníkov je medzi SR a EÚ dohodnuté prechodné obdobie, ktoré nebude dlhšie ako 7 rokov. Holandsko, Írsko, Švédsko, Dánsko a Veľká Británia už oznámili, že v nich občania SR budú môcť pracovať ihneď po vstupe bez akýchkoľvek obmedzení a za rovnakých podmienok ako ich občania.
Zrejme všetci malí a strední podnikatelia v SR zaznamenajú nárast konkurencie. Bude teda záležať len na nich, či dokážu obstáť v konkurenčnom prostredí a či budú rozvíjať moderné technológie, zvyšovať kvalitu výrobkov, aby sa presadili.
Slovenskí poľnohospodári po vstupe v prvom roku získajú 25 %, resp. 50% z úrovne priamych platieb, ktoré dostávajú ich kolegovia v súčasných členských štátoch. Vzhľadom na reálne ceny za prenájom pôdy v súčasnej EÚ a v SR im aj táto výška zabezpečí konkurencieschopnosť a stabilitu príjmov. Plná výška by spôsobila nadmerný príjmový efekt, znížil by sa tým ich záujem o reštrukturalizáciu, ale vyvolalo by to aj sociálne nerovnosti v SR. EÚ v tejto súvislosti ponúka poľnohospodárom až o 50 % viac prostriedkov na vidiecky rozvoj ako v súčasných členských štátoch.