Ako nemecký minister zahraničných vecí, ktorým bol v istom čase, dosiahol medzinárodné uznanie prostredníctvom tzv. Hallsteinovej doktríny z 50-tych rokov, ktorá formovala nemeckú zahraničnú politiku na nadchádzajúce roky; jej jadrom bolo začlenenie mladej demokracie do západnej Európy. Hallstein bol v istom čase aj profesorom práva na univerzite v Rostocku a na univerzite vo Frankfurte. Walter Hallstein ako prvý predseda Európskej komisie podpisuje dohodu s rozvojovými krajinami. Jean Monnet (1888-1979)
Francúzsky ekonomický poradca a politik Jean Monnet sa venoval problematike európskej integrácie. Jeho myšlienky sa premietli do "Schumanovho plánu", ktorý predvídal fúziu západoeurópskeho ťažkého priemyslu. Monnet pochádzal z regiónu Cognac vo Francúzsku. Keď ako šestnásťročný opustil školu, cestoval po zahraničí ako díler koňaku, a neskoršie pôsobil ako bankár. Počas obidvoch svetových vojen zastával vysoké postavenie, v ktorom sa zaoberal koordináciou priemyselnej produkcie vo Francúzsku a vo Veľkej Británii. Ako hlavný poradca francúzskej vlády bol hlavným iniciátorom slávnej "Schumanovej deklarácie" z 9. mája 1950, ktorá viedla k utvoreniu Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ a ako taká sa považuje za zrod Európskej únie. V rokoch 1952 - 1955 bol prvým prezidentom jej výkonného orgánu. Nebolo by však spravodlivé obmedzovať Monnetov vplyv len na ekonomickú oblasť. Slávnou a často citovanou sa stala jeho veta: "Zjednocujeme ľudí, nie štáty." Programy na kultúrnu a vzdelávaciu výmenu pokračujú v dnešnej EÚ v tejto tradícii. Monnet spolu so Schumanom navrhol zmluvu, ktorá viedla k Európskemu spoločenstvu pre uhlie a oceľ, a zvolili ho za jeho prvého prezidenta. Robert Schuman (1886-1963)
Politik Robert Schuman, kvalifikovaný právnik a francúzsky minister zahraničných vecí v rokoch 1948 - 1962, sa považuje za jedného zo zakladajúcich otcov zjednotenej Európy. Pochádzal z francúzsko - nemeckého hraničného regiónu - z Alsaska, napriek tomu, alebo práve v dôsledku skúseností z nacistického Nemecka, prišiel k poznaniu, že len trvalé zmierenie s Nemeckom môže položiť základ zjednotenej Európy. V roku 1940 ho deportovali do Nemecka. Po úteku o dva roky neskôr sa pripojil k francúzskemu hnutiu odporu. Po vojne sa stal ministrom zahraničných vecí. V spolupráci s Jeanom Monnetom pripravil medzinárodne uznávaný Schumanov plán, ktorý zverejnil 9. mája 1950; tento deň sa považuje za zrod Európskej únie. Navrhol spoločnú kontrolu výroby uhlia a ocele, najdôležitejších surovín pre zbrojársky priemysel.