Tak reagoval na svoje uväznenie fašistickým režimom v období rokov 1927 a 1943. Na konferencii európskeho odporu začiatkom roku 1944 bol jedným z iniciátorov návrhu Európskeho manifestu. Na konci vojny založil federálne Európske hnutie v Taliansku. V úlohe poradcu takých osobností, ako boli de Gasperi, Spaak a Monnet, pracoval na európskom zjednotení. Ako vzdelaný právnik posunul európsku problematiku aj na akademickú pôdu a založil Ústav pre medzinárodné záležitosti v Ríme. Ako člen Európskej komisie v rokoch 1970 - 1976 riadil oblasť vnútornej politiky. Tri roky bol členom Európskeho parlamentu za Taliansku komunistickú stranu pred svojím zvolením do Európskeho parlamentu v roku 1979. "Spinelliho plán" bol v 80. a 90. rokoch inšpiráciou na posilnenie zmlúv o EÚ.

4. Krajiny Európskej únie

Pri založení mala Európska únia 6 členov.Ich počet sa postupne zvyšoval na 9, 12 až dnešných 15 členov. K 1. máju 2004 sa očakáva rozšírenie EÚ na 25 členov.
Členské krajiny EÚ:
Členom od roku 1951: Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko
Členom od roku 1973: Veľká Británia, Dánsko, Írsko
Členom od roku 1981: Grécko
Členom od roku 1986: Španielsko, Portugalsko
Členom od roku 1995: Švédsko, Fínsko, Rakúsko

Pristupujúce krajiny: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko. Kandidátske krajiny: Rumunsko, Bulharsko a Turecko. 5. Orgány, inštitúcie a organizácie EÚ

5.1. Orgány EÚ

Európsky parlament

Európsky parlament (European Parliament) je zastupiteľský orgán Európskej únie a zastupuje záujmy asi 373 milónov obyvateľov EÚ a je ich priamym sprostredkovateľom v európskych záležitostiach. Každý občan sa vždy môže obrátiť priamo na poslanca. Európsky parlament má kancelárie vo všetkých členských krajinách, ktoré poskytujú podrobnejšie informácie o jeho činnosti. Európsky parlament sa priamo zúčastňuje na legislatívnych procedúrach a v mnohých oblastiach prijíma rozhodnutia spolu s Radou EÚ.