Invalidita ako predmet práva sociálneho zabezpečenia

Teória sociálneho zabezpečenia (resp. sociálneho poistenia) je azda najviac
skúšaná, z hľadiska jednotlivých inštitútov, najmä vo väzbe na invalidný dôchodok. Určiť zákonnú podobu toho, kto je invalidný, za akých okolností jeho invalidita je spoločnosťou alebo právom aprobovaná, uznaná, je nielen teoretický, ale najmä praktický problém. Klasifikácia jednotlivých poškodení zdravia alebo ďalších skutočností na vznik invalidity, je vo svete rôzna, najčastejšie ide o vyjadrenie minimálnej miery práceneschopnosti v percentách oproti zdravému človeku. (viď príloha)
Nový zákon NRSR o sociálnom poistení, vymedzuje invalidné poistenie, ako druh dôchodkového poistenia, pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% oproti zdravej fyzickej osobe v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa považuje taký zdravotný stav, ktorý má trvať podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok a spôsobuje pokles práceschopnosti. Tento pokles schopnosti pracovať sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca zdravej fyzickej osoby, pričom sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Toto posudzovanie sa deje na základe:
1. lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie
2. zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru
3. komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podrobne upravená v prílohe 4 citovaného zákona, kde sú uvedené jednotlivé zdravotné postihnutia , ktoré môžu byť príčinou invalidity.V tretej hlave, v štvrtej časti tohoto zákona je ďalej upravený invalidný dôchodok, podmienky nároku naň ako aj konkrétne určenie sumy invalidného dôchodku (§ 70 a §§ 72 a73). Sadzby poistného na invalidné poistenie sú uvedené v § 132, a to 3% z vymeriavacieho základu pre zamestnanca a zamestnávateľa a 6% z vymeriavacieho základu pre SZČO, štát a dobrovoľne poistenú osobu. Z invalidného poistenia je ex lege možné vyplatiť tieto dávky:
· invalidný dôchodok
· vdovský resp.

vdovecký dôchodok
· sirotský dôchodok
Invalidný dôchodok je teda nároková dávka dôchodkového poistenia hmotne zabezpečujúca občanov pri strate alebo dlhodobom poklese pracovnej schopnosti.
Hoci sú invalidita a staroba, ako dve sociálne situácie zahrnuté spoločne v dôchodkovom poistení, ide o dva nestotožniteľné javy - kým invalidita sa predpokladať nedá, je náhodná, staroba takou nie je. V novom systéme, keď sa rozbehne aj druhý a tretí pilier sociálneho poistenia, by malo, podľa úvah, invalidné poistenie postupne prejsť pod komerčné poistenie.

SME INVALIDNÝM NÁRODOM?
Invalidné dôchodky rástli v minulých rokoch počtom, ktorý, podľa vyjadrenia odborníkov, s najväčšou pravdepodobnosťou nezodpovedal realite. Znamená to teda, že oblasť priznávania invalidných dôchodkov sa zneužíva a často krát sa tu môžeme stretnúť s korupciou a úplatkárstvom. Dochádza v tejto oblasti postupne reformami k náprave?
Posudkové komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne SR posúdili v roku 2002 v rámci zisťovacích lekárskych prehliadok na účely invalidity a čiastočnej invalidity (táto bola novým zákonom o sociálnom poistení zrušená) spolu 20 861 prípadov (v r. 2001 to bolo 21 679 prípadov). Z toho uznaných invalidít bolo 8 788 a čiastočných invalidít 7 070. V 5 003 prípadoch posudkové komisie neuznali ani invaliditu, ani čiastočnú invaliditu. Medzi občanmi, ktorí už poberajú invalidné a čiastočné invalidné dôchodky, vykonali posudkové komisie 41 947 kontrolných lekárskych prehliadok. Trvanie invalidity uznali naďalej v 22 131 prípadoch a v 1 490 prípadoch ju zmenili na čiastočnú invaliditu. Naďalej čiastočných invalidít bolo uznaných 15 220, neuznaných čiastočných invalidít bolo 627 a v 119 prípadoch nebola uznaná ani invalidita, ani čiastočná invalidita. Najčastejšou príčinou invalidizácie v SR v roku 2002 boli nádorové choroby, na druhom mieste sú to choroby obehovej sústavy a tretiu priečku majú duševné choroby. Sociálna poisťovňa v roku 2002 vyplatila na invalidné dôchodky 14,31 mld. Sk (v r. 2001 to bolo 13,24 mld. Sk) a na čiastočné invalidné dôchodky 2,44 mld. Sk (v r. 2001 to bolo 2,18 mld Sk) Podľa štatistických informácií Štatistického úradu SR vyplácala Sociálna poisťovňa k 31. decembru 2002 spolu 1 452 623 dôchodkov, z toho 223 330 invalidných a 69 978 čiastočných invalidných. Priemerná mesačná výška vyplácaných dôchodkov k 31. 12. 2002 bola u invalidných 5 636 Sk a u čiastočných invalidných 2991 Sk. K 31. januáru 2003 bolo spolu v SR vyplácaných 1 453 550 dôchodkov. Z toho invalidných 223 395 a čiastočných invalidných 70 090. Priemerná mesačná výška vyplácaných dôchodkov k 31. 1. 2003 bola u invalidných dôchodkov 5 638 Sk a u čiastočných invalidných 2 991 Sk.
U dôchodcov, ktorí už poberajú invalidné a čiastočné invalidné dôchodky, vykonali komisie 42 408 kontrolných prehliadok, pričom trvanie invalidity uznali 22 885 ľuďom.

V 2 053 prípadoch ju zmenili na čiastočnú a 851 občanom invaliditu zrušili. Najmenej prípadov novouznanej invalidity zaznamenali v Košiciach - okolí, Prešove, Poprade, Žiari nad Hronom a Rožňave. Naopak, najvyššie hodnoty zaznamenala SP vo svojich pobočkách vo Veľkom Krtíši, Spišskej Novej Vsi, Lučenci , Prievidzi a v Rimavskej Sobote .