V praxi tento kompromis - až na niekoľko málo výnimiek - znamenal, že väčšinové hlasovanie sa v rokoch 1966-1985 obmedzovalo len na rozpočtové záležitosti. Členské štáty mlčky prijali výklad, že luxemburský kompromis treba interpretovať ako právo veta uplatnené proti každému rozhodnutiu, s ktorým členský štát nesúhlasí. To malo za následok, že Rada sa vždy usilovala o jednomyseľnosť, pretože inak by ktorýkoľvek členský štát mohol jej rozhodnutie odďaľovať alebo dokonca úplne znemožňovať.
Jednotný európsky akt síce luxemburský kompromis neodstránil, k jeho použitiu však už nedošlo. V priebehu rokovaní o vstupe Fínska, Rakúska a Švédska do Európskej únie Veľká Británia a Španielsko dlho vystupovali proti aritmetickému stanoveniu počtu hlasov vyžadovaných na kvalifikovanú väčšinu alebo menšinu. Obidve krajiny chceli ostať pri pôvodnom počte 23 hlasov blokujúcej menšiny, aby sa udržal vplyv ,veľkých’ krajín, a v prípade Španielska vplyv ,južného bloku’. Riešenie prijaté v apríli 1994 sa podobá čiastočnému oživeniu luxemburského kompromisu: menšinu tvorí v zásade 26 hlasov, ak sa však proti určitému rozhodnutiu vysloví 23-25 hlasov, rokovanie musí pokračovať ďalej, aj keď nie je jasné, ako dlho. Takáto situácia je príznakom ,renacionalizácie’ európskej politiky.

Perspektívy
Budúcnosť Rady sa spája s otázkou, či ju ďalej budovať smerom k európskej Spolkovej rade alebo Senátu. Za realistické však možno považovať len očakávania, že Rada sa bude rovnako ako dosiaľ deliť o svoje kompetencie s inými inštitúciami EÚ, najmä s Európskym parlamentom. Európska únia sa bude v budúcnosti - oveľa viac, ako je zvykom v klasických federáciách - vyznačovať dvojitou legitimitou členských štátov v Rade a volených zástupcov občanov v Európskom parlamente. Treba zdôrazniť, že Rada má celkovú zodpovednosť za existujúce zmluvy zakladajúce Spoločenstvo a v oblastiach presahujúcich rámec Spoločenstva za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a za spoluprácu v oblasti justície a vnútorných záležitostí. Preto je zodpovedná za intenzívnejšiu spoluprácu medzi rozličnými piliermi Európskej únie.