Poznávacie psychické procesy

Vedomie - ,, bdelý stav mysle“
schopnosť reagovať na vonkajšie a vnútorné podnety. Je v ňom zhrnutie všetkých subjektívnych skúseností. Vnímanie – najjednoduchší poznávací proces, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom zmyslových orgánov ( receptorov). Prah vnímania – intenzita potrebná na vyvolanie vzruchu podnetom.
Zrakové vnemy – vznikajú v zrakových zmyslových orgánoch, ich podnetom sú elektromagnetické zmeny, ktoré vyvolávajú pocit farby. Rozlišujeme kolor, sýtosť a jasnosť. Sluchové vnemy – človek je schopný och rozlišovať od 20-20 000 Hz. Dokážeme ich spoznať tónmi, ktoré vznikajú pri pravidelnom chvení a hrmoty, ktoré vznikajú pri nepravidelnom chvení. Čuchové vnemy – vznikajú pôsobením prchavých látok na čuchové receptory, ktoré sú umiestnené v nosovej sliznici. Chuťové vnemy – pôsobením chemických látok rozpustených v ústach. Chuťové receptory ( jazyk a okraj mäkkého podnebia). Rozoznávame tieto chute: sladká, slaná, kyslá, horká. Hmatové vnemy – vznikajú pôsobením vonkajších predmetov na povrch ľudského tela.
Rozoznávame tri základné vlastnosti vnímania:
1/ celistvosť vnímania – objekt vnímame vždy ako celok .
2/ výberovosť vnímania – ak na nás pôsobí súčasne viacero podnetov, ale my sa sústredíme len na jeden. 3/ významovosť vnímania – každý podnet vnímame ako nositeľa nejakého významu. Pozornosť- sústredenie sa na určitý podnet, alebo jav, ktorý sa tým stáva stredobodom našej psychickej činnosti. Ovplyvňuje ju: zdravotný stav, únava, naša motivácia, očakávania, aktivita podnetu. Pozornosť môže byť zámerná, alebo mimovoľná, zámerná je napr. pri učení a mimovoľná napr. pri písaní. Črty pozornosti – rozsah pozornosti = 6-7 podnetov dokážeme súčasne vnímať
Koncentrácia pozornosti
Stálosť pozornosti
Flexibilita pozornosti = človek je schopný prenášať pozornosť z jedného objektu ma druhý.
Pozornosť je nevyhnutnou podmienkou učenie, myslenia a pamäti. Pamäť - proces prijímania, ukladnia a vybavovania predchádzajúcich zážitkov a skúseností. Pamäť je sluchová a zraková ( fotografická). Podľa objektov sa delí pamäť na : tváre, mená, čísla, orientačná pamäť. Podľa dĺžka sa pamäť delí na ultrakrátku( trvá len niekoľko sekúnd ), krátkodobá ( niekoľko desiatok sekúnd), dlhodobá ( celý život). Pamäť sa ešte dá rpzdeliť na mechanickú a logickú.

Myslenie – je zavŕšením poznávacieho procesu, proces riešenia problémov. Je to najpodstatnejší znak ľudskej psychiky. Psychológia skúma myslenie ako poznávací proces.

Myšlienkové operácie: Analýza = celok rozdelený na viacero častí
Syntéza = spájanie častí do logického celku. Porovnávanie = hľadanie zhodných a rozdielnych objektov
Zovšeobecňovanie = spájanie objektov podľa spoločných znakov
Abstrakcia = vyčlenenie podstatných znakov, ktoré sa stávajú stredobodom pozornosti.
Formy myslenia = pojem – výsledok abstrakcie, slovné vyjadrenie, ktoré vystihuje slovnú podstatu .
Súd – spojenie dvoch pojmov
Úsudok – vzniká logickým spracovaním viacerých súdov. Myslenie je úzko späté s rečou. Je konvergentné a divergentné. Inteligencia – schopnosť adekvátne sa prispôsobiť novým podmienkám.