Ústavný vývoj

1/ Žiadosti slovenského národa
- najvýznamnejší dokument až do obdobia 1. ČSR, zahrňuje všetky požiadavky veľmi komplexne
- v oblasti sociálnej predstavujú vyvrcholenie národnooslobodzovacieho hnutia 19. Storočia.
- 10. 5. 1848 = porada slovenských vzdelancov v Liptovskom sv. Mikuláši, boli tu spísané požiadavky ( žiadosti slovenského národa). Obsahovali 14 bodov:
- A) požiadavky národné: vytvorenie slovenského snemu, zastúpenie Slovákov v celo uhorskom sneme, používanie slovenčiny ako národnej reči na Slovensku, zriadenie všetkých typov škôl, až po univerzity. - B) požiadavky demokratické: všeobecné volebné právo, sloboda tlače, prejavu a zhromažďovania sa
- C) požiadavky sociálne: zrušenie poddanstva aj pre neurbálnych roľníkov.
- Tvorcovia chceli tieto požiadavky predniesť slovenskému ľudu na ľudových zhromaždeniach, no maďarská vláda tieto zhromaždenia zakázala a na Štúra, Hurbana a Hodžu vydala zatykač.

2/ Memorandum slovenského národa
- 6.-7. Jún 1861 sa konalo zhromaždenie Slovákov v Turčianskom sv. Martine.
- Štefan Marko Daxner spracoval požiadavky
- Ako národný program to bolo postavené na zásadách rešpektovania celistvosti Uhorska a národnej rovnoprávnosti = každý národ bude samostatný, pod ochranou Uhorska
- Memorandum malo demokratický charakter

3/ Clevelandská dohoda
- Október 1915
- V Amerika sa vytvorila Slovenská liga a České národní združení, uzavreli medzi sebou dohodu. 1/ samostatnosť území Česka a Slovenska
2/ spojenie českého a slovenského národa do federácie s úplnou národnou autonómiou( Slováci- vlastný snem, štátnu správu, plné využívanie slovenčiny)
3/ volebné právo – tajné, priame, všeobecné
4/ forma vlády – personálna únia s demokratickým zriadením štátu
5/ tieto body tvoria základ, môžu sa do nich vsunúť aj iné, za predpokladu, že obe strany súhlasia.

4/ Pitsburská dohoda
- 30. Máj 1918
- podpísaná Masarykom
- o spoločnom štáte Čechov a Slovákov
- autonómia Slovenska
- republikové zriadenie na báze demokracie

5/ Ústava z roku 1920
- podpísaná Masarykom a Tusařom
- výkonná moc = prezident + parlament, vláda ( parlament dvojkomorový)
- nikde sa nehovorí o Slovákoch ako o samostatnom národe
- prezident volený zhromaždením, väčšinový systém, 7 rokov, maximálne 2 krát.
- obdobie medzi vojnami: dokumenty, kt. boli prijaté pre 1. ČSR neriešili problematiku sl. Národa. - Slovenská politická reprezentácia začala na to upozorňovať
- F.

Juriga (SĽS) nastolil požiadavku autonómie na pôde parlamentu, išlo najmä o sl. Ekonomiku
- Vlna vysťahovalectva do USA, FRA, Rakúska
- Zápas Slovákov proti čechoslovakizmu, a najmä Hlinka
- Voľby 1925 = Hlinková strana vstupuje do vlády = pokus o riešenie sl. Otázok

7/ Zvolenský manifest
- 1932
- Hlinka, Rázus – odmietanie fikcie jednoty Čechov a Slovákov
- Chceli, aby sa text Pits. Dohody začlenil do ústavy a aby v pražských centrálnych orgánoch vytvorili sl. Oddelenia a aby sa na posty vedúcich fcií na Slov. dosádzali Slováci
- Chceli revíziu pozemkovej reformy – z českej strany to bolo zamietnuté = rozbíjanie jednoty

8/ Ústava z roku 1939
- na čele štátu bol prezident ( Tiso)
- najvyšší zákonodarný orgán bol Snem SR
- výkonnú moc mala štátna rada
- v ústave bola zakotvená vedúca úloha Hlinkovej strany a uplatňoval sa vodcovský princíp.

9/ Ústava z roku 1948
- hovorí o ľudovo-demokratickej republike vo forme diktatúry proletariátu a zakotvila socialistické vlastníctvo

10/ Ústava z roku 1960
zakotvila názov republiky ČSSR
víťazstvo socializmu
po roku 1989 = zmena názvu – federatívna, zrušená vedúca úloha KSČ, zrušená povinnosť pracovať

11/ Ústava SR 1.9. 1992
- základný právny dokument
- zvrchovaný štát
- demokratický vzťah štát – občan
- preambula + 9 hláv
1. základné ustanovenia
2. zákl. práva a slobody
3. hospodárstvo SR
4. územná samospráva
5. zákonodarná moc
6. výkonná moc
7. súdna moc
8. prokuratúra SR
9. prechodné a záverečné ustanovenia
preambula = naznačuje humanistické a demokratické ciele, demokratické princípy.