Zdrojom moci sú občania, ale nositeľmi moci sú poslanci.
Plebiscit – všeľudové hlasovanie o akejkoľvek otázke.
Referendum –pozostatok nepriamej demokracie, všeľudové hlasovanie o návrhu zákona. Delíme ho na:
a) obligatórne (podľa ústavy sa musí uskutočniť)
b) fakultatívne (môže a nemusí sa uskutočniť)
c) ratifikačné (potvrdí platnosť už prijatého zákona)
d) ľudové (iniciatívou sú občania)
e) vládne (navrhnuté vládou, parlamentom, alebo prezidentom)

Voľby a volebné právo
Voľby: proces uzatvárania zastupiteľských orgánov, v ktorých sa odráža rozloženie politických síl v spoločnosti. Demokratické, alebo slobodné voľby sú také, na ktorých sa zúčastňuje čo najviac občanov, ktorí majú dostatok informácií pre svoju voľbu, rovnomerné vytvorenie volebných obvodov, tajnosť hlasovania.

Znaky volebného práva :
- je všeobecné = môže voliť každý občan, ktorý má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony
- aktívne: právo voliť
- pasívne: právo byť volený
- volebný cenzus = niekto je z volebného práva vyradený, zbavení svojprávnosti, vo výkone trestu
- volebné právo je rovné = každý občan má jeden hlas, ktorý je platný
- tajné = nikto nemá právo vedieť ako občan volil a vyvodzovať z toho výsledky. Je vyhradený priestor, kde občanvyplní volebný lístok
- priame = občan volí priamo zástupcu do zastupiteľského orgánu

Volebný systém
Spôsob, akým sa výsledky volieb prenášajú do zloženia zastupitelských orgánov. Existujú tri základné typy: väčšinový, proporcionálny (u nás) a ich kombinácia.

Proporcionálny – systém pomerného zastúpenia
- vznikol v Dánsku už v 18. st. (1855). Je typický preväčšinu európskych krajín.
- počet poslaneckých kresiel zodpovedá počtu percent získaných vo voľbách
- krajina sa rozdelí na viacmandátové volebné obvody
- volia sa politické strany
- tento systém objektívne odráža politickú situáciu a rozloženie síl
- je menej stabilný, vedie k roztriešteniu politickej scény
- môže byť absolútny (nie je stanovená žiadna hranica pre vstup do parlamentu – Holandso, Dánsko, 12 – 15 politických strán) alebo je upravený (existuje určitá hranica pre vstup do parlamentu, 5 – 7 politických strán)

Väčšinový volebný systém
- je historicky starší, typický pre anglo-americkú právnu kultúru
- krajina sa rozdelí na toľko volebných obvodov, koľko je kresiel v parlamente, v každom obvode je zvolený len jeden poslanec, ktorý získa najviac hlasov – jednomandátové volebné obvody. Každý kandidát kandiduje len v jednom obvode.
- nevolia sa politické strany ale osobnosti
- je menej objektívny – neodráža rozloženie politických síl
- vedie k vzniku systámu 2 politických strán. Vzniká stabilnejšia vláda.