Volebné právo a volebný systém

3: VOLEBNÉ PRÁVO A VOLEBNÝ SYSTÉM

Právny štát:
Platón: videl spásu štátu v tom, že nad vládnucou triedou panuje zákon
Aristoteles: tvrdil, že zákon je obranným valom slabých, proti vôli mocných
Stredovek: prevláda absolutistická forma vlády. Úvahami o demokracií sa nezaoberá nikto. Jednotlivé vrstvy spoločnosti sú ľahostajné voči štátu. Dať cisárovi, čo je cisárovo, bohu, čo je božie. Renesancia: myšlienka silného a centralizovaného štátu. ,,Účel svetí prostriedky“
V 19. Storočí sa formovali názory, či štát má, alebo nemá zasahovať do života spoločnosti, hľadala sa miera do akej sú tieto zásahy štátu užitočné a potrebné. Z týchto úvah sa v Nemecku sformuloval pojem – právny štát.
Znaky:
1/vládna moc sama seba obmedzuje
- inštitúcie, orgány môžu robiť iba to, čo im zákony dovoľujú
- moc je podriadená právu
- všetci dodržiavajú právo
2/občania môžu robiť všetko, čo im zákon nezakazuje
- právna istota: človek vie a pozná, čo v štáte platí ako právo. Zákony sa nebudú účelovo meniť.
3/dodržiavanie ľudských práv
4/v právom štáte vládne právo
je vytvorený účinný a fungujúci systém právnych a politických záruk proti porušovaniu práva
5/všetká činnosť v štáte musí mať právny základ a musí byť realizovaná v rámci platného práva
6/presne vymedzené právomoci štátnych orgánov, najmä zákonodarných
7/znakom právneho štátu je zákonnosť – dodržiavanie zákonov
8/žiadny štátny orgán, ani žiadny človek, úradná osoba, lebo organizácia sa nesmú postaviť nad zákon.
9/právny štát musí venovať pozornosť úrovni právneho poriadku, aby bol v súlade s medzinárodnými dohodami
koncepcia právneho štátu našla zakotvenie v ústavách a zákonoch USA, DE, VB, FRA a iných demokratických štátoch.

Anglo - americká právna kultúra chápe právny štát ako právo na spravodlivý súdny proces.
- presne stanovené podmienky na zásah do súkromia
- občan musí byť oboznámený s tým, z čoho je obvinený a aké sú jeho práva
- právo na spravodlivý verejný súdny proces
- právo na obhajcu (ex- offo)
- právo nevypovedať proti sebe
- zákaz ponižujúcich a krutých trestov
- možnosť opravných prostriedkov








Priama a nepriama demokracia
demos = ľud
kracio = vláda
Eklézia – bol najvyšší snem, kde riešili najväčšie problémy v Grécku v Aténach v 5.-6. St. pnl

Nepriama demokracia – zastupiteľská, reprezentatívna
Priama demokracia bola zastúpená nepriamou. Občania si volia svojich zástupcov, ktorýzastupujú ich záujmy v parlamente.

Zdrojom moci sú občania, ale nositeľmi moci sú poslanci.
Plebiscit – všeľudové hlasovanie o akejkoľvek otázke.
Referendum –pozostatok nepriamej demokracie, všeľudové hlasovanie o návrhu zákona. Delíme ho na:
a) obligatórne (podľa ústavy sa musí uskutočniť)
b) fakultatívne (môže a nemusí sa uskutočniť)
c) ratifikačné (potvrdí platnosť už prijatého zákona)
d) ľudové (iniciatívou sú občania)
e) vládne (navrhnuté vládou, parlamentom, alebo prezidentom)

Voľby a volebné právo
Voľby: proces uzatvárania zastupiteľských orgánov, v ktorých sa odráža rozloženie politických síl v spoločnosti. Demokratické, alebo slobodné voľby sú také, na ktorých sa zúčastňuje čo najviac občanov, ktorí majú dostatok informácií pre svoju voľbu, rovnomerné vytvorenie volebných obvodov, tajnosť hlasovania.

Znaky volebného práva :
- je všeobecné = môže voliť každý občan, ktorý má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony
- aktívne: právo voliť
- pasívne: právo byť volený
- volebný cenzus = niekto je z volebného práva vyradený, zbavení svojprávnosti, vo výkone trestu
- volebné právo je rovné = každý občan má jeden hlas, ktorý je platný
- tajné = nikto nemá právo vedieť ako občan volil a vyvodzovať z toho výsledky. Je vyhradený priestor, kde občanvyplní volebný lístok
- priame = občan volí priamo zástupcu do zastupiteľského orgánu

Volebný systém
Spôsob, akým sa výsledky volieb prenášajú do zloženia zastupitelských orgánov. Existujú tri základné typy: väčšinový, proporcionálny (u nás) a ich kombinácia.

Proporcionálny – systém pomerného zastúpenia
- vznikol v Dánsku už v 18. st. (1855). Je typický preväčšinu európskych krajín.
- počet poslaneckých kresiel zodpovedá počtu percent získaných vo voľbách
- krajina sa rozdelí na viacmandátové volebné obvody
- volia sa politické strany
- tento systém objektívne odráža politickú situáciu a rozloženie síl
- je menej stabilný, vedie k roztriešteniu politickej scény
- môže byť absolútny (nie je stanovená žiadna hranica pre vstup do parlamentu – Holandso, Dánsko, 12 – 15 politických strán) alebo je upravený (existuje určitá hranica pre vstup do parlamentu, 5 – 7 politických strán)

Väčšinový volebný systém
- je historicky starší, typický pre anglo-americkú právnu kultúru
- krajina sa rozdelí na toľko volebných obvodov, koľko je kresiel v parlamente, v každom obvode je zvolený len jeden poslanec, ktorý získa najviac hlasov – jednomandátové volebné obvody. Každý kandidát kandiduje len v jednom obvode.
- nevolia sa politické strany ale osobnosti
- je menej objektívny – neodráža rozloženie politických síl
- vedie k vzniku systámu 2 politických strán. Vzniká stabilnejšia vláda.