Eugenika, rasa a IQ

Činnosť vyvíjaná v neprospech "rasovo menejcenných" ľudí má svoje korene v nacistickej filozofii tvrdiacej, že politika je založená na biológii: Aby sme mali silný štát, je nevyhnutné mať silnú, čistú rasu! Nacisti chceli zabrániť "nespôsobilým" Nemcom v plodení detí a oslabovaní mocnej rasy. Preto mnohé z ich plánov, vrátane vyhladzovania, boli namierené aj proti "árijským" ľuďom.

Jeden z prvých zákonov, ktorý nacisti schválili po prevzatí moci v roku 1933, bol zákon, ktorý umožnil vynútenú sterilizáciu ľudí s mentálnymi a/alebo fyzickými poruchami. Bola založená špeciálna jednotka s veľkolepým názvom Združenie pre blahobyt a inštitucionálnu starostlivosť, alebo T4. V programe T4 ošetrovateľky, lekári a psychiatri uskutočňovali "milosrdné zabíjanie" 70 000 mužov, žien a detí po celom Nemecku. Program bol nakoniec zastavený kvôli protestom kléru.

Nacisti stavali svoje rasové plány na takzvanej "vede" - eugenike, ktorá bola založená v 19. storočí britským psychológom Francisom Galtonom. Eugenici verili, že prísnym výberom jedincov, ktorým bude dovolené mať deti, je možné vytvoriť silnú rasu. Eugenici preto argumentovali, že spoločnosť by mala od plodenia detí odradiť tých svojich členov, ktorí sú "nespôsobilí" buď fyzicky, mentálne, alebo sociálne. Na začiatku 19. storočia mnohých vzdelaných ľudí v Európe a Spojených štátoch priťahovali myšlienky eugeniky. Nacistické zákony o sterilizovaní handicapovaných jedincov boli de facto založené na zákonoch, ktoré boli predtým schválené v Kalifornii. V roku 1910 Winston Churchill ako minister vnútra skoncipoval návrh na sterilizáciu 100 000 "degenerovaných britských občanov" prípadne ich umiestnenie do pracovných táborov.

Jedným zo záverov eugenickej filozofie boli tábory smrti. Eugenickí "vedci" ako napríklad Jozef Mengele skutočne vykonávali príšerné "experimenty" na ľuďoch v nacistických táboroch. Ak by sme išli ďalej, zistili by sme, že nacisti zakladali centrá, kde presviedčali zdravé, rasovo čisté, árijské, mladé ženy, aby prispeli do budúcnosti rasy čo najväčším počtom detí. Ako vidieť, filozofia nacizmu nebola len rasistická a homofobická, nacistická filozofia diskriminovala aj ženy.

Po druhej svetovej vojne bol zaznamenaný masívny pokles popularity eugeniky. Existovali dva základné dôvody, prečo sa tak stalo. Po prvé: hrôzy v Auschwitzi a Dachau odhalili neľudskosť eugenickej idey.

Po druhé, nové objavy v genetickej vede demonštrovali, že staré genetické teórie sú zmätené a vedecky nepodložené.

Eugenika a psychológia

Napriek rozvoju genetiky bol zaznamenaný istý neveľký vzostup popularity eugenických myšlienok v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Niekoľkí významní psychológovia, ako Jensen a Eysenck, začali tvrdiť, že čierni sú geneticky menej inteligentní ako bieli. Tieto teórie, ktoré používali zastarané genetické modely a ktoré boli odmietnuté väčšinou serióznych genetikov, prevzali fašistické skupiny.
V deväťdesiatych rokoch sme zažili vzkriesenie eugenických ideí. Príčinou bola kniha The Bell Curve, napísaná dvoma americkými akademikmi, psychológom Richardom Herrnsteinom a sociológom Charlesom Murrayom. The Bell Curve, ktoré bolo vydané v roku 1994, je prepracovaním starých eugenických myšlienok a je koncipované tak, aby oslovilo moderné publikum.

Herrnstein a Murray tvrdia, že genofond Spojených štátov je v ohrození. Hovoria, že zdravie národa je determinované inteligenčným kvocientom (IQ) jeho populácie a že IQ je do veľkej miery určované génmi. Tvrdia, že nízke IQ je spojené s kriminalitou, nezákonnosťou a všeobecným pádom spoločenského poriadku.

The Bell Curve, verné svojej eugenickej tradícii, má silný rasový podtón. Herrnstein a Murray varujú, že v Spojených štátoch je početná takzvaná "spodina" s nízkym IQ. Opakujúc starú eugenickú hrozbu varujú, že táto "spodina" svojou pôrodnosťou prevyšuje neveľkú elitu s vysokým IQ. A samozrejme tvrdia, že čierni sú jednoznačne najviac zastúpení v tejto kriminálnej, násilnej, neinteligentnej "spodine".
Kniha obsahuje otvorený politický protest proti americkej politike "kladného prístupu". Táto politika bola skoncipovaná tak, aby napravila, čo sa mnohými rokmi rasistického prístupu pokazilo. Povzbudzuje zamestnávateľov, aby sa presvedčili, či ich pracovné sily reprezentujú etnický mix celej populácie. Podľa Herrnsteina a Murraya kladný prístup znamená, že menej inteligentní uchádzači (t.j. čierni) dostávajú prácu, ktorú by mali dostať inteligentnejší kandidáti.

Herrnstein a Murray navrhujú, aby geneticky podriadeným osobám bolo zabránené plodiť deti. Tiež navrhujú zrušenie sociálnej podpory pre slobodné matky ako spôsob znižovania pôrodnosti "spodiny", o ktorej predpokladajú, že v drvivej väčšine nie je biela.

Keď bolo The Bell Curve vydané, pritiahlo na seba pozornosť a rozsiahlu publicitu zvlášť v Spojených štatoch. Kritika rýchlo upozornila na chyby a históriu myšlienok tejto knihy. Napríklad preslávený biológ Lewis Wolpert napísal obšírne odmietnutie tejto knihy v The Sunday Times 11. decembra 1994. Demonštroval, ako autori zanedbali rozsah vplyvu podmienok prostredia na inteligenciu.

The New York Times Review of Books ukázalo, koľké z "dôkazov" citovaných Herrnsteinom a Murrayom boli prevzaté z pochybného časopisu Mankind Quarterly.
The New York Times používalo informácie pôvodne publikované v časopise Searchlight na konci sedemdesiatych rokov, aby odhalilo, že Mankind Quarterly bolo založené zástancami belošskej nadvlády, pričom niektorí z nich boli priamo napojení na extrémistické ultrapravicové skupiny. Zakladateľ tohto periodika, Robert Gayre, bol napojený na Severnú ligu. Členom pôvodnej redakčnej rady v Mankind Quarterly bol Dr. von Verschuer, vysokoškolský inšpektor a priateľ Josefa Mengeleho.

Keď bolo The Bell Curve vydané, časopis Time vyhlásil: "Rasisti budú nadšení," (31. október 1994). A mali pravdu. Odkaz tejto knihy bol rajskou hudbou pre fašistické skupiny ako sú Britská národná strana (British National Party - BNP) a Národný front. Hodilo sa to ich filozofii o tom, že štát by sa mal snažiť zdokonaliť genofond národa vykorenením geneticky "menejcenných".

Podpora zo strany ultrapravicových skupín sa dala čakať. Čo je však horšie, knihy ako The Bell Curve umožňujú eugenickým myšlienkam nechať sa počuť "slušnou" pravicou. The American Spectator v januári 1995 uverejnil varovania o "ohrození amerického genofondu". The American Spectator šiel ešte ďalej. Nadhodil otázku, či by kriminálnici mali byť sterilizovaní.

Pravicový konzervatívny štvrťročník Right Now hovoril o The Bell Curve ako o "možno najdôležitejšej príručke, akú si kedy kúpite. Na konci deväťdesiatych rokov Chris Brand, docent Edinburghskej univerzity, napísal knihu nazvanú The 'G' Factor, v ktorej vyslovil názor, že niektoré etnické skupiny majú nižšie IQ ako bieli. Branda nakoniec prepustili z jeho miesta v Edinburghu po tom, ako vyhlásil, že pedofília je neškodná.

BNP bola v minulosti taktiež zástancom eugeniky. Napríklad na tému interrupcie vyhlásila: "Ak interrupcia znamená zabíjanie normálnych bielych detí - je to zlá vec". Tento výrok nehovorí len o tom, že biele ženy by nemali mať právo na interrupciu, ale aj o tom, že tu existuje záujem, aby "nebiele" ženy vôbec nemali deti. Tony Lecomber, jeden z vedúcich členov BNP, napísal obšírne články do Spearheadu, pričom trval na svojom presvedčení o nevyhnutnosti eugeniky na podporu bielej rasy.

Eugenické idey opäť prenikajú medzi politikov. Na zamyslenie stojí fakt, že rasizmus opäť ukazuje svoju "intelektuálnu" tvár. Iba minulý rok minister vnútra Jack Straw rozvíjal verejnú diskusiu s Charlesom Murrayom o chudobe a jej dôsledkoch.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Fašizmus - ideológia a história