U nás do strednej Európy sa hnutie skinheads začína šíriť koncom 80. rokov a veľký rozmach zažíva po zmene režimov. Vo vtedajšom Československu má veľký vplyv hudobná skupina Orlík, ktorá v krátkej dobe vydala dve dlhohrajúce dosky a spopularizovala kult skinheads medzi mládežou. Ďalšou významnou skupinou, ktorá prispela k masovému rozšíreniu skínov u nás boli Tři sestry a jej líder Daniel Landa.

Po tejto prvej vlne skupín, ktoré vydávali svoje nahrávky vo veľkých nahrávacích spoločnostiach (Monitor-EMI), využívali ich distribučný servis, organizovali veľké, oficiálne koncerty a ich skladby sa hrali aj v rádiách, nastupuje okolo roku 1992-3 druhá vlna skupín. Je pre ňu charakteristický nárast radikálnosti a otvorenosti textov, s čím súvisí aj prechod od veľkých nahrávacích spoločností k menším a ich skladby sa v už v rádiách neobjavujú. V tom čase však už majú pravicoví skinheadi v Československu zapustené pevné korene a množstvo sympatizantov.

Od pokusov organizovať skinheads na báze nacionálneho cítenia s dôrazom na husitskú tradíciu - tzv. kališníctvo, (reprezentované spolkami ako Jednota kalicha a iné) sa v Čechách väčšina skínov v prvej polovici 90tych rokov priklonila na rasistické, fašistické alebo nacionálne-socialistické pozície. Skinheadstvo k nám preniklo skôr z nemeckej časti Európy než z Anglicka, preto je tradične nepolitické a nerasistické poňatie skinheadskej subkultúry v našom regióne skoro neznáme. Na Slovensku paradoxne ako prvé začali s rasizmom koketovať punkové skupiny z niekdajšieho Česko-slovenska. U nás najznámejšia punková skupina začiatku 90. rokov Zóna A bola so svojou skladbou "Cigánsky problém", iniciátorom niekoľkých pogromov proti rómskemu obyvateľstvu hlavne na území hlavného mesta. O tom, že sa táto skladba stala v kruhoch pravicových skínov kultovou, svedčí aj to, že neskôr jej cover-verziu prevzali Juden Mord.

Začína éra novoromantickej skupiny z ČR Oceán (neskôr Shalom), ktorá otvorene sympatizuje s judaizmom a to ako symbolikou, tak aj textami a koncertuje niekoľkokrát aj v Bratislave. Na jej koncerty začínajú postupne chodiť provokovať mladí skinheadi, ktorí jednak vzišli z prostredia tvrdej elektronickej scény (Electronic Body Music) a scestne chápali hudbu, ktorú dovtedy počúvali (Laibach, Front 242) a prví fanúšikovia Krátkeho procesu, ktorý začal aktívne koncertovať s kapelami z ČR. Tie na koncertoch podporujú cieľ slovenských bratov - vytvorenie samostatného slovenského štátu.

V Bratislave sú zaznamenané prvé útoky, ktoré sú smerované aj voči priaznivcom skupiny Oceán a Shalom. Útoky voči rómskemu obyvateľstvu a zahraničným študentom sú čím ďalej, tým menej sporadické a hoci je prívržencov hnutia minimálne množstvo, kontaktujú sa na zahraničie. V tom čase v ČR práve končí vrcholné obdobie slávy prvej skinheadskej skupiny Orlík, ktorá paradoxne nepochádzala z robotníckeho, ale skôr z intelektuálneho vysokoškolského prostredia a odštartovala celý rad ešte radikálnejších hudobných a politických skupín. Vznikom Slovenskej Republiky v roku 1993 síce opadajú národnostné vášne voči Čechom, Havlovi a pragocentrizmu, ale tradíciou sa stávajú pochody ku hrobu prezidenta Tisu, či zoskupovanie sa pri príležitosti osláv 14. marca v Bratislave, aj keď na ne chodia z roka na rok mladšie generácie hnutia.
Začínajú vznikať prvé skinziny – časopisy v ktorých si vymieňajú názory a šíria rasistickú a neonacistickú propagandu. Celá scéna je v tomto období charakteristická búrlivým rozvojom, vznikajú prvé neformálne zoskupenia, budujú sa kontakty na zahraničie.

Ideovo sa tieto začínajúce zoskupenia orientovali zo začiatku na odkaz a ideológiu spojenú s fašistickým Slovenským štátom v období II. svetovej vojny. Glorifikácia Alexandra Macha, Andreja Hlinku, či Jozefa Tisu, bola aj je jedným z najpríznačnejších sprievodných javov slovenských ultrapravicových skinheadov.

Názorovo hnutie iba tápe v ideológii krajnej pravice. Kontaktmi na zahraničie vzniká Národno-socialistické hnutie Európy (NSHE), ktoré sa neoznačuje za oficiálne hnutie a dištancuje sa od politickej scény ako takej vydáva však svoje stanovy v ktorých o i. prezentuje aj myšlienku „oficiálneho zákazu degenerovania Árijskej rasy“ a je ukončený klasickým pozdravom "Sieg heil.“

Klan Slovenských Rytierov sa prihlásil k rasistickému odkazu myšlienok amerického Ku-klux-klanu a bol plánovaný ako slovenská pobočka tohto hnutia. Podľa vydaného manifestu malo byť ich členstvo dokladované členským preukazom, pri svojich akciách nesmeli „jednotky“ požívať alkoholické nápoje, vydali tiež zákaz poskytovania rozhovorov predstaviteľom médií a tiež spolčovania sa so „Židmi a tými čo nemajú biely pôvod“. Taktiež členovia KSR mali zvážiť možnosť pôsobenia vo verejných inštitúciách a samozrejme trénovať bojové umenia a používania zbraní. V súčasnosti nevyvíjajú nijaké aktivity.

Slovenský národný front (SNF), sa snažil využiť slovenské národovectvo skinheadov. strediskom jeho pôsobenia bola Trnava.

Spočiatku sa orientoval len na vydávanie protimaďarských nálepiek, plagátov a tlačovín, neskôr dokonca vydáva aj svoj vlastný program, v ktorom sa prikláňa k panslavistickému národovectvu. Okrem iného presadzuje aj prijatie antikomunistických a deboľševizačných zákonov, trestu smrti a potierania homosexuality. Návrh o registráciu SNF však Ministerstvo vnútra SR zamietlo. Výhrady mali predovšetkým ku slovu "front" v názve organizácie, ktoré znelo militantne. Pôvodne sa chceli SNF aj za podpory skinheadov dostať do parlamentu. Očakávaná podpora zo strany skinheadov, ale časom opadla. Následkom vnútorných rozporov sa SNF triešti na Ľudovú stranu s čisto politickými ambíciami a skôr spoločensky orientovanú Slovenskú pospolitosť.Obidve organizácie sú v súčasnosti oficiálne zaregistrované MV. Ľudová strana ako politická strana a Slovenská pospolitosť ako občianske združenie

Slovenský Úsvit – nacionalistické rasistické hnutie , ktoré má s hnutím skinheads veľa spoločných znakov, je však menej radikálne. Má vlastné stanovy, bojuje proti „cigáňom, ktorí nezveľaďujú vlasť a nič nerobia“ Hnutie vzniklo v novembri 1995 v Banskej Štiavnici. Vydáva časopis Naša stráž. Nie je registrované MV. V súčasnosti nie je aktívne.

Slovenská národná liga- početne malá skupina národných socialistov hlásiacich sa k odkazu Slovenského štátu z vojnových rokov 1939-45. Vznikla roku 1995 s cieľom vstúpiť na politickú scénu. To sa im však nepodarilo a začali sa venovať klasickej činnosti ktorú vykonávajú tieto skupiny: vydávaniu periodík, dovozu a distribúcii CD a MC nosičov s rasisticky orientovanými skupinami, tričiek. Udržiavali kontakty so skupinami v Čechách. i inde v zahraničí. V súčasnosti nevyvíja tiež žiadne aktivity.

Slovenská Vlastenecká Organizácia – Garda
Vznikla v máji 1995 v Bratislave, má pobočku v Žiline. Spolupráca s ideovo príbuznou Slovenskou národnou ligou – ideologicky sú pre nich vzorom predstavitelia slovenského vojnového štátu –Tiso, Tuka, Mach. národno-socialistické neoľudáctvo. Odmietajú násilie ako metódu boja. Ich znakom je orol so slovenským dvojkrížom na hrudi, držiaci v pazúroch 3 Svätoplukove prúty

Po boku Slovenskej vlasteneckej organizácie - Garda sa tiež vytvorilo mládežnícke združenie Hlinkova mládež, deklaruje:
"...v hnutí Skinheads sa združili Slováci a Slovenky, ktorí verejne bojujú za blaho našej pomaly vymierajúcej árijskej rasy, no často sú znemožňovaní vo verejnoprávnych médiách a zobrazení ako banda nespratníkov. Iní sú organizovaní v rôznych probielych organizáciách na celom Slovensku.

Z týchto dvoch chceme vytvoriť silnú mládež zmýšľajúcu vlastenecky po vzore Svätoplukovej tradície, ktorá sa postaví v boji za slobodu svojho národa."
Okrem toho chce túto mládež vychovávať a vzdelávať v národno-socialistickom duchu. Od roku 1995 na slovenskej extrémistickej scéne začali dominovať pobočky zahraničných neonacistických organizácií ako Slovakia Hammerskins a Blood&Honour Division Slovakia. Ich cieľom je ideologicky zjednotiť hnutie. Importovali sem národno-socialistickú ideológiu, ktorá priamo nadväzuje na odkaz Slovenského vojnového štátu z rokov 1939-45. Postupne sa začína rozvíjať aj skupina futbalových násilníkov – Hooligans, ktorí majú s neonacistami veľa spoločných znakov. Často nosia nacistické insígnie, hajlujú, útočia na farebných , majú všetky prejavy rasistických skinheadov. No v očiach „tých pravých skínov“ sú menejcenní, pretože bezhlavým násilím a ničením kazia obraz disciplinovaných a poriadok milujúcich národných socialistoch, ktorý sa snažia oni v spoločnosti vybudovať. Tým maria aj ich politické ambície a snahy o naklonenie si verejnej mienky.

Aj keď prevažná väčšina príslušníkov skinheadskej subkultúry patrí na Slovensku k priaznivcom fašistických, rasistických a neonacistických ideológií, objavujú sa aj u nás tzv. nerasistickí skinheadi, ktorí sa hlásia k pôvodným koreňom hnutia, bez ideologických vplyvov. Niektorí z týchto skinheadov aktívne vystupujú proti neonacizmu a neonacistom.

Až do roku 2001 sa štruktúry neonacistických skinheadov vyvíjali pomerne nerušene a ich aktivita i počet narastal. Organizovali koncerty, zrazy, zhromaždenia, demonštrácie. Počet obetí ich útokov vzrastal. Dodnes 7 ľudí doplatilo na ich vyčíňanie svojím životom, desiatky a stovky ďalších boli ťažko zranení a budú niesť trvalé následky. V roku 2001 sa postoj polície a štátu ako takého voči týmto skupinám začína pomaly meniť. prvým skutočným preukázaním vôle niečo proti týmto organizovaným skupinám urobiť bol zásah polície v septembri na koncerte v Papradne. Od tohto času sa na Slovensku nezorganizovala žiadna veľká akcia, ktorých predtým bývalo za rok viacero. Reakciou na túto zmenu prístupu zo strany polície bolo zvýšenie konšpirácie a dôkladnejšie utajenie akcií na strane jednej a snaha o prechod od ilegálnych aktivít k legálnym s cieľom vstúpiť do politiky. Vývoj na Slovensku tak kopíruje situáciu v Čechách, kde po rozkrytí a narušení činnosti podzemných organizácií nastala snaha o vstup do politiky.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vývoj neonacizmu a rasistických skinheadov na Slovensku