V roku 1990 APA oznámila, že vedecké dôkazy neukazujú, že by konverzná liečba fungovala a upozorňujú na to, že môže spôsobiť viac škôd ako úžitku. Zmena sexuálnej orientácie jedinca neznamená iba jednoduchú zmenu jeho sexuálneho chovania. Vyžadovala by zmenu jeho cítenia a sexuálnych túžob i zmenu jeho sebaponímania a sociálnej identity. Hoci niektorí lekári z oblasti duševného zdravia sa o konverziu sexuálnej orientácie pokúšajú, iní pochybujú o etike snahy o terapeutickú zmenu vlastnosti, ktorá nie je poruchou a je veľmi dôležitá pre identitu jedinca. Nie všetky lesby a gejovia, ktorí vyhľadávajú terapiu, chcú zmeniť svoju sexuálnu orientáciu. Gejovia a lesby môžu usilovať o odbornú radu z rovnakých dôvodov ako ktokoľvek iný. Môžu vyhľadať pomoc psychológov k coming outu, alebo k vyrovnávaniu sa s predsudkami, diskrimináciou a násilím. Homosexuály a lesbičky by v žiadnom prípade nemali vychovávať deti, lebo im dajú zlý príklad a mohli by ich morálne pokaziť.

Gejovia, lesby, bisexuáli a bisexuálky môžu byť zodpovednými rodičmi, ktorí dajú deťom dostatok lásky, starostlivosti a pripravia ich na plnohodnotný život v dospelosti. V otázke výchovy dieťaťa gejmi, lesbami alebo bisexuálmi panuje hneď niekoľko mýtov, na základe ktorých si mnoho ľudí myslí, že ľudia s inou ako heterosexuálnou orientáciou by nemali vychovávať deti. Vedecké štúdie ako aj praktické skúsenosti dokázali, že žiaden z týchto mýtov nie je pravdivý. Podľa prvého mýtu môžu rodičia s inou ako heterosexuálnou orientáciou ohroziť normálny vývoj detí a ich duševné zdravie. Výskumy zaoberajúce sa touto otázkou však nič podobné nepotvrdili. V šúdiach, ktoré skúmali rôzne aspekty duševného vývinu detí, napr. inteligenciu, úzkosť, strach, problémy v správaní, emocionálne problémy, sebavedomie, morálnu zrelosť a iné, sa nezistili žiadne významné rozdiely medzi deťmi heterosexuálnych, homosexuálnych a bisexuálnych rodičov. Druhým mýtom je tvrdenie, že deti vyrastajúce u rodičov gayov, lesieb, bisexuálov alebo bisexuálok majú väčšie sklony k iným ako hetreosexuálnym vzťahom. Homosexualita sa totiž nedá naučiť, je to vrodená dispozícia, podobne ako farba očí alebo vlasov. Väčšina homosexuálov napokon vyrastala v heterosexuálnom prostredí, u rodičov s heterosexuálnou orientáciou a stali sa homosexuálmi bez toho, aby ich to niekto „naučil“. „Štúdie, v ktorých skúmali sexuálnu orientáciu stoviek detí GLB (Gayov, lesieb a bisexuálov) rodičov nepotvrdili, že by medzi deťmi GLB rodičov bolo viac homosexuálne orientovaných. Tieto výsledky spochybňujú nie len samotný mýtus, ale aj teórie o naučenej povahe homosexuality, resp.