teórie o zvedení, z ktorých vychádza.“ Paula Jójárt, Výskumy o gejských a lesbických rodinách, Neviditeľná menšina, NoaD 2002. Tretím je mýtus o sexuálnom zneužívaní, ktorý sa zakladá na mylnej predstave, že rodičia s homosexuálnou, lesbickou alebo bisexuálnou orientáciou majú väčšie sklony k sexuálnemu zneužívaniu svojich detí. Čísla však hovoria niečo iné – podľa štatistík má naprostá väčšina zneužití detí (až 95%) heterosexuálny charakter, pričom sa jedná prevažne o zneužitia dievčat mužmi. Viacerí odborníci potvrdili, že geji, lesby a bisexuáli nezneužívajú deti vo väčšej miere ako heterosexuáli. Štvrtý mýtus vychádza z predpokladu, že „zdravý“ psychosexuálny vývin je podmienený prítomnosťou navzájom sa dopĺňajúcich heterosexuálnych modelov otca a matky, resp. mužského a ženského vzoru. Podľa tohoto mýtu chlapci vyrastajúci v GLB rodinách nebudú dosť „chlapskí“ a dievčatá dosť „dievčenské“. GLB rodina sa tým vlastne stavia na úroveň osamelých heterosexuálnych rodičov, ktorí sa starajú o deti sami, bez partnera, resp.partnerky. Prvým chybným východiskom tohoto mýtu je predpoklad, že tradičné rodové roly sú jediným správnym základom zdravého psychosexuálneho vývinu. Netradičnosť sa prezentuje automaticky bez akéhokoľvek odvôvodnenia ako niečo negatívne. Druhý omyl vyplýva z ignorovania faktu, že v otázkach rodových rolí majú na deti najväčší vplyv rovesníci, väčší ako samotný rodičia. „Štúdie nepotvrdili problémy s pohlavnou identitou a rodovou rolou, t.j. väčšina detí GLB rodičov menovala kamarátov rovnakého pohlavia a volila príslušné hračky rovnako ako deti heterosexuálnych rodičov. V jednej štúdii dokonca matky vyjadrili presvedčenie, že hlavný vplyv na preferencie detí nemali rodičia, ale súrodenci a rovesníci.“ Paula Jójárt, Výskumy o gejských a lesbických rodinách, Neviditeľná menšina, NoaD 2002 Jedným z najvážnejších argumentov hovoriacich v neprospech výchovy detí rodičmi s inou ako heterosexuálnou orientáciou je sociálna izolácia a nepriateľské reakcie voči takýmto deťom zo strany ich okolia a rovesníkov. Jedná sa o prejavy homofóbie prenesené na dieťa vychovávane gaymi, lesbami alebo bisexuálnymi rodičmi. Je možné, že sa podobné problémy vyskytujú, v žiadnom prípade však vinu nemožno klásť na samotných rodičov a tento argument nemožno ani používať ako obhajobu diskriminácie geyov, lesieb, bisexuálov a bisexuálok, ktorí chcú vychovávať deti. Homofóbia a predsudky sú problémom majority – heterosexuálne orientovanej väčšiny – a preto ich musí riešiť predovšetkým samotná majorita.