Pokles počtu utečencov za uvedené obdobie spôsobil najmä fakt, že veľké množstvo ľudí sa vracia naspäť do svojej vlasti, po tom čo sa v nej skončil vojnový konflikt, zlepšili sa bezpečnostné pomery, zmenila politická situácia a podobne. V roku 2001 sa do svojej vlasti napríklad vrátila viac ako milión obyvateľov Eritrey, 80 000 utečencov z Bosny, 42 000 z Burundi, 267 000 utečencov z Afriky a 160 000 obyvateľov bývalej juhoslovanskej republiky Macedónie. Rovnako na celom svete mierne poklesol aj počet žiadateľov o azyl. Prevažná väčšina utečencov hľadá a nachádza útočisko v susedných krajinách v treťom svete a želá si návrat domov, len čo to bude možné. Dobrovoľný návrat do vlasti sa vždy považoval za poslednú etapu procesu normalizácie v krajine. Toto riešenie možno využiť po znovunastolení mieru a stability, dnes sa hromadné návraty uskutočňujú väčšinou aj uprostred tohoto procesu a utečenci sami zohrávajú pri nastolení mieru a stability vo svojej krajine dôležitú úlohu. Iba malá časť utečencov sa v prvej azylovej krajine necíti úplne bezpečne a hľadá možnosť usadiť sa v inej – tzv. tretej krajine. Niektorí z týchto utečencov sa dokážu plne zapojiť do života vo svojom novom domove a stávajú sa plnohodnotnými občanmi štátu, ktorý im poskytol útočisko. V súčasnosti rozhodne nemožno hovoriť o masívnom prívale utečencov, ktorí by ohrozovali našu krajinu. Ako už bolo uvedené, v rozpätí desiatich rokov (od roku 1992 do koncu roku 2002) požiadalo na Slovensku o azyl 23 018 ľudí. Pre porovnanie – Vo Veľkej Británii požiadalo o azyl 88 300 ľudí iba počas roku 2001 , v Nemecku to bolo 88 290 ľudí a v Českej republike v roku 2001 zaznamenali 18 090 žiadostí o azyl. Oproti iným západo-európskym krajinám teda Slovensko zatiaľ stojí na okraji záujmu utečencov. Je možné že časom sa táto situácia bude meniť a počet žiadateľov o azyl sa bude zvyšovať aj v našej krajine. Nemalo by to však vyvolávať zbytočné obavy. Dostatočná starostlivosť o utečencov a poskytovanie azylu prenasledovaným ľuďom je jedným z predpokladov nášho zaradenia medzi vyspelé a demokratické štáty Európy. Podanie pomocnej ruky ľuďom v núdzi je činom postaveným na najdôležitejších ľudských hodnotách, ktoré sa naša krajina snaží napĺňať a preto nepredstavuje pomoc utečencom pre našu spoločnosť žiadne ohrozenie, ale naopak – posilňuje jej kultúrne a morálne základy. Čo poviete na fakt, že ázijskí, tureckí a srbskí prisťahovalci na Slovensku sa snažia všeobecne vyhýbať daňovej povinnosti, neplatia clá (radšej podplatia colníka), snažia sa nakupovať tovar bez DPH, daňové kontroly nie sú úspešné, keďže dotyční sa robia, že nerozumejú po slovensky ?

Nemôžme odsudzovať všetkých prisťahovalcov na základe akýchsi mýtov a fám.