Utečenci a prisťahovalci

Nemôže sa stať, že nás utečenci vytlačia z nášho územia a zničia našu kultúru a spôsob života ?

Utečenci sú ľudia, ktorí predovšetkým hľadajú životné istoty, pokojný a plnohodnotný život. V naprostej väčšine prípadov nie je v ich záujme akýmkoľvek spôsobom poškodzovať svoju hostiteľskú krajinu a vytvárať prekážky vzájomnému spolužitiu s majoritným obyvateľstvom. Utečenci k nám neprichádzajú preto, aby nás vytlačili z nášho územia alebo zničili našu kultúru. Ich motiváciou nie je nenávisť k našej krajine, práve naopak snažia sa u nás nájsť útočisko. Ľudia, opúšťajúci svoju zem a svojich blízkych, utekajú pred prenasledovaním, útlakom a násilím, ktoré im znemožňuje žiť plnohodnotný život vo vlastnej krajine. Chcú jednoducho nájsť také miesto na Zemi, kde by našli podmienky na bezpečný život a uplatnenie svojich schopností. V dobách totalitnej vlády Komunistickej strany sme utečencov neprijímali a preto dnes ešte stále nie sme zvyknutí na ich prítomnosť. Obyvatelia ČSSR žili v kultúrnej a sociálnej izolácii, pričom naša krajina skôr utečencov produkovala. Mali by sme si spomenúť na túto dobu, pochopiť naše morálne záväzky a uvedomiť si, že o našich utečencov z bývalého Československa sa v minulosti postarali v mnohých krajinách sveta. Slováci utekajúci pred komunistickou totalitou sa nestretávali s podozrievaním, že chcú rozvrátiť kultúru západných demokratických krajín, práve naopak, stretávali sa s pochopením obyvateľov týchto krajín, ktorí im neraz poskytovali veľkorysú pomoc. Zatiaľ čo sa situácia v našej krajine zmenila, nadobudli sme občianske slobody a práva, vytvorili demokratické politické prostredie, situácia v iných krajinách sveta sa dnes podobá tej našej pred pádom totality, v mnohých prípadoch v ešte extrémnejšej a neľudskejšej podobe. Ak máme to šťastie, že sa dnes nachádzame v oveľa lepšej životnej situácii, je nepochybne správne a v súlade s etikou ľudskosti snažiť sa pomáhať ľuďom, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v podmienkach útlaku, prenasledovania a neslobody. Tvrdenie, že utečenci nás vytlačia z nášho územia a rozvrátia našu spoločnosť je nezmyselné. Podľa údajov UNHCR, od roku 1992 do koncu roku 2002 požiadalo na Slovensku o azyl 23 018 ľudí. Ministerstvo vnútra počas tohoto obdobia priznalo postavenie utečenca celkovo v 537 prípadoch. Predstava, že by tento zanedbateľný počet ľudí nejako ohrozoval našu integritu je samozrejme absurdná.

Práve naopak, mnohí utečenci nepredstavujú ohrozenie našej spoločnosti, ale prínos na ekonomickej aj kultúrnej úrovni. Kultúrna diverzita a rôznorodosť je obohacujúca. Vďaka prelínaniu kultúr vznikali v ľudskej histórií nové hodnoty a ľudská spoločnosť sa posúvala dopredu. Najvyspelejšie krajiny sveta sú dnes práve multikultúrne krajiny, v ktorých sa navzájom dopĺňajú kultúrne prvky mnohých etník a národov. Problémy, ktoré vznikajú pri spolužití rôznych kultúr možno úspešne riešiť, ak nechýba dobrá vôľa. Ľudia, ktorým bol v našej krajine poskytnutý azyl, majú samozrejme právo zachovávať svoje kultúrne zvyky a tradície, ak sa nedostanú do rozporu s právnym poriadkom Slovenskej republiky a jej suverénnej moci. Utečenci sú ľudia, ktorí predovšetkým hľadajú životné istoty, priestor pre pokojný a plnohodnotný život, preto v naprostej väčšine prípadov nie je v ich záujme akýmkoľvek spôsobom poškodzovať svoju hostiteľskú krajinu a vytvárať prekážky vzájomnému spolužitiu s majoritným obyvateľstvom. Prekážkou pre takéto spolužitie sú zväčša iba predsudky prítomné v myslení väčšinovej spoločnosti. Podľa prieskumu verejnej mienky uskutočnenom agentúrou Focus v r.1998 a 2001 si necelé dve tretiny (63%) obyvateľov Slovenska myslí, že utečenci prispievajú k zvyšovaniu kriminality a 60 % ľudí si myslí, že utečenci prinášajú rozličné choroby na naše územie. Polovica respondentov zastáva názor, že utečenci, ktorí prídu na naše územie, by mali byť čo najskôr poslaní do krajiny ich pôvodu alebo inej krajiny (51%) a tiež polovica opýtaných súhlasí s názorom, že utečenci berú pracovné príležitosti obyvateľom Slovenska (50%). Takmer tri štvrtiny respondentov (73%) súhlasia s názorom, že utečenci stoja náš štát priveľa peňazí. Na druhej strane viac ako dve tretiny ľudí na Slovensku je stotožnených s názorom, že utečencom treba pomáhať, lebo sú to ľudia v núdzi, odkázaní na humanitárnu pomoc. Pomoc a ochrana by im však mali byť poskytnuté výlučne v prípadoch, ak ich k úteku z vlasti viedli závažné dôvody. Vo všeobecnej rovine, teda ľudia u nás chápu morálnu povinnosť pomáhať ľuďom v núdzi, obavy v nich však vyvolávajú mýty, ktoré sa nezakladajú na žiadnych racionálnych argumentoch a faktoch. Príčinou mnohých týchto mýtov je predovšetkým strach z neznámeho a ten možno prekonať postupným zbližovaním sa, kultúrnou otvorenosťou, tolerantným myslením a pochopením situácie toho druhého. Nie je pravda, že utečenci stoja náš štát príliš veľa peňazí a ohrozujú našu ekonomiku ?

Opak je pravdou, utečenci, ktorí ostanú v našej krajine a nájdu si tu zamestnanie, našej ekonomike prospievajú.

Medzi utečencami je mnoho inteligentných, vzdelaných, šikovných a pracovitých ľudí. Keďže na naše územie prichádzajú väčšinou v produktívnom veku, predstavujú pracovnú silu, do ktorej naša spoločnosť nemusela investovať žiadne peniaze v pred-produktívnom veku, ako tomu je u ostatných ľudí narodených na Slovensku, o ktorých sa štát stará od narodenia až po ukončenie štúdia. Takže opak je pravdou, utečenci, ktorí ostanú v našej krajine a nájdu si tu zamestnanie, našej ekonomike prospievajú. Ekonomicky najsilnejšia krajina sveta USA, prijíma na svoje územie najviac utečencov a prisťahovalcov. Potomkami imigrantov v USA sú napr. Rockefeller, Ford, Bill Gates, teda najbohatší ľudia Ameriky, ktorí významne prispeli k jej ekonomickému rastu. V Nemecku nachádzajú utečenci a prisťahovalci uplatnenie vo všetkých oblastiach – mnohých nájdete medzi odbornými pracovníkmi, počítačovými expertmi, ľudia s nižším vzdelaním zase predstavujú lacnú pracovnú silu, ktorá vykonáva profesie, o ktoré medzi obyvateľmi Nemecka nie je záujem. Často možno počuť argument o tom, že utečenci k nám prišli, aby žili s našich daní. Pravdou však je opak – utečenci, ktorí si vybrali Slovensko za cieľovú krajinu, by u nás chceli pracovať a platiť dane rovnako, ako my. Pre úspešnú integráciu a produktívne zaradenie utečencov do našej spoločnosti má rozhodujúci význam ich akceptácia príslušníkmi majoritnej spoločnosti a miestnym spoločenstvom, komunitou, v ktorej sa snažia budovať svoj nový život. Problémom teda nie sú samotní utečenci, ale nepriateľské postoje, netolerancia a rasizmus, ktoré spôsobujú ich izoláciu a znemožňujú im stať sa plnohodnotnými členmi našej spoločnosti. Utečenci k nám prichádzajú jednoducho preto, že tu sa môžu mať bez námahy lepšie, za menej práce dostanú viac peňazí a rôzne civilizačné výdobytky, ktoré by vo svojej krajine nedostali. Namiesto toho, aby sa podieľali na rozvoji svojej krajiny, chodia zneužívať sociálny systém na Slovensku. Utečenci sú ľudia, pre ktorých je útek z vlastnej krajiny jedinou možnosťou ako si zachrániť život a zaistiť bezpečie. Utečenci, ktorí k nám prichádzajú musia prekonať často veľmi nepohodlnú, strastiplnú a vyčerpávajúcu cestu, na ktorej sa často dostávajú do ohrozenia vlastného života. Mnohí pritom zaplatia prevádzačom svoje celoživotné úspory, bez akejkoľvek záruky, že neprídu o všetko. Žiaden človek na svete by nepodstupoval také obrovské riziko, ak by ho k tomu nedonútili veľmi ťažké a inými spôsobmi neriešiteľné životné podmienky.

Podľa medzinárodného práva je „utečenec osoba, ktorá sa nachádza mimo svojej vlasti a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských, národnostných, alebo z dôvodov príslušnosti k určitým spoločenským vrstvám alebo i zastávania určitých politických názorov, a nie je schopná prijať, alebo vzhľadom k uvedeným obavám, odmieta ochranu svojej vlasti.“ (Konvencia o právnom postavení utečencov z roku 1951). Musíme teda rozlišovať medzi tzv. ekonomickými migrantami a utečencami. Ekonomický migranti sú ľudia, ktorí cestujú do zahraničia dobrovoľne - za prácou, lepšími platovými podmienkami, s cieľom zlepšiť svoj životný štandard. Nie je na tom nič zvláštne, mnoho Slovákov pracuje krátkodobo aj dlhodobo v zahraničí a časť z nich sa natrvalo usadzuje v iných krajinách, kde sa dokážu lepšie uplatniť. Utečenci sú naproti tomu ľudia, pre ktorých je útek z vlastnej krajiny jedinou možnosťou ako si zachrániť život a zaistiť bezpečie. Vzhľadom na ich neľahkú situáciu si zaslúžia našu osobitnú pozornosť a starostlivosť. Zatiaľ čo ekonomickí migranti môžu vo všeobecnosti využívať ochranu vlády krajiny svojho pôvodu, pri utečencoch to často nie je možné vzhľadom na to, že zo svojej krajiny utekajú z dôvodu prenasledovania svojou vládou alebo z dôvodu nesúhlasu s politickou situáciou vo svojej krajine. Človek, ktorý hľadá útočisko na území nášho štátu sa nestáva utečencom automaticky. Štatút utečenca je mu pridelený po absolvovaní azylovej procedúry, počas ktorej sa overuje opodstatnenosť jeho žiadosti. Vzhľadom na to, že v mnohých prípadoch je preukazovanie prenasledovania veľmi ťažké, nie každý človek, ktorý by mal získať štatút utečenca, ho naozaj získa. Osoby, v prípade ktorých úrady rozhodli o tom, že im postavenie utečenca nepriznajú, sú často v postavení nelegálnych cudzincov a môžu byť vyhostené. Pre takýchto ľudí sa strastiplná púť za bezpečím v našej krajine neskončí, ale pokračuje ďalej. Počet utečencov stále rastie, nemôže sa stať, že sa k nám prihrnú obrovské masy utečencov, ktorých nebudeme schopní zastaviť na našej hranici a tieto masy nás úplne zaplavia ?

Od roku 1990 má celosvetový počet utečencov klesajúcu tendenciu. Prevažná väčšina utečencov hľadá a nachádza útočisko v susedných krajinách v treťom svete a želá si návrat domov, len čo to bude možné. Čísla dokumentujúce počet utečencov na celom svete sú síce vysoké, žiadny masívny nárast tohoto počtu v posledných rokoch však zaznamenaný nie je, práve naopak – od roku 1990 má celosvetový počet utečencov klesajúcu tendenciu. Na začiatku roku 2002 bolo na celom svete podľa UNHCR približne 19,8 milióna utečencov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď bolo pod mandátom UNHCR asi 21,8 milióna ľudí, to bolo teda asi o dva milióny osôb menej.

Pokles počtu utečencov za uvedené obdobie spôsobil najmä fakt, že veľké množstvo ľudí sa vracia naspäť do svojej vlasti, po tom čo sa v nej skončil vojnový konflikt, zlepšili sa bezpečnostné pomery, zmenila politická situácia a podobne. V roku 2001 sa do svojej vlasti napríklad vrátila viac ako milión obyvateľov Eritrey, 80 000 utečencov z Bosny, 42 000 z Burundi, 267 000 utečencov z Afriky a 160 000 obyvateľov bývalej juhoslovanskej republiky Macedónie. Rovnako na celom svete mierne poklesol aj počet žiadateľov o azyl. Prevažná väčšina utečencov hľadá a nachádza útočisko v susedných krajinách v treťom svete a želá si návrat domov, len čo to bude možné. Dobrovoľný návrat do vlasti sa vždy považoval za poslednú etapu procesu normalizácie v krajine. Toto riešenie možno využiť po znovunastolení mieru a stability, dnes sa hromadné návraty uskutočňujú väčšinou aj uprostred tohoto procesu a utečenci sami zohrávajú pri nastolení mieru a stability vo svojej krajine dôležitú úlohu. Iba malá časť utečencov sa v prvej azylovej krajine necíti úplne bezpečne a hľadá možnosť usadiť sa v inej – tzv. tretej krajine. Niektorí z týchto utečencov sa dokážu plne zapojiť do života vo svojom novom domove a stávajú sa plnohodnotnými občanmi štátu, ktorý im poskytol útočisko. V súčasnosti rozhodne nemožno hovoriť o masívnom prívale utečencov, ktorí by ohrozovali našu krajinu. Ako už bolo uvedené, v rozpätí desiatich rokov (od roku 1992 do koncu roku 2002) požiadalo na Slovensku o azyl 23 018 ľudí. Pre porovnanie – Vo Veľkej Británii požiadalo o azyl 88 300 ľudí iba počas roku 2001 , v Nemecku to bolo 88 290 ľudí a v Českej republike v roku 2001 zaznamenali 18 090 žiadostí o azyl. Oproti iným západo-európskym krajinám teda Slovensko zatiaľ stojí na okraji záujmu utečencov. Je možné že časom sa táto situácia bude meniť a počet žiadateľov o azyl sa bude zvyšovať aj v našej krajine. Nemalo by to však vyvolávať zbytočné obavy. Dostatočná starostlivosť o utečencov a poskytovanie azylu prenasledovaným ľuďom je jedným z predpokladov nášho zaradenia medzi vyspelé a demokratické štáty Európy. Podanie pomocnej ruky ľuďom v núdzi je činom postaveným na najdôležitejších ľudských hodnotách, ktoré sa naša krajina snaží napĺňať a preto nepredstavuje pomoc utečencom pre našu spoločnosť žiadne ohrozenie, ale naopak – posilňuje jej kultúrne a morálne základy. Čo poviete na fakt, že ázijskí, tureckí a srbskí prisťahovalci na Slovensku sa snažia všeobecne vyhýbať daňovej povinnosti, neplatia clá (radšej podplatia colníka), snažia sa nakupovať tovar bez DPH, daňové kontroly nie sú úspešné, keďže dotyční sa robia, že nerozumejú po slovensky ?

Nemôžme odsudzovať všetkých prisťahovalcov na základe akýchsi mýtov a fám.

Každý trestný čin musí byť dokázaný a spravodlivo potrestaný musí byť jeho vinník, nie celá skupina obyvateľstva. Podvodníci a ľudia obchádzajúci zákony sa nájdu všade. Neexistuje žiadny dôkaz, že by ich malo byť medzi prisťahovalcami viac ako medzi ľuďmi, ktorí sa narodili na Slovensku. Najväčšie ekonomické podvody, tunelovanie, okrádanie štátu a jeho občanov o obrovské sumy peňazí – nič z toho nezapríčinili prisťahovalci. Aj medzi slovenskými drobnými obchodníkmi a podnikateľmi sa nájde dosť takých, ktorí sa vyhýbajú daňovej povinnosti, nakupujú tovar bez DPH, podplácajú colníkov a obchádzajú daňové kontroly. Je vecou našej legislatívy a orgánov činných v trestnom konaní, aby takémuto jednaniu niektorých osôb zamedzili – bez ohľadu na to či ide o doma narodených Slovákov, alebo prisťahovalcov. Nemôžme však odsudzovať všetkých prisťahovalcov na základe akýchsi mýtov a fám. Každý trestný čin musí byť dokázaný a spravodlivo potrestaný musí byť jeho vinník, nie celá skupina obyvateľstva. Sami by sme predsa tiež nechceli, aby kvôli rôznym podvodníkom, ktorý majú „poctivý“ slovenský pôvod, niekto odsudzoval celý slovenský národ a označoval ho ako „bandu zlodejov“. Mnohí obchodníci - prisťahovalci sa venujú na našom území poctivému podnikaniu a prispievajú tak k rozvíjaniu slovenskej ekonomiky.

Linky:

http://www.rasizmus.sk - www.rasizmus.sk