Nemôže sa stať, že nás utečenci vytlačia z nášho územia a zničia našu kultúru a spôsob života ?

Utečenci sú ľudia, ktorí predovšetkým hľadajú životné istoty, pokojný a plnohodnotný život. V naprostej väčšine prípadov nie je v ich záujme akýmkoľvek spôsobom poškodzovať svoju hostiteľskú krajinu a vytvárať prekážky vzájomnému spolužitiu s majoritným obyvateľstvom. Utečenci k nám neprichádzajú preto, aby nás vytlačili z nášho územia alebo zničili našu kultúru. Ich motiváciou nie je nenávisť k našej krajine, práve naopak snažia sa u nás nájsť útočisko. Ľudia, opúšťajúci svoju zem a svojich blízkych, utekajú pred prenasledovaním, útlakom a násilím, ktoré im znemožňuje žiť plnohodnotný život vo vlastnej krajine. Chcú jednoducho nájsť také miesto na Zemi, kde by našli podmienky na bezpečný život a uplatnenie svojich schopností. V dobách totalitnej vlády Komunistickej strany sme utečencov neprijímali a preto dnes ešte stále nie sme zvyknutí na ich prítomnosť. Obyvatelia ČSSR žili v kultúrnej a sociálnej izolácii, pričom naša krajina skôr utečencov produkovala. Mali by sme si spomenúť na túto dobu, pochopiť naše morálne záväzky a uvedomiť si, že o našich utečencov z bývalého Československa sa v minulosti postarali v mnohých krajinách sveta. Slováci utekajúci pred komunistickou totalitou sa nestretávali s podozrievaním, že chcú rozvrátiť kultúru západných demokratických krajín, práve naopak, stretávali sa s pochopením obyvateľov týchto krajín, ktorí im neraz poskytovali veľkorysú pomoc. Zatiaľ čo sa situácia v našej krajine zmenila, nadobudli sme občianske slobody a práva, vytvorili demokratické politické prostredie, situácia v iných krajinách sveta sa dnes podobá tej našej pred pádom totality, v mnohých prípadoch v ešte extrémnejšej a neľudskejšej podobe. Ak máme to šťastie, že sa dnes nachádzame v oveľa lepšej životnej situácii, je nepochybne správne a v súlade s etikou ľudskosti snažiť sa pomáhať ľuďom, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v podmienkach útlaku, prenasledovania a neslobody. Tvrdenie, že utečenci nás vytlačia z nášho územia a rozvrátia našu spoločnosť je nezmyselné. Podľa údajov UNHCR, od roku 1992 do koncu roku 2002 požiadalo na Slovensku o azyl 23 018 ľudí. Ministerstvo vnútra počas tohoto obdobia priznalo postavenie utečenca celkovo v 537 prípadoch. Predstava, že by tento zanedbateľný počet ľudí nejako ohrozoval našu integritu je samozrejme absurdná.