Keď zaútočí biely človek na Róma je to posudzované ako rasovo motivovaný trestný čin, ale keď zaútočí Róm na bieleho človeka už sa to ako rasovo motivovaný trestný čin neposudzuje. Prečo ?

To nie je pravda. Rasovo motivovaný trestný čin, môže spáchať rovnako biely človek ako aj Róm. Rozhodujúcim pre posudzovanie konkrétneho trestného činu je motív konania páchateľa. Ak je motívom zločinného konania alebo násilného útoku príslušnosť jeho obete k národnostnej menšine, rase alebo etniku, ide o rasovo motivovaný trestný čin. Obeťou rasovo motivovaného trestného činu sa môže stať rovnako príslušník menšiny, ako aj príslušník majority. Bolo by však chybou posudzovať každý trestný čin, ktorý spácha príslušník jedného etnika alebo rasy voči príslušníkovi odlišného etnika alebo rasy, ako rasovo motivovaný trestný čin. Predstavme si situáciu, keď Róm ukradne bielemu peňaženku. V takomto prípade, nemožno hovoriť o rasovo motivovanom trestnom čine, pretože motiváciou bolo osobné obohatenie. Keby však Róm fyzicky napadol bieleho človeka a s nadávkou „Ty biela sviňa“ a motívom jeho útoku by bola nenávisť k bielym ľuďom, bol by jeho čin posudzovaný ako rasovo motivovaný. V takomto prípade je dôvod na vyššiu trestnú sadzbu, pretože motív je viac zavrhnutiahodný a spoločensky nebezpečnejší. Rovnaká situácia by nastala v opačnom prípade – ak by napríklad biely človek okradol Róma s cieľom osobného obohatenia, nemožno hovoriť o rasovo motivovanom trestnom čine, ak by však zaútočil biely človek na svoju obeť iba preto, že patrí k Rómskemu etniku, jedná sa o rasovo motivovaný trestný čin. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na nebezpečnú tendenciu slovenských médií a všeobecne verejnej mienky majoritnej spoločnosti spájať trestné činy jednotlivých páchateľov, príslušníkov menšín, s celým etnikom. Ak spácha krádež biely človek, nikoho nenapadne hľadať za tým rasový motív. Keď však spácha krádež Róm, príliš často sa zdôrazňuje jeho etnická príslušnosť a mnoho bielych Slovákov to nesprávne vníma ako útok proti vlastnému etniku. Na záver to najpodstatnejšie. Každý človek by mal byť posudzovaný individuálne na základe jeho konkrétnych skutkov a nie na základe jeho príslušnosti k určitému etniku, rase alebo národu. Rómovia nie sú iná rasa a preto nemôžme hovoriť o rasovom motíve v prípade, že obeťou trestného činu je Róm.

Sú predsa iba tri rasy: žltá, čierna a biela ?

Rómovia sa často stávajú obeťami rasovo motivovaných trestných činov, aj keď paradoxne patria k rovnakej rase ako majoritná spoločnosť na Slovensku. Za rasovo motivovaný trestný čin však naše právo považuje aj trestný čin, ktorého dôvodom je príslušnosť obeťe k inému etniku, národu, jej odlišné náboženské vierovyznanie alebo sexuálna orientácia. K definícii pojmu „rasa“ alebo „rasový“ možno pristupovať rôzne, podľa toho, či sa snažíme o vedecký výklad tohoto pojmu, alebo ho chápeme v súvislostiach výkladu trestného práva. Z antropologického hľadiska existujú rôzne teórie o rasách, mnoho vedcov na celom svete sa prikláňa k teórii, že existuje iba jedna ľudská rasa, iná časť vedeckej komunity rozdeľuje ľudstvo na tri rasy: kaukazoidnú, mongoloidnú a negroidnú. Ak sa však dostaneme do oblasti trestného práva, situácia je iná: Rasovo motivovaný trestný čin pácha človek, ktorý je presvedčený, že existuje viacero ľudských rás (pričom nie je rozhodujúce či je jeho názor z vedeckého hľadiska správny) a považuje vlastnú rasu nadradenú nad ostatné rasy. Nadradenosťou svojej rasy ospravedlňuje svoje konanie, ktorým ubližuje príslušníkom iných rás. Za rasovo motivovaný trestný čin vo všeobecnosti naše právo považuje aj trestný čin, ktorého dôvodom je príslušnosť obeťe k inému etniku, národu, jej odlišné náboženské vierovyznanie alebo sexuálna orientácia. V prípade Rómov nemožno z antropologického hľadiska hovoriť o inej rase, pretože patria k bielej rase rovnako ako majoritná spoločnosť na Slovensku, sú však príslušníkmi rómskeho etnika a preto možno hovoriť o rasovo motivovanom trestnom čine aj ak je jeho obeťou Róm. Z etického hľadiska je nesprávne a nebezpečné rozdeľovať ľudstvo na rasy a upierať akejkoľvek skupine ľudí právo na dôstojný, plnohodnotný a slobodný život, iba na základe etnickej, rasovej, národnostnej a náboženskej príslušnosti alebo sexuálnej orientácie. Ľudská história aj mnohé príklady v súčasnom svete dokazujú, že multikultúrna a pestrá spoločnosť môže výborne fungovať a prosperovať. Ľudia rôznych farieb pleti, rôznych názorov, vierovyznaní a životných štýlov dokážu pokojne spolunažívať a vzájomne sa obohacovať, ak je spoločnosť postavená na hodnotách tolerancie. Naopak, všade tam, kde v ľudskej spoločnosti prevládne netolerancia, rasizmus a nenávisť, nevyhnutne dochádza ku konfliktom, ktoré spôsobujú násilie, utrpenie, nespravodlivosť, krutosť a nakoniec aj všeobecný úpadok spoločnosti.

Ako sa dá riešiť rómsky problém, keď sa malým rómskym deťom nechce chodiť do škôl a aj keď tam chodia, tak sa neučia?

Rómske deti, ktoré majú vytvorené všetky dôležité podmienky pre úspešné vzdelávanie, nie sú o nič horšími žiakmi, ako deti z bielych rodín. Otázka vzdelávania patrí ku kľúčovým, ak chceme dlhodobo riešiť problémy Rómov na Slovensku. Sociálne a ekonomické pomery, v ktorých Rómovia žijú spôsobujú, že vzdelanie nechápu ako veľkú hodnotu. Kedže prvoradým záujmom chudobných Rómov je zabezpečiť si každodenné živobytie, vzdelanie, ktoré znamená predovšetkým investíciu do budúcnosti, sa dostáva na okraj ich záujmu. Problémom pre vzdelávanie Rómov sú aj sťažené východiskové podmienky rómskych detí, ktoré pri nástupe na základnú školu často neovládajú slovenský jazyk. Situácia, v akej sa dnes nachádzajú mnohé rómske deti spôsobuje, že ich štartovacia línia v procese vzdelávania je úplne iná, ako pozícia bieleho dieťaťa zo štandartnej rodiny. V mnohých prípadoch sa rómskym deťom nevenuje dostatočná starostlivosť a v dôsledku toho od počiatku zaostávajú za svojimi rovesníkmi, čo má silný demotivačný účinok. Tak vzniká začarovaný kruh, ktorý spôsobuje že rómske deti, ktoré majú predpoklady získať plnohodnotné vzdelanie, neukončia školskú dochádzku alebo sa dostanú do osobitných škôl. Vzdelávaniu Rómov často bránia zdanlivo malicherné, ale v skutočnosti veľmi podstatné prekážky vyplývajúce z ich zlej ekonomickej situácie – rodičia nemajú prostriedky na zabezpečenie vhodných podmienok vzdelávania. Nemajú peniaze na učebné pomôcky a knihy, na primerané oblečenie ani na cestovné do školy v prípade, že musia dochádzať z osady. Rómske deti žijúce v osadách často nemajú ani miesto, kde by sa mohli učiť, chýba elektrické osvetlenie. V mnohých prípadoch zohrávajú negatívnu rolu aj samotní rodičia, ktorí dostatočne nemotivujú deti alebo im dokonca bránia školy navštevovať. Záujmom všetkých projektov a organizácií, ktoré sa usilujú o zlepšenie situácie rómskeho etnika je zabezpečiť podmienky pre plnohodnotné vzdelávanie rómskych detí, pretože to je jediný spôsob, akým možno preťať bludný kruh, do ktorého sa dostali ich rodičia. Nástrojov, ako to dosiahnuť je viacero. Vyžadovanie povinnej školskej dochádzky a postih rodičov, ktorí úmyselne bránia svojim deťom vo vzdelaní. Vytváranie vhodných štartovacích podmienok pre rómske deti, čo zahŕňa aj princíp pozitívnej diskriminácie. Je potrebné vytvárať prípravné triedy, v ktorých by sa rómske deti mohli učiť slovenský jazyk a prechádzať predškolskou prípravou. Dôležitú rolu môžu zohrať tzv. rómski asistenti, ktorí prichádzajú priamo do styku s rómskou komunitou a špeciálne vyškolení učitelia pre prácu s rómskymi deťmi.

Cieľom by malo byť predovšetkým vylúčiť akúkoľvek segregáciu rómov a umožniť ich zapojenie do štandardného vzdelávacieho procesu spolu s ostatnými bielymi deťmi. Tu je opäť potrebné zdôrazniť potrebu tolerancie a odstraňovania prejavov rasovej neznášanlivosti, keďže na Slovensku boli zdokumentované aj prípady, kedy sa rodičia báli púšťať svoje rómske deti do škôl, pretože ich tam bili skinheadi alebo museli čeliť urážkam zo strany bielych spolužiakov. Rómom sa nechce pracovať, skoro všetkých živí štát, sociálne dávky, ktoré dávame rómom sú obrovská príťaž pre štát. Som rasista iba pre to, že sa mi nechce dávať peniaze ľudom, ktorí nikdy nebudú robiť?

V každej populácii sú ľudia, ktorým sa pracovať nechce a práci sa vyhýbajú. Rovnako je tomu medzi bielymi aj rómami. Je však faktom, že mnoho Rómov, ktorí pracovať chcú, majú v porovnaní s bielymi Slovákmi oveľa menšiu šancu, že si prácu nájdu. Rómovia dostávajú sociálne dávky za tých istých podmienok, ako ktorýkoľvek iný občan Slovenska. Výška sociálnych dávok, ktoré dostávajú biely občania Slovenska a Rómovia je rovnaká, tak isto ako aj podmienky, ktoré musia byť pre udelenie sociálnych dávok naplnené. Rómovia nie sú v poberaní sociálnych dávok nijako zvýhodňovaní, nezamestnaný Róm nestojí náš štát o nič viac ako biely nezamestnaný. To samozrejme nič nemení na skutočnosti, že každý nezamestnaný by mal aktívne prácu hľadať. V každej populácii vždy boli a budú ľudia, ktorým sa pracovať nechce a práci sa vyhýbajú. Rovnako je tomu medzi bielymi aj rómami. Skutočnosť je však taká, že mnoho Rómov, ktorí pracovať chcú, majú v porovnaní s bielymi Slovákmi oveľa menšiu šancu, že si prácu nájdu. Dôvodom bývajú zväčša predsudky a nízke vzdelanie Rómov. Významnú rolu zohráva aj skutočnosť, že rómske osady sa spravidla nachádzajú v oblastiach najväčšej nezamestnanosti na Slovensku. V miestach, kde je vysoké percento nezamestnanosti aj medzi bielou majoritou, majú Rómovia veľmi malú šancu nájsť si prácu, pretože pri prijímaní do zamestnania dostávajú takmer vždy prednosť uchádzači bielej farby pleti. Možnosti Rómov sa tak zväčša redukujú na najťažšie, fyzicky najnáročnejšie práce, o ktoré bieli Slováci nemajú záujem. Problém predstavuje aj využívane Rómov ako lacnej pracovnej sily v rámci systému „čiernej práce“: „Nezamestnanosť Rómov, najmä v rómskych osadách, sa často blíži k hodnote 100 %. Zdanlivo to súvisí s nekvalifikovanosťou Rómov, s ich údajnou pracovnou nespoľahlivosťou a negatívnymi skúsenosťami zamestnávateľov, ako aj s nedôverou k rómskym podnikateľom.

Z prieskumov, z rozhovorov na úradoch práce a z osobnej skúsenosti je známe, že práca Rómov načierno nie je ojedinelým javom. Rómski podnikatelia zase uvádzajú, že rómska firma môže dostať objednávku, ale málokedy priamo, často je to až z „tretej ruky“. Ak je to všetko skutočne tak, potom to znamená, že je dopyt po práci Rómov, že Rómovia, ktorí vedia a chcú pracovať, existujú, a nie je ich málo, ale sú manipulovaní do systému „čiernej práce“ ako lacná pracovná sila, a že verejná správa proti tomu neprijíma účinné opatrenia.“ Imrich Vašečka , Rómska problematika v lokálnych sociálnych politikách, Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku (IVO, 2002) Aj vzdelaní a pracovití Rómovia žijúci v oblastiach s nízkou mierou nezamestnanosti však zväčša majú veľký problém nájsť si dlhodobú prácu, pričom jedinou vážnou prekážkou je ich farba pleti. Rómska tlačová agentúra (RPA) v roku 2002 zverejnila prípad Róma žijúceho s nerómkou a dvoma deťmi, ktorý bol po 27 odmietnutí žiadosti o zamestnanie taký zúfalý, že sa musel liečiť na psychiatrii. Pri telefonickom rozhovore volné miesto bolo, len čo prišiel osobne, bolo náhle obsadené. Nejedná sa pritom o nič ojedinelé, podobných konkrétnych prípadov zaznamenávajú organizácie na ochranu ľudských práv desiatky. Mnohí Rómovia, ktorí majú všetky predpoklady a vôľu pracovať sú kvôli predsudkom odkázaní k nečinnosti a čakaniu na sociálnu podporu. Rasizmus a mýty zakorenené v našich mysliach sa tak obracajú voči nám samotným a spôsobujú škody celej slovenskej spoločnosti. Rómovia si zvykli obviňovať za svoje problémy u vždy niekoho iného, prečo sa sami nepostarajú o odstraňovanie katastrofickej situácie v rómskych osadách ?

Pomoc poskytnutá ľuďom v núdzi sa spoločnosti vráti naspäť, zatiaľ čo nezáujem o odstraňovanie chudoby, biedy a bezmocnosti určitých skupín ľudí (či už ide o bielych alebo Rómov), spôsobuje nárast mnohých negatívnych javov, ktoré ohrozujú stabilitu a bezpečnosť celej spoločnosti. Medzi Rómami sú, rovnako ako aj v našej majoritnej spoločnosti, ľudia iniciatívni, ktorí sa snažia aktívne zlepšovať svoj život, ale aj ľudia z nízkou mierou schopnosti riešiť svoje problémy sami (podobne ako medzi bielymi sú bezdomovci, narkomani, sociálne odkázaní ľudia, ktorým musí solidárne pomáhať celá spoločnosť prostredníctvom štátu). Odlišné sú však východiskové pozície rómskeho etnika, ktoré sa na mnohých miestach Slovenska nachádza v situácii, kedy aj iniciatívna a pracovitá časť Rómov má veľmi malé možnosti urobiť samostatne niečo pre zlepšenie zlej sociálnej a ekonomickej situácie.

Pomoc z vonku, solidárna pomoc celej spoločnosti, je v určitých životných situáciách nevyhnutná – rovnako pre Rómov, ako aj pre bielych. Takáto pomoc je nedeliteľnou súčasťou fungovania všetkých moderných štátov, postavených na hodnotách ľudskosti. Východiskom pri tom je predpoklad, že pomoc poskytnutá ľuďom v núdzi sa spoločnosti vráti naspäť, zatiaľ čo nezáujem o odstraňovanie chudoby, biedy a bezmocnosti určitých skupín ľudí, znamená iba prehlbovanie problémov a nárast mnohých negatívnych javov, ktoré ohrozujú stabilitu a bezpečnosť celej spoločnosti. Riešenie zlej situácie Rómov v osadách je tiež v záujme väčšinovej slovenskej spoločnosti. Pravdou je, že s Rómami žiť budeme, záleží iba na tom, ako. Segregáciou a odsúvaním Rómov na okraj spoločnosti a nášho záujmu, iba prehĺbime všetky negatívne javy, ktoré zasahujú aj našu spoločnosť – biedu, zúfalstvo, kriminalitu, zlý zdravotný stav, sociálnu odkázanosť. Izolácia Rómov, vytváranie „rezervácií“, snaha vyčleniť ich z väčšinovej spoločnosti, segregácia, toto všetko by znamenalo urobiť z Rómskej otázky bumerang, ktorý by sa nám napriek snahe zahodiť ho stále vracal, avšak vždy vo väčšom a hrozivejšom rozsahu. Ako ukázali skúsenosti krajín, ktoré sa s problémom rasizmu dokázali účinne vysporiadať a vytvorili fungújúcu a prosperujúcu multikultúrnu spoločnosť, ústretové kroky a podanie pomocnej ruky zo strany majority voči menšinu sú veľmi dôležité. V každom konkrétnom prípade však treba hľadať čo najefektívnejšiu formu pomoci, poučiť sa z chýb, ktoré napáchal v tejto oblasti totalitný režim pred rokom 1989, spolupracovať so štátmi, ktoré boli úspešnejšie pri riešení tejto otázky. Pri každom dobrom projekte je nevyhnutné klásť dôraz na zapojenie samotných Rómov a povzbudzovanie ich vlastnej iniciatívy pri riešení ich problémov.

Rómovia rodia, čo najviac detí, aby mohli žiť z prídavkov na ne, pričom väčšinu z týchto peňazí deti aj tak nikdy neuvidia – rodičia ich prefajčí a prepijú ? Rodenie detí nie je návodom na blahobyt, jednoduchý výpočet ukazuje, že štátny príspevok na dieťa ťažko postačí na zabezpečenie základných potrieb pre jeho život. Predstava, že by sa Rómovia snažili mať čo najviac detí iba kvôli štátnym príspevkom, je absurdná. V ľudských spoločenstvách, ktoré žijú jednoducho, v skromných podmienkach, bez prístupu k vzdelaniu, sú mnohopočetné rodiny samozrejmosťou. Na Slovensku bolo ešte pred sto rokmi úplne bežné, keď matka priviedla na svet viac ako päť detí.

Skúseností ukazujú, že počet detí v rodinách klesá v závislosti na zvyšovaní vzdelanostnej úrovne, životného štandardu a snahe uplatniť sa v určitom kariérnom zamestnaní. V rómskych osadách žijú ľudia častokrát veľmi jednoducho, podobne ako ľudia v rozvojových krajinách a rodenie veľkého počtu detí má podobné príčiny – tradičné hodnoty prisudzujúce prvoradý význam rodine, nízka vzdelanosť, nevedomosť o antikoncepčných prostriedkoch a kultúrne zábrany hovoriť o otázkach sexuality. Rodenie detí nie je návodom na blahobyt, jednoduchý výpočet ukazuje, že štátny príspevok na dieťa ťažko postačí na zabezpečenie základných potrieb pre jeho život. Predstava, že by sa Rómovi snažili mať čo najviac detí iba kvôli štátnym príspevkom, je absurdná a patrí do sféry hlboko zakorenených mýtov, ktoré ťažko možno logicky obhájiť. Skutočnosť ukazuje, že Rómske rodiny, ktoré sa dostali na vyššiu životnú úroveň, získali vzdelanie a plnohodnotnú prácu, nasledujú trend ktorým je znižovanie počtu detí v rodine. Rovnakým procesom prešli aj naši predkovia. Ak, to takto pôjde ďalej, za pár desiatok rokov bude na Slovensku viac Rómov ako Slovákov ?

Toto tvrdenie nemá žiadnu oporu vo vedeckých odhadoch vývoja rómskej populácie na Slovensku. Jedná sa o ďalšiu lož, ktorej cieľom je vyvolávať negatívne nálady voči Rómom. Rómovia majú reprodukčné správanie odlišné od majoritného obyvateľstva, čo v súčasnosti spôsobuje nárast rómskeho obyvateľstva. V dôsledku pokračujúcej spoločenskej integrácie sa však podľa predpokladov bude reprodukčné správanie rómskej a nerómskej populácie zbližovať. „Úvahy o tom, že Rómovia budú v priebehu niekoľkých desaťročí na Slovensku väčšinovým obyvateľstvom, sú z dnešného hľadiska nanajvýš nepravdepodobné a nič nenasvedčuje, že by takýto vývoj mohol nastať. Pokiaľ sa zachovajú súčasné populačné trendy, podiel Rómov do roku 2050 určite nepresiahne 15 % z celkového počtu obyvateľov, s veľkou pravdepodobnosťou bude dokonca len približne 12-percentný.“ Boris Vaňo, Eva Haviarová, Demografické trendy rómskej populácie, Súhrnná správa o Rómoch (IVO 2002) K zmene reprodukčného správania a znižovaniu pôrodnosti Rómov výrazne prispieva rast životnej úrovne, zvyšovanie vzdelanosti a úspešná integrácia Rómov do majoritnej spoločnosti. Rómovia sú Slováci, rovnako ako my. Ak tomu vytvoríme vhodné podmienky, budú to za pár desiatok rokov rovnako vzdelaní ľudia, ako väčšina slovenskej populácie a budú svojou svoju prácou a životom prínosom pre celú spoločnosť.

Nie je žiadny dôvod šíriť strach z multikultúrnej spoločnosti, pretože skúsenosti z USA a Západnej Európy ukazujú, že spoločnosť, kde vedľa seba žijú rôzne etniká a rasy, funguje veľmi dobre. Nie je teda otázkou koľko nás bude, ale aký budeme. Rovnako nie je rozhodujúce koľko Rómov tu bude, ale akí budú. Ak dnes vytvoríme podmienky pre to, aby sa mohli stať plnohodnotnými obyvateľmi tejto krajiny, aby mohli získať dobré vzdelanie a pracovné príležitosti, nebudeme sa musieť báť čo bude o pár desiatok rokov. Negatívny postoj bielych Slovákov voči Rómom vyplýva z toho, že väčšina z nich má s nimi negatívnu skúsenosť. Nie sú teda Slováci v prípade Rómov rasisti oprávnene, na základe osobných zážitkov?

Určite vám v živote ublížili aj bieli Slováci, ale zrejme vás nikdy nenapadlo odcudzovať kvôli činom týchto jednotlivcov celý slovenský národ. Ak vám nejakým spôsobom ublíži Róm, nie je správne obviňovať za jeho konanie celé etnikum. Každý z nás nepochybne zažil nepríjemné správanie druhých ľudí, veľakrát v živote nám cudzí ľudia nejakým spôsobom ublížili. Napriek tomu nie je správne a ani rozumné zanevrieť na celé ľudstvo, pretože mnoho ľudí naopak koná veľa dobrých vecí s čistým úmyslom. Určite nám v živote ublížili aj bieli Slováci, ale zrejme nás nikdy nenapadlo odcudzovať kvôli činom týchto jednotlivcov celý slovenský národ. Rovnako tomu je v prípade Rómov. Ak nám nejakým spôsobom ublíži Róm, nie je správne obviňovať za jeho konanie celé etnikum. Často sa však stáva, že práve k ľuďom, ktorí sú od nás na prvý pohľad odlišní - farbou pleti alebo národnosťou – sa správame s väčšími predsudkami a nedôverou. Keď zažijeme s takýmto človekom niečo nepríjemné, máme sklon prehlbovať svoju nedôveru a predsudky voči celému etniku aj keď v ňom nepochybne žije tiež množstvo dobrých, čestných a spravodlivých ľudí. Keď nás napríklad okradne Slovák s bielou farbou pleti, hovoríme svojim známym: „okradol ma nejaký hnusný podvodník“. Keď nás však okradne Róm, hovoríme: „okradol ma špinavý Róm“. V prvom prípade niet o etnickej príslušnosti páchateľa ani zmienka, v druhom prípade hrá rozhodujúcu roľu pri jeho popise. Tak v nás vznikajú predsudky voči odlišnosti. Je nespochybniteľným faktom, že niektorí bieli Slováci kradnú, nepáčilo by sa nám však, keby sa hovorilo: „Všetci Slováci sú zlodeji“. Rovnako nemožno spochybniť, že niektorí Rómovia kradnú. Hovoriť na základe toho, že „všetci Rómovia sú zlodeji“ je zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie. Zaujímavý je fakt, že často Rómov odsudzujú aj ľudia, ktorí s nimi neprichádzajú do styku a naopak – ľudia, ktorí majú možnosť bližšie spoznať Rómov, ich hodnotia menej negatívne.

„Ľudia, ktorí prichádzajú s Rómami do bližšieho kontaktu, majú menej negatívne osobné skúsenosti s Rómami ako ľudia, ktorí takúto príležitosť na bližší kontakt nemajú. Napríklad z respondentov, ktorí majú Rómov medzi blízkymi susedmi, konštatovalo 27 % dobré skúsenosti, 32 % zmiešané skúsenosti a 39 % zlé skúsenosti. Naopak z respondentov, ktorí nemajú Rómov medzi blízkymi susedmi, uviedlo dobré osobné skúsenosti iba 14 %, zmiešané skúsenosti 26 % a zlé skúsenosti 43 %.“ Michal Vašečka, Vzťah majority k Rómom, Čačipen pal o Roma (IVO 2002) Ľudia sa nedelia na bielych a čiernych, Slovákov a Rómov, ale na zlých a dobrých, čestných a nečestných, ohľaduplných a bezohľadných, dobrosrdečných a nenávistlivých. Kvôli predsudkom a rasizmu trpia najmä tí príslušníci etnika, ktorí sa snažia žiť čestný život. Snahou všetkých slušných ľudí by preto malo byť prekonávanie rasistického spôsobu myslenia a posudzovanie každého človeka podľa jeho skutkov a nie podľa falošných predsudkov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk