sú menej "rodičovskí" ako heterosexuálni rodičia.

- z detí GLB rodičov s väčšou pravdepodobnosťou vyrastú homosexuáli.

- u detí GLB rodičov sa častejšie objavujú problémy s identifikáciou sa s vlastným biologickým pohlavím, prípadne rodovou rolou.

- obava, že v GLB rodinách budú deti zneužívané rodičmi.

- vývin detí v GLB rodine bude problémový - deti môžu mať emocionálne problémy ako úzkosť, depresie, ďalej znížené sebavedomie, prípadne je ohrozená ich inteligencia, alebo budú mať problémy v správaní, v prispôsobovaní sa okoliu atď.

- deti budú mať určite problémy s akceptáciou zo strany rovesníkov - budú izolované.

- deti GLB rodičov budú izolované od ostatných členov širšej rodiny (starí rodiča, strýcovia, tety a pod.), ako aj od spoločnosti ako takej, práve kvôli homosexualite ich rodičov.

- deti reagujú na homosexualitu rodičov negatívne a GLB rodičia by ich tomu tejto vnútornej traume nemali vystavovať (týka sa najmä GLB rodičov pôvodne z heteroseuálnych manželstiev). Tieto výhrady voči GLB rodinám majú jeden spoločný základ. GLB rodiny sú vnímané ako "iné" než heterosexuálne rodiny. Inakosť spočíva v tomto prípade v absencii heterosexuálneho modelu (muž a žena), pričom heterosexuálny model je podsúvaný ako a priori lepší. GLB rodiny sú tak prezentované nielen ako "iné", ale aj ako menejcenné, a to samozrejme, vedie k očakávaniu priameho alebo nepriameho negatívneho dopadu GLB rodiny na vývin dieťaťa. Na základe zistení z výskumov realizovaných prevažne za posledných 20 rokov, je dnes viac než zrejmé, že tieto rozšírené obavy sú neopodstatnené tvrdenia vychádzajúce jednak z nedostatku informácii ako aj z bohužiaľ ešte stále pretrvávajúcich predsudkov. Deti homosexuálnych rodičov nevykazujú viac psychických problémov (vrátane rodovej identifikácie), ani problémov s rovesníkmi ako deti heterosexuálnych rodičov. Rovnako sa nepotvrdilo zneužívanie detí GLB rodičmi, naopak, v prevažnej väčšine prípadov ide o zneužívanie dievčat mužmi. Taktiež sa neukázalo, že by deti GLB rodičov žili izolovanejšie od ostatných členov rodiny. Nepotvrdil sa ani predpoklad o zvýšenom výskyte homosexuálnej orientácie v populácii detí GLB rodičov. Rovnako sa nepreukázalo, že by GLB rodičia mali viac psychických problémov ako heterosexuáli, prípadne že boli vykazovali menej rodičovských kvalít ako heterosexuálni rodičia. V skutočnosti obe skupiny rodičov vykazovali rovnaké kvality. Argument negatívnej reakcií detí na sexuálnu orientáciu rodičov a vystavenie traumatickým zážitkom sa taktiež podľa výskumov ukázal ako neopodstatnení. Deti alebo zväčša reagujú bez problémov, prípadne, tie deti, ktoré v počiatku reagujú s nevôľou a hnevom (deti najmä zo starších štúdii, kedy samotná homosexualita ako taká bola tabu), v konečnom dôsledku prejavujú pochopenia a akceptáciu svojich rodičov. Traumatizácia sa nepotvrdila. Zistenia ohľadom fungovania GLB rodín však ukázali ešte jednu veľmi dôležitú skutočnosť okrem toho, že ukázali, že nie sú o nič menej "normálne a zdravé" ako heterosexuálne rodiny. Ukázali, že rozhodujúcou premennou v rodine nie je jej štruktúra (t.j. či je to heterosexuálna, alebo GLB rodina). Naopak rozhodujúcim faktorom sa ukazuje to, ako rodina funguje z hľadiska procesov, t.j. napr. aké vzťahy majú rodičia k svojim deťom, aký vzťah majú samotní rodičia ako pár, ako dobre sa cítia rodičia, ako si napr. delia rodičovské povinnosti a pod.

II.časť

Mnohé výskumy o GLB rodinách sa zameriavali na možné "riziká", resp.