Tradičný pohľad na rodinu vychádza z heterosexuálnej normy. Podľa toho je rodina chápaná ako manželský pár - muž a žena - v príbuzenskom vzťahu s deťmi, pričom sa predpokladá spoločné bývanie. Tento tradičný pohľad na rodinu dnes už neobstojí.

Dnešná realita pozná aj rodiny s jedným rodičom, rodiny, kde rodičia nie sú zosobášení (tzv. spolužitie), páry bez detí, rodiny s homosexuálnymi rodičmi. Ak sa pozrieme bližšie na spolužitie, zistíme, že sa v mnohom podobá manželstvu (napr. deľba prác vrátane starostlivosti o deti, o domácnosť apod.). Jediným rozdielom je, že povinnosti a práva spolužijúcich partnerov zväčša takmer vôbec nie sú upravené zákonom, ako je tomu v oficiálne uzákonenom zväzku - manželstve. Rozdiel medzi spolužitím homosexuálneho a heterosexuálneho páru potom spočíva v tom, že zatiaľ čo heterosexuálne páry majú na výber (medzi manželstvom - zákonnou inštitúciou a voľným "spolužitím"), gejské a lesbické páry si v mnohých krajinách zatiaľ vybrať nemôžu. Tak či tak, v dnešnej dobe za rodiny považujeme aj nezosobášené heterosexuálne páry vychovávajúce deti, a preto môžeme v tomto širšom kontexte za rodiny považovať aj gejov, lesbické ženy, bisexuálov a bisexuálky vychovávajúcich deti (ďalej len GLB rodiny, GLB rodičia). Správa amerického úradu pre sčítanie ľudu z roku 1988 ukazuje, že spolužitie sa netýka len homosexuálnych párov, ale že ho pred manželstvom preferuje aj časť heterosexuálnych párov. Podľa tejto správy žilo v roku 1987 v spolužití 2,5 milióna heterosexuálnych párov a 1,5 milióna homosexuálnych párov. Deti vychováva cca 1/3 heterosexuálnych párov a 92 000 GLB párov. To sú teda oficiálne americké štatistiky. Iné štatistiky naznačujú, že každá piata lesbická žena a každý desiaty gej je rodičom. Odhady hovoria o približne 1 až 5 miliónoch lesbických matiek a 1 až 3 miliónoch otcov gejov v Spojených štátoch amerických. V USA podľa odhadov žije cca 6 až 14 miliónov detí, ktoré vychovávajú homosexuálni rodičia. Nemecké odhady hovoria o tom, že každá tretia lesbická žena je matkou, čo znamená že v Nemecku žije približne 650 000 lesbických matiek. Je veľmi ťažké odhadnúť počet GLB rodín na Slovensku. Ak však GLB rodiny existujú v iných štátoch aj bez právnej úpravy ich vzťahov, je vysoko pravdepodobné, že aj na Slovensku bude situácia podobná. S oficiálnymi štatistikami rátať nemožno.

Ak by sme však vyšli zo správy Štatistického úradu SR o sčítaní obyvateľstva z roku 2001 a aplikovali americké či nemecké odhady, dospeli by sme nakoniec k teoretickému odhadu počtu cca 13 600 až 34 000 GLB rodičov len na Slovensku.

Možno predpokladať, že mnohí GLB rodičia na Slovensku sa stali rodičmi počas heterosexuálnych manželstiev, keď sa snažili prispôsobiť spoločenskému tlaku založiť rodinu a viesť "usporiadaný" život. Mnohí z nich ostávajú skrytí. Ich neviditeľnosť nie je spôsobená ničím iným ako pretrvávajúcou nepriateľskou spoločenskou klímou. Doba však predsa len o čosi pokročila, a určite ešte len pokročí. Čoskoro môžeme očakávať, že títo GLB rodičia začnú byť viditeľnejší, prípadne že sa začnú objavovať aj tí, ktorí sa stali rodičmi po svojom coming oute. Zavedenie inštitút životného partnerstva GLB párov nie je v priamom vzťahu s výskytom GLB rodín. GLB rodiny sa v spoločnosti už vyskytujú a budú vyskytovať aj bez neho, či dokonca aj vtedy, ak takýto inštitút bude zavedený s obmedzením práva na adopciu. Ako sme už naznačili, jedným zo spôsobom, ako sa geji, lesbické ženy a bisexuáli stávajú rodičmi, je počas heterosexuálneho zväzku - zvyčajne manželstva - t.j. pred coming outom. V tomto prípade vstupujú do manželstva v dobrej viere, že budú viesť "usporiadaný" život a založia si rodinu. Rozhodli sa, pretože sa zamilovali do svojho budúceho partnera. Svoju úlohu zohral aj spoločenský tlak na zaradenie sa do heterosexuálneho životného štýlu. V prípade, že gej alebo lesbická žena vstúpia do manželstva, zvyčajne po čase objavia svoju homosexuálnu identitu a zverejnia ju. Vo väčšine prípadov sa po takomto zistení partneri dohodnú na rozvode. Alternatíva je, že sa pár rozhodne nerozviesť a potom žijú ďalej oficiálne ako manželia.

Donedávna medzi GLB rodičmi prevažovali práve rozvedení rodičia. Avšak novšie trendy z USA ukazujú, že sa zvyšuje počet hlavne lesbických žien, ktoré sa stávajú matkami mimo kontext heterosexuálneho manželstva, t.j. po coming oute (tzv. "lesbian baby boom"). Podľa istých odhadov v roku 1990 v USA po coming oute porodilo dieťa cca 10 000 lesbických žien. Rodičmi po coming oute sa geji, lesbické ženy a bisexuáli môžu stať viacerými spôsobmi, či už je to adopcia, alebo pestúnska starostlivosť, umelé oplodnenie (anonymný, alebo neanonymný darca), náhradné materstvo (náhradná matka súhlasí s umelým oplodnením a vynosí dieťa). Samozrejme, dostupnosť týchto postupov bežne využívaných heterosexuálnymi pármi je pre homosexuálne páry v jednotlivých krajinách je rôzna, zväčša výrazne nižšia ako pre heterosexuálov. Výskumy

Prvé štúdie na tému geji a lesby v role rodičov sa objavili začiatkom 70. rokov. Boli to najmä prípadové štúdie niekoľkých rodín. Systematické výskumy sa v odborných časopisoch objavujú koncom 70. rokov. V ďalších rokoch sa záujem o túto problematiku v odborných kruhoch zvyšoval a tento záujem pretrváva dodnes.

Spočiatku sa výskumné štúdie zameriavali na psychologické otázky spojené s výchovou detí homosexuálnymi rodičmi. Jadrom týchto prác je skúmanie rodičovských kvalít homosexuálnych rodičov, duševného vývinu ich detí, t.j. overovanie predpokladaných negatívnych dopadov. Značnú časť odborných prác tvoria práce rozoberajúce právne aspekty, v ktorých sa skúmajú postoje sudcov a sudkýň, súdne rozhodnutia a argumenty použité v prípadoch, keď GLB rodičia napr. žiadajú o adopciu, o poručníctvo a podobne.

Neskôr, ako ukazujú novšie trendy, sa začali skúmať postoje a názory ostatnej spoločnosti, napr. názory budúcich učiteľov a učiteliek alebo prístup pediatrov a pediatričiek k deťom z homosexuálnych rodín a podobne. Tieto štúdie už neskúmajú GLB rodiny v zmysle: Sú GLB rodičia dosť vhodní rodičia? Sú deti GLB rodičov viac ohrozované, napr. zneužívaním?, ale prijímajú GLB rodiny ako jednu z alternatívnych foriem rodinného života a obracajú svoju pozornosť na zlepšenie spoločenskej mienky. Nakoniec mohli prísť prvé prehľadové štúdie sumarizujúce jednotlivé výskumy a ponúkajúce rôzne odporúčania pre prax, napr. pre školských psychológov a psychologičky.

Keď sa objaví téma GLB rodín, resp. rodičovských práv ne-heterosexuálov, môžeme očakávať veľa zdanlivo "rozumných" argumentov proti. Medzi najrozšírenejšie výhrady voči GLB rodinám patria napr.:

- geji a lesbické ženy, bisexuáli a bisexuálky nie sú psychicky zdraví, a preto by sa nemali starať o deti.

- geji, lesbické ženy, bisexuáli a bisexuálky nie sú dosť vhodnými rodičmi - chýbajú im rodičovské schopnosti, cit pre rodičovstvo, resp.

sú menej "rodičovskí" ako heterosexuálni rodičia.

- z detí GLB rodičov s väčšou pravdepodobnosťou vyrastú homosexuáli.

- u detí GLB rodičov sa častejšie objavujú problémy s identifikáciou sa s vlastným biologickým pohlavím, prípadne rodovou rolou.

- obava, že v GLB rodinách budú deti zneužívané rodičmi.

- vývin detí v GLB rodine bude problémový - deti môžu mať emocionálne problémy ako úzkosť, depresie, ďalej znížené sebavedomie, prípadne je ohrozená ich inteligencia, alebo budú mať problémy v správaní, v prispôsobovaní sa okoliu atď.

- deti budú mať určite problémy s akceptáciou zo strany rovesníkov - budú izolované.

- deti GLB rodičov budú izolované od ostatných členov širšej rodiny (starí rodiča, strýcovia, tety a pod.), ako aj od spoločnosti ako takej, práve kvôli homosexualite ich rodičov.

- deti reagujú na homosexualitu rodičov negatívne a GLB rodičia by ich tomu tejto vnútornej traume nemali vystavovať (týka sa najmä GLB rodičov pôvodne z heteroseuálnych manželstiev). Tieto výhrady voči GLB rodinám majú jeden spoločný základ. GLB rodiny sú vnímané ako "iné" než heterosexuálne rodiny. Inakosť spočíva v tomto prípade v absencii heterosexuálneho modelu (muž a žena), pričom heterosexuálny model je podsúvaný ako a priori lepší. GLB rodiny sú tak prezentované nielen ako "iné", ale aj ako menejcenné, a to samozrejme, vedie k očakávaniu priameho alebo nepriameho negatívneho dopadu GLB rodiny na vývin dieťaťa. Na základe zistení z výskumov realizovaných prevažne za posledných 20 rokov, je dnes viac než zrejmé, že tieto rozšírené obavy sú neopodstatnené tvrdenia vychádzajúce jednak z nedostatku informácii ako aj z bohužiaľ ešte stále pretrvávajúcich predsudkov. Deti homosexuálnych rodičov nevykazujú viac psychických problémov (vrátane rodovej identifikácie), ani problémov s rovesníkmi ako deti heterosexuálnych rodičov. Rovnako sa nepotvrdilo zneužívanie detí GLB rodičmi, naopak, v prevažnej väčšine prípadov ide o zneužívanie dievčat mužmi. Taktiež sa neukázalo, že by deti GLB rodičov žili izolovanejšie od ostatných členov rodiny. Nepotvrdil sa ani predpoklad o zvýšenom výskyte homosexuálnej orientácie v populácii detí GLB rodičov. Rovnako sa nepreukázalo, že by GLB rodičia mali viac psychických problémov ako heterosexuáli, prípadne že boli vykazovali menej rodičovských kvalít ako heterosexuálni rodičia. V skutočnosti obe skupiny rodičov vykazovali rovnaké kvality. Argument negatívnej reakcií detí na sexuálnu orientáciu rodičov a vystavenie traumatickým zážitkom sa taktiež podľa výskumov ukázal ako neopodstatnení. Deti alebo zväčša reagujú bez problémov, prípadne, tie deti, ktoré v počiatku reagujú s nevôľou a hnevom (deti najmä zo starších štúdii, kedy samotná homosexualita ako taká bola tabu), v konečnom dôsledku prejavujú pochopenia a akceptáciu svojich rodičov. Traumatizácia sa nepotvrdila. Zistenia ohľadom fungovania GLB rodín však ukázali ešte jednu veľmi dôležitú skutočnosť okrem toho, že ukázali, že nie sú o nič menej "normálne a zdravé" ako heterosexuálne rodiny. Ukázali, že rozhodujúcou premennou v rodine nie je jej štruktúra (t.j. či je to heterosexuálna, alebo GLB rodina). Naopak rozhodujúcim faktorom sa ukazuje to, ako rodina funguje z hľadiska procesov, t.j. napr. aké vzťahy majú rodičia k svojim deťom, aký vzťah majú samotní rodičia ako pár, ako dobre sa cítia rodičia, ako si napr. delia rodičovské povinnosti a pod.

II.časť

Mnohé výskumy o GLB rodinách sa zameriavali na možné "riziká", resp.

"mýty", ktoré sa pripisovali výchove detí homosexuálnymi rodičmi. I keď často v úprimnej snahe pomôcť tieto mýty vyvrátiť, tieto výskumy sa ohraničili vo svojich možnostiach. Snažili sa totiž dokázať, že deti z GLB rodiny sa nelíšia od detí z heterosexuálnych rodín, čo ich priviedlo k oklieštenému výskumu a k akejsi abstraktnej GLB rodine, v ktorej sa strácajú jej zvláštnosti. V takýchto výskumoch chýbajú hneď dva dôležité momenty.

Prvým je fakt, že alternatívna povaha GLB rodiny môže pre dieťa znamenať nielen (neopodstatnene očakávané) negatívne dôsledky, ale naopak, že môže pre deti znamenať aj nejaký prínos, či výhody. Druhým je fakt, že GLB rodiny nepredstavujú len riziko "negatívnych dopadov", ale naopak, vykazujú aj určitú rozmanitosť, ktorá môže byť zdrojom práve spomínaných pozitívnych faktorov. Tento scenár, ktorý sa podobá štruktúre súdneho procesu, kde sa obvinený musí hájiť, sa však netýka len odbornej verejnosti. Podobne sa k týmto témam stavia aj laická verejnosť. Príkladom sú televíznych talkshows - diskusných programov, v ktorých hlavnú úlohu hrali GLB rodičia a ich oponenti. Oponenti v týchto diskusiách používajú rôzne proti-argumenty (náboženské učenie, teórie "normálneho a nenormálneho", sociálna stigmatizácia, obviňovanie zo sebeckosti). Vďaka tomuto boli GLB rodičia postavení do pozície, kedy sa museli obhajovať a dokazovať že sú normálni. Následne však v týchto diskusiách nezostával priestor na vyzdvihnutie pozitívnych aspektov. Naviac, ak sú GLB rodičia zatlačení do dokazovania svojej normálnosti, nemajú možnosť otvorene vyjadriť aj možné obavy, napr. ako ich deti zvládnu vyrovnanie sa s negatívnymi postojmi netolerantnej časti okolia. Naopak sú nútení tieto obavy zľahčovať, aby sa mohli brániť svojim oponentom, ktorí o nich tvrdia, že nie sú normálni.

Keďže nechceme napriek silnému spoločenskému tlaku podobný scenár kopírovať, pokúsime sa aspoň niektoré aspekty rozmanitosti a pozitíva GLB rodín načrtnúť.

Prínos respektíve výhody

Jednou z potenciálnych výhod pre deti GLB rodičov môže byť otvorenosť a tolerancia k "odlišnostiam" vo všeobecnosti. Osobná skúsenosť detí z GLB rodín s "inakosťou" viazaná na ich "netradičnú" rodinnú konšteláciu nemusí viesť iba k negatívnym zážitkom spojených so zvládaním sociálnej stigmy. Naopak domnievame sa, že mať zážitok "inej" skúsenosti môže zvyšovať toleranciu aj k inakostiam rôzneho druhu u iných ľudí.

Ďalšou výhodou by mohla byť menšia miera stereotypnosti v rodových rolách. Nesúhlasíme s nevyhnutnosťou striktných rodových rolí.

Zjednodušovanie v zmysle, že deti lesbických a heterosexuálnych matiek sa nelíšia, môžu zakrývať jemné rozdiely. V niektorých štúdiách sa ukázalo, že dcéry lesbických matiek sú menej stereotypné, t.j. hrali sa častejšie ako dievčatá heterosexuálnych matiek divokejšie hry a príležitostne si vyberali aj "typicky" chlapčenské hračky. Synovia heterosexuálnych a lesbických matiek sa nelíšili. Prečo by fakt, že deti z GLB rodín s menšou pravdepodobnosťou kopírujú tradičné predstavy o rodových roliach, nemohol byť naopak ich pozitívom? Z akého dôvodu by mali byť deti vo svojich rolách obmedzované? Tradičné rolové roly v konečnom dôsledku neobmedzujú len potenciál žien, ktoré sú vytláčané z verejnej sféry do súkromnej. Predurčenie rodovej roly limituje aj možnosti mužov realizovať sa v niektorých oblastiach a rozvíjať niektoré zručnosti, vrátane rozvíjania dôležitých vzťahov (napr. s blízkymi priateľmi, či vlastnými deťmi). Práve GLB rodiny, na rozdiel od väčšiny heterosexuálnych rodín, majú menšiu pravdepodobnosť, že by skĺzli do tradičných obmedzujúcich rodových rôl. Otvorenejší prístup k rodovej "predurčenosti" by sme mohli skôr chápať ako výhodu, než ho zneužívať na obviňovanie GLB rodín z narušovania psychosexuálneho vývinu detí. Pozitívne faktory GLB rodín - aspekty rozmanitosti

Ako sme naznačili, zatiaľ sa nenašlo mnoho priestoru pre uplatnenie skúmania rozmanitosti GLB rodín a dôsledkov tejto rozmanitosti pre vývin detí. Chýbajú predovšetkým štúdie, ktoré by zmapovali také aspekty ako napr. etnický pôvod, ekonomické pozadie rodiny, kultúrne prostredie. Väčšina rozsiahlejších štúdií pochádza z amerického kontinentu prípadne Veľkej Británie a väčšina GLB rodín, ktoré sa na týchto štúdiách zúčastnili, pochádza z belošskej strednej vrstvy a prevažne mestskej populácie. Problémy, ktorým čelí napr. lesbická matka iného etnického pôvodu, alebo lesbická matka s nižším vzdelaním alebo z vidieka nie sú vôbec zachytené. Napriek tomu však dostupné údaje naznačujú aspoň niekoľko dôležitých dimenzií pozitívnych faktorov vyplývajúcich z rozmanitosti medzi GLB rodinami.

Partnerský vzťah homosexuálneho rodiča

Viaceré štúdie potvrdili, že spomedzi rozvedených žien s väčšou pravdepodobnosťou žili s partnerkou (resp. partnerom) lesbické ženy než heterosexuálne (t.j. heterosexuálne ženy žili skôr samy a lesbické skôr s partnerkou). Naviac sa ukázalo, že dcéry lesbických matiek žijúcich s partnerkou mali väčšie sebavedomie ako dcéry lesbických matiek bez partnerky, čo naznačuje pozitívny prínos partnerského vzťahu homosexuálneho rodiča.

Otvorenosť lesbickej matky ohľadom svojej orientácie

Výskumy naznačili, že otvorenosť GLB rodičov ohľadom svojej sexuálnej orientácie je v konečnom dôsledku deťmi zväčša pozitívne prijímaná. Výskumy ukázali, že ženy, ktoré svoju lesbickú identity pred deťmi netajili, častejšie uvádzali aj silnejší pocit psychickej rovnováhy (vyrovnanosť, resp. pocit pohody). V štúdiách o heterosexuálnych rodinách sa zistilo, že zdravá adaptácia a vývin detí sú úzko spojené práve s duševným zdravím matky. Je teda možné očakávať, že to, čo prispieva k posilneniu duševnej rovnováhy u lesbických žien, môže mať rovnaký (t.j. pozitívny) efekt na ich deti, tak ako to funguje u detí heterosexuálnych žien. To len potvrdzuje že vhodnejšia ako hra na tajomstvá je naopak stratégia otvorenosti.

Vek, v ktorom sa dieťa dozvedá o sexuálnej identite GLB rodiča

Niekedy odborníci radia GLB rodičom nehovoriť deťom o svojej orientácii, pokým nie sú dosť veľké na to, aby to pochopili. Výskumy naznačujú, že mladšie deti ľahšie zvládajú odhalenie lesbickej matky ako deti staršie. V jednom výskume sa ukázalo, že deti, ktoré sa dozvedeli o sexuálnej orientácii GLB rodičov v detstve, alebo naopak až v neskoršom adolescentnom veku, zvládli túto situáciu ľahšie ako tie deti, ktoré sa to dozvedeli počas puberty, alebo ranej a strednej adolescencie. V inom výskume zistili, že deti, ktoré boli o lesbickej identite matky informované v detstve, mali vyššie sebavedomie ako tie, ktoré sa to dozvedeli až v adolescentnom veku. Je teda zrejmé, že adolescentný vek je na oznámenie o homosexuálnej orientácii rodičov v skutočnosti najmenej vhodný. Pokiaľ je to teda len možné, mali by odborníci naopak radiť rodičom, aby to neodkladali. Akceptovanie sexuálnej identity GLB rodiča druhými významnými osobami v živote dieťaťa

Nie vo všetkých rodinách bol napr. otec schopný akceptovať lesbickú identitu matky počas a po rozvode manželstva. Ukázalo sa, že deti, ktorých otcovia odmietali akceptovať lesbickú identitu matky, mali nižšie sebavedomie ako deti, ktorých rodičia sa stavali k homosexualite pozitívne, alebo neutrálne. Ako vidieť, negatívne reakcie dieťa spôsobujú skôr reakcie druhých osôb z jeho okolia. Príčinu treba hľadať v predsudkoch, rovnako ako aj riešenie problému. Opäť sa potvrdzuje, že pozornosť je nutné zamerať práve na homofóbiu. Rovesnícka podpora

Podľa výskumu z roku 1986 až 29% mladých ľudí nepoznalo vo svojom okolí nikoho, kto by mal GLB rodiča. Ak deti z GLB rodín mlčia o orientácii svojich rodičov, môže to posilniť pocity izolovanosti od ostatných rovesníkov, pred ktorými majú tajomstvo.

Je zrejmé, že i dnes, kedy stále pretrvávajú v spoločnosti predsudky, si deti GLB rodičov vyberajú, komu povedia o homosexualite svojich rodičov. Ako sme už skôr ukázali, čiastočne aj vďaka tejto selektívnosti, sa deti z GLB rodín nestretli po tomto odhalení s výrazne negatívnymi reakciami. V tejto situácii môže pozitívnu rolu zohrať aj podporná skupina rovesníkov z podobných rodín. Pri vyhľadávaní v internete je možné nájsť niekoľko desiatok webovských stránok informujúcich o rôznych podobných skupinách pre GLB rodičov a ich deti, prípadne diskusné skupiny a e-mailové zoznamy (mailling lists) pre GLB rodičov. Ich existencia svedčí o tom, že pre samotných GLB rodičov a ich deti tieto podporné skupiny význam určite majú. Tento význam bude pravdepodobne skôr pozitívny, inak by sa do ich tejto činnosti asi nezapájali. Vo vzťahu k izolácii dôležitú úlohu zohráva aj možnosť získať rovesnícku podporu, nielen z radov bežných kamarátov v okolí, ale aj z radov detí z iných GLB rodín. Aktívnu participáciu GLB rodičov v aktivitách GLB komunity by sme teda nemali považovať za riziko, ale naopak, za výhodu, ktorou môžu svojim deťom pomôcť naučiť sa zvládať prípadné negatívne reakcie okolia. Deľba práce a spokojnosť vo vzťahu

Niektoré štúdie sa rozhodli pri skúmaní fungovania lesbických rodín preskúmať aj vzťah medzi zdravou adaptáciou detí (vyrovnávanie sa s rôznymi situáciami v okolitom svete) a deľbou práce medzi rodičmi, spokojnosťou s touto deľbou práce a partnerským zväzkom ako takým. Ukázalo sa, že ak bola deľba práce medzi rodičmi spravodlivejšia, vykazovali väčšiu spokojnosť vo vzťahu a ich deti boli tiež spokojnejšie a šťastnejšie. Inými slovami tam, kde sa matky delili o rodičovské povinnosti rovnomernejšie, aj deti sa mali lepšie. Pri porovnaní naviac zistili, že zatiaľ čo v lesbických pároch bola deľba práce relatívne spravodlivá, v heterosexuálnych pároch sa výrazný nepomer objavil v oblasti starostlivosti o dieťa (matky uvádzali väčší podiel a otcovia menší). V porovnaní s nimi si lesbické páry delili starostlivosť o deti rovnomernejšie(lesbické nebiologické matky boli väčšmi zapojené do starostlivosti o dieťa ako heterosexuálni manželia).

Bez ohľadu na tieto rozdiely väčšina párov (aj heterosexuálnych) vyjadrila spokojnosť s daným stavom deľby práce v ich rodine, čo možno vysvetliť aj tým, že heterosexuálne ženy sú na podobný model deľby práce pripravované, resp. tento model je v súlade s ich očakávaniami a spoločenskými normami.

Výsledky teda potvrdzujú, že pocit pohody a pozitívna adaptácia detí súvisia skôr s fungovaním partnerského vzťahu ich rodičov, t.j.

s rodinnými procesmi, než so samotnou sexuálnou orientáciou rodičov (teda štruktúrou rodiny).

Vzhľadom na uvedené zistenia sa zdá paradoxné, že v niektorých súdnych rozhodnutiach o zverení dieťaťa homosexuálnemu rodičovi bol súd ochotnejší zveriť dieťa tým homosexuálnym rodičom, ktorí svoju orientáciu neprezentovali otvorene a nežili v domácnosti s partnerom, resp. partnerkou.

Podrobnejšie výsledky výskumov možno nájsť v publikácii Neviditeľná menšina - Čo (ne)vieme o sexuálnej orientácii, vydala Nadácia Občan a demokracia, 2002.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Lesbické ženy a geji ako rodičia