Problematiku medzinárodných vzťahov nemožno preto zužovať len na problematiku vzťahov medzi štátmi, ale aj potrebné a nutné ju chápať ako zložitý komplex vzťahov a procesov zahŕňajúcich javy ekonomické, sociálne, kultúrne, vedecké a ďalšie, ktoré existujú a rozvíjajú sa objektívne i mimo rámec zahraničnej politiky štátov a niekedy i v rozpore s ňou.
Medzinárodné vzťahy nie sú a nemôžu byť harmonické. Naopak, sú značne konfliktné. Sú arénou neustáleho stretávania záujmov. Jednotlivé štáty sa svojou politikou, svojou zahraničnopolitickou činnosťou snažia zvyšovať vlastnú bezpečnosť a svoj vplyv na medzinárodné úsilie ostatných štátov.
V medzinárodnej oblasti možno z tohto hľadiska vypozorovať určité všeobecne platné pravidlá:
1. medzi dvoma veľkými a silnými partnermi je prevažne určujúci vzťah práve týchto dvoch, zatiaľ čo úloha menších štátov je v tomto prípade slabšia, alebo je dokonca nulová.
2. vzťah dvoch slabších partnerov možno skúmať izolovane iba v tom prípade, ak problém ich konfliktu sa nedotýka druhých štátov, čo je veľmi zriedkavý prípad (napr. vyriešenie malého pohraničného problému, ktorý nezaujíma ani jednu z veľkých mocenských skupín). Aj tento konflikt môže nadobudnúť veľký rozsah, keď veľké mocenské skupiny potrebujú využiť tento zdanlivo bezvýznamný konflikt na riešenie svojich väčších sporov.
3. vzťah silného partnera so slabším spravidla neexistuje v čistej podobe ako vzťah len dvoch a stáva sa stredobodom záujmu druhých silnejších mocenských skupín, ktoré majú obavu z porušenia prípadnej rovnováhy v medzinárodných vzťahoch.
4. v súčasnom období sa takmer každý dvojstranný medzinárodný vzťah stáva vzťahom širších a početnejších skupín štátov, takže prakticky vzťahy dvoch štátov neexistujú, ale väčšinou ide o vzťahy dvoch skupín štátov – jednotlivé štáty už nerozhodujú o svojej zahraničnej politike samostatne a izolovane.
5. štáty prestávajú uskutočňovať samostatnú zahraničnú politiku, už neexistuje priama súvislosť a závislosť vnútornej a zahraničnej politiky jednotlivých štátov a jednotlivých mocenských skupín, o jednom štáte rozhodujú iné. Malé alebo slabé štáty sa stávajú nástrojom alebo objektom politiky silných a mocných a neraz aj ich obeťou. Ich zahraničná politika ako samostatná politika je potom len ilúziou, ktorú si môžu uvedomovať, prípadne vo vedomí svojho obyvateľstva môžu vytvárať pocit vlastnej zahraničnej politiky. DRUHY MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

V systéme medzinárodných vzťahov je možné vyčleniť veľké množstvo druhov vzájomných vzťahov. Za najzákladnejšie v širšom slova zmysle sú považované vzťahy politické, kultúrne, práve a vojenské. V praxi nepôsobia nikdy izolovane, majú však svoju relatívnu samostatnosť. V systéme medzinárodných vzťahov vystupujú na prvom mieste medzinárodné vzťahy politické označované aj pojmom medzinárodná politika.