Ďalším stupňom takéhoto stretu záujmov je medzinárodná kríza.
Medzinárodný konflikt je predovšetkým politickým vzťahom dvoch alebo niekoľkých strán a vyjadruje vo vyhrotenej forme rozpory vo vzťahoch medzi účastníkmi medzinárodných vzťahov. Konflikty môžu mať podobu ekonomických, politických, náboženských, ideologických, nacionálnych alebo iných rozporov. Medzinárodné konflikty a krízy môžu mať lokálny, regionálny alebo globálny rozsah. Konflikty ako formy medzinárodných vzťahov sa odlišujú jeden o druhého rôznorodosťou a dynamikou na základe pôsobenia dlhodobých historických procesov i momentálnych zmien medzinárodného života. Často sú vyvolávané alebo udržiavané a povzbudzované zahraničnou politikou štátov, pričom ich vonkajšia stránka veľakrát zakrýva ich skutočnú podstatu. Podľa jedného hľadiska možno hovoriť o konfliktoch známych a riešených a o konfliktoch, ktoré sú v pozadí, doteraz sa neodhalili, prípadne sa úmyselne nechali v pozadí.
Iným prístupom je klasifikácia podľa prostriedkov, ktoré sú používané pri ich riešení. Ide o konflikty, ktoré možno riešiť pokojnými prostriedkami a ich riešenie je v silách ľudí, aby tak zabránili použitiu násilných prostriedkov. Druhou stránkou vecí sú konflikty, ktoré už nemožno riešiť inak ako násilím – vojnou a ich mierové riešenie už nie je v silách ľudí. Hlavným úsilím jednotlivých subjektov medzinárodných vzťahov je, aby druhá skupina konfliktov neexistovala. Z tohto hľadiska môžeme hovoriť i o následkoch konfliktov v medzinárodných vzťahoch. Na jednej strane pri riešení konfliktu sú prevažujúce záporné dôsledky napr. ničivé následky vojen, rozsiahle materiálne, fyzické a morálne škody, ktoré sú často takmer neodstrániteľnými dôsledkami konfliktov v medzinárodných vzťahoch. Tieto dôsledky nie sú spôsobené samotným konfliktom, ale spôsobom ich riešenia. Politika nemôže vzniku konfliktov zabrániť, ale môže a musí nájsť spôsob, prípadne zabrániť násilným a tragickým formám ich riešenia. Na druhej strane je možné hovoriť o kladných dôsledkoch, najmä v oblasti technického pokroku, niektoré kladné výrobné a spoločenské vzťahy. Kladným prínosom je napr. i porážka tých síl alebo politických skupín, ktoré chceli konflikt riešiť násilnými prostriedkami.
Všetky cesty konfliktov okrem vojen sú potrebné, ale väčšinu z nich nie je možné považovať za prostriedok, ktorý by bol dostatočne účinný ako trvalý prostriedok a vylučoval by násilné riešenie medzinárodných konfliktov.

ZÁVER

Medzinárodné vzťahy dnes neexistujú len ako vzťahy medzištátne, ale aj ako vzťahy inštitúcií a organizácií, ktoré založili štáty na základe vzájomnej dohody.