ÚVOD

Medzinárodné vzťahy sú jedným z hlavných odvetví skúmania politickej vedy. Tieto vzťahy sú objektívnou historickou kategóriou. Obsah tohto pojmu sa neustále vyvíjal a rozširoval tak, ako sa zdokonaľovali politické systémy jednotlivých štátnych útvarov. Vývojový proces viedol k neustálemu rozširovaniu hraníc medzinárodných vzťahov až k súčasnému poňatiu, ktoré zahŕňa veľmi širokú sféru existujúcich vzájomných medzištátnych vzťahov a vzťahov presahujúcich rámec jednotlivých štátov – t. j. vzťahy medzi národmi, medzi jednotlivými územnými kultúrami, spoločnosťami a ich inštitúciami.

CHARAKTERISTIKA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

Hlavnými subjektami medzinárodných vzťahov sú jednotlivé štáty. Súčasne sa samé stávajú objektmi pôsobenia iných štátov a tak medzi nimi vznikajú rôzne väzby.
Zložitosť vzťahov medzi štátmi sa zvyšuje tým, že medzi nimi vznikajú najrôznejšie formy vzájomných zoskupení. Už v prípade troch štátov vzniká možnosť, aby na základe určitých spoločných záujmov sa dva z týchto štátov zblížili, alebo priamo nadviazali užší zväzok. Tento zväzok už určitým spôsobom ovplyvňuje ich vzťah k tretiemu štátu. Takto vznikajú dvojstranné (bilaterálne), alebo viacstranné (multilaterálne) zväzky, veľmi často vyjadrené zmluvami. Môžu mať rôzny počet účastníkov, rôzny obsah i formy. Tieto zoskupenia sa potom stávajú ďalšími subjektami, alebo objektmi systému medzinárodných vzťahov.
Vzťahy medzi štátmi sú základnými faktormi formujúcej sa medzinárodnej situácie, ale nevyčerpávajú v žiadnom prípade celý obsah medzinárodných vzťahov. V rámci medzinárodného života pôsobia sily rôzneho charakteru. Ide o väzby politické, ekonomické, diplomatické, právne, kultúrne, vojenské a iné. Dá sa povedať, že dnes vlastne neexistuje ani jeden druh spoločenského vzťahu, ktoré by nemohol byť vzťahom medzinárodným.
Pod pojmom medzinárodné vzťahy teda rozumieme celý súhrn medzinárodného diana, daný jednak zahranično-politickými aktivitami jednotlivých štátov, tak aj činnosťou medzinárodných a nadnárodných útvarov, inštitúcií, organizácií. Výsledkom je vytvorenie určitých regionálnych situácií, ale i celkovej svetovej konštelácie, ktorá má svoju logiku a samopohyb a pôsobí spätne na politické možnosti alebo vývoj jednotlivých štátov.
Z definície medzinárodných vzťahov vyplýva, že pojem systém medzinárodných vzťahov je chápaný v širokom zmysle, t. j. vzťahy medzi štátmi a skupinami štátov – medzištátne vzťahy, ale aj vzťahy neštátne – v pravom zmysle medzinárodné.

Problematiku medzinárodných vzťahov nemožno preto zužovať len na problematiku vzťahov medzi štátmi, ale aj potrebné a nutné ju chápať ako zložitý komplex vzťahov a procesov zahŕňajúcich javy ekonomické, sociálne, kultúrne, vedecké a ďalšie, ktoré existujú a rozvíjajú sa objektívne i mimo rámec zahraničnej politiky štátov a niekedy i v rozpore s ňou.
Medzinárodné vzťahy nie sú a nemôžu byť harmonické. Naopak, sú značne konfliktné. Sú arénou neustáleho stretávania záujmov. Jednotlivé štáty sa svojou politikou, svojou zahraničnopolitickou činnosťou snažia zvyšovať vlastnú bezpečnosť a svoj vplyv na medzinárodné úsilie ostatných štátov.
V medzinárodnej oblasti možno z tohto hľadiska vypozorovať určité všeobecne platné pravidlá:
1. medzi dvoma veľkými a silnými partnermi je prevažne určujúci vzťah práve týchto dvoch, zatiaľ čo úloha menších štátov je v tomto prípade slabšia, alebo je dokonca nulová.
2. vzťah dvoch slabších partnerov možno skúmať izolovane iba v tom prípade, ak problém ich konfliktu sa nedotýka druhých štátov, čo je veľmi zriedkavý prípad (napr. vyriešenie malého pohraničného problému, ktorý nezaujíma ani jednu z veľkých mocenských skupín). Aj tento konflikt môže nadobudnúť veľký rozsah, keď veľké mocenské skupiny potrebujú využiť tento zdanlivo bezvýznamný konflikt na riešenie svojich väčších sporov.
3. vzťah silného partnera so slabším spravidla neexistuje v čistej podobe ako vzťah len dvoch a stáva sa stredobodom záujmu druhých silnejších mocenských skupín, ktoré majú obavu z porušenia prípadnej rovnováhy v medzinárodných vzťahoch.
4. v súčasnom období sa takmer každý dvojstranný medzinárodný vzťah stáva vzťahom širších a početnejších skupín štátov, takže prakticky vzťahy dvoch štátov neexistujú, ale väčšinou ide o vzťahy dvoch skupín štátov – jednotlivé štáty už nerozhodujú o svojej zahraničnej politike samostatne a izolovane.
5. štáty prestávajú uskutočňovať samostatnú zahraničnú politiku, už neexistuje priama súvislosť a závislosť vnútornej a zahraničnej politiky jednotlivých štátov a jednotlivých mocenských skupín, o jednom štáte rozhodujú iné. Malé alebo slabé štáty sa stávajú nástrojom alebo objektom politiky silných a mocných a neraz aj ich obeťou. Ich zahraničná politika ako samostatná politika je potom len ilúziou, ktorú si môžu uvedomovať, prípadne vo vedomí svojho obyvateľstva môžu vytvárať pocit vlastnej zahraničnej politiky. DRUHY MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

V systéme medzinárodných vzťahov je možné vyčleniť veľké množstvo druhov vzájomných vzťahov. Za najzákladnejšie v širšom slova zmysle sú považované vzťahy politické, kultúrne, práve a vojenské. V praxi nepôsobia nikdy izolovane, majú však svoju relatívnu samostatnosť. V systéme medzinárodných vzťahov vystupujú na prvom mieste medzinárodné vzťahy politické označované aj pojmom medzinárodná politika.

Chápeme ju ako celok vzájomného politického pôsobenia všetkých prvkov systému medzinárodných vzťahov. To znamená pristupovať ku každému javu a procesu medzinárodného života ako k politike jednotlivých účastníkov voči politike ostatných účastníkov medzinárodného života. Medzinárodné vzťahy sú i vzťahmi medzi určitými druhmi zoskupenia ľudí jednotlivých štátov, vnútorne často veľmi protikladných záujmov, kde určité záujmové skupiny vnútri jednotlivých odlišných štátov majú navzájom zhodné skupinové politické záujmy. Prostredníctvom medzinárodných vzťahov sa tieto zhodné (ale aj rozdielne) záujmy dostávajú do určitého konfliktu (alebo do súladu) s podobnými skupinovými záujmami v inom štáte.
Na základe svojich politických záujmov vstupuje každý štát do vzťahov najrôznejšieho druhu s inými štátmi. Akýkoľvek problém medzištátnych vzťahov, ktorý sa stáva predmetom štátnej politiky vrátane politiky zahraničnej a prechádza mechanizmom vypracovania a realizácie tejto politiky, získava politický charakter a je riešený prostredníctvom medzištátnych politických vzťahov. V medzinárodných vzťahoch majú ďalej veľký a neustále rastúci význam medzinárodné ekonomické vzťahy – svetová ekonomika. Na základe objektívnych ekonomických rozdielov medzi jednotlivými krajinami sveta dochádzalo medzi nimi k určitým ekonomických stykom. Objavuje sa úplne nový jav, ktorý je označovaný pojmom mondializácia ekonomiky. Ide o vnútorne previazaný komplex procesov a väzieb, ktoré umožňujú produkovať, distribuovať a konzumovať produkty i služby, zhodnocovať materiálnu produkciu vo svetovom meradle na všetkých trhoch, kde sú v platnosti svetové normy. Ide o organizácie, ktoré vznikli na medzinárodnom základe a sú strategicky otvorené celosvetovému pôsobeniu.
Pri skúmaní medzinárodných vzťahov dôležitú úlohu zohrávajú kultúrne vzťahy. Vzájomná výmena kultúrnych hodnôt prispieva k vzájomnému chápaniu a zbližovaniu národov a tým i k priaznivému vývoju medzinárodných vzťahov.
Medzinárodné právne vzťahy – medzinárodné právo – sú výsledkom činnosti subjektov medzinárodných vzťahov, predovšetkým zvrchovaných a nezávislých štátov. Ich špecifikom je regulovanie vzájomných vzťahov medzi účastníkmi medzinárodného spoločenstva na základe princípov a noriem, na ktorých sa títo účastníci dohodli. Za najdôležitejšie medzinárodné právne vzťahy sú považované vzťahy medzi štátmi. Tak ako sa postupne rozvíja medzinárodná spolupráca o stále nové oblasti, dochádza postupne i k regulovaniu činnosti štátov v nových sférach – kozmický priestor, svetové moria a pod.

Zároveň si však štáty ponechávajú určité dôležité oblasti svojho vnútroštátneho života vo svojej výlučnej kompetencii a v dôsledku toho medzinárodné právo neupravuje všetky aspekty vzájomných vzťahov medzi štátmi.
Veľmi dôležitou súčasťou medzinárodných vzťahov sú vojenské vzťahy, ktoré možno chápať ako súhrn vojenskopolitických, vojenskohospodárskych a vojenskotechnických vzťahov. Konkrétne prejavy týchto vzťahov sú veľmi mnohotvárne – účasť štátov v dvojstranných alebo mnohostranných zväzkoch vojenskopolitického charakteru, medzištátne jednania a dohody o vojenských aspektoch určitých problémov, spolupráca v oblasti výroby zbraní alebo ich dodávok. Dôležitou súčasťou sú rozhovory, jednania, dohody a zmluvy zamerané na obmedzenie určitých druhov zbraní, konkrétne opatrenia v oblasti vojenského uvoľňovania. V súčasnosti predstavujú vojenské záujmy popri záujmoch zahraničnopolitických, ekonomických a ďalších neoddeliteľnú súčasť každej zahraničnej politiky a bez znalostí vojenských, resp. vojenskopolitických vzťahov nemožno pochopiť ani vysvetliť akúkoľvek základnú otázku vývoja medzinárodných vzťahov.

DIPLOMACIA

Za hlavný prostriedok zahraničnopolitickej činnosti každého štátu je považovaná diplomacia. Ide o praktickú činnosť štátu, ktorá smeruje k uskutočňovaniu jeho zahraničnej politiky, k realizácii jeho cieľov na medzinárodnej aréne, k hájeniu jeho práv a záujmov v zahraničí. Medzi základné formy diplomatickej činnosti patria diplomatické kongresy, konferencie alebo porady, t. j. periodické stretnutia predstaviteľov štátov (hláv štátov, šéfov vlád, ministrov zahraničných vecí, zvláštnych splnomocnencov z radov diplomatov a pod.), diplomatická korešpondencia – vyhlásenia, listy, nóty, memorandá. Príprava a uzatváranie dvojstranných alebo mnohostranných zmlúv a dohôd, riešiacich najrôznejšie otázky medzinárodných vzťahov. Každodenné zastupovanie štátu za hranicami, uskutočňované veľvyslancami alebo misiami, vedenie politických a iných rokovaní s diplomatickými úradmi vo vlastnom štáte. Účasť predstaviteľov štátu na činnosti medzinárodných organizácií, vysvetľovanie a výklad stanovísk k rôznym zahraničnopolitickým otázkam, zverejňovanie oficiálnych informácií o najdôležitejších medzinárodných udalostiach, oficiálne vydávanie dokumentov a medzinárodných aktov. Všetky štáty majú pri vykonávaní svojej diplomatickej činnosti rešpektovať medzinárodné právo. Jeho základné zásady určujú záväzné kritériá, ktoré musí dnes plniť diplomat každého štátu. To platí pre všetky formy a metódy diplomacie.

KONFLIKT V MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOCH

Rozpory medzi jednotlivými štátmi tvoria objektívny základ vývoja medzinárodných vzťahov. Sú základom medzinárodných konfliktov, ktoré sú určitou vyostrenou formou rozporného vzťahu medzi dvoma alebo viacerými subjektami systému medzinárodných vzťahov.

Ďalším stupňom takéhoto stretu záujmov je medzinárodná kríza.
Medzinárodný konflikt je predovšetkým politickým vzťahom dvoch alebo niekoľkých strán a vyjadruje vo vyhrotenej forme rozpory vo vzťahoch medzi účastníkmi medzinárodných vzťahov. Konflikty môžu mať podobu ekonomických, politických, náboženských, ideologických, nacionálnych alebo iných rozporov. Medzinárodné konflikty a krízy môžu mať lokálny, regionálny alebo globálny rozsah. Konflikty ako formy medzinárodných vzťahov sa odlišujú jeden o druhého rôznorodosťou a dynamikou na základe pôsobenia dlhodobých historických procesov i momentálnych zmien medzinárodného života. Často sú vyvolávané alebo udržiavané a povzbudzované zahraničnou politikou štátov, pričom ich vonkajšia stránka veľakrát zakrýva ich skutočnú podstatu. Podľa jedného hľadiska možno hovoriť o konfliktoch známych a riešených a o konfliktoch, ktoré sú v pozadí, doteraz sa neodhalili, prípadne sa úmyselne nechali v pozadí.
Iným prístupom je klasifikácia podľa prostriedkov, ktoré sú používané pri ich riešení. Ide o konflikty, ktoré možno riešiť pokojnými prostriedkami a ich riešenie je v silách ľudí, aby tak zabránili použitiu násilných prostriedkov. Druhou stránkou vecí sú konflikty, ktoré už nemožno riešiť inak ako násilím – vojnou a ich mierové riešenie už nie je v silách ľudí. Hlavným úsilím jednotlivých subjektov medzinárodných vzťahov je, aby druhá skupina konfliktov neexistovala. Z tohto hľadiska môžeme hovoriť i o následkoch konfliktov v medzinárodných vzťahoch. Na jednej strane pri riešení konfliktu sú prevažujúce záporné dôsledky napr. ničivé následky vojen, rozsiahle materiálne, fyzické a morálne škody, ktoré sú často takmer neodstrániteľnými dôsledkami konfliktov v medzinárodných vzťahoch. Tieto dôsledky nie sú spôsobené samotným konfliktom, ale spôsobom ich riešenia. Politika nemôže vzniku konfliktov zabrániť, ale môže a musí nájsť spôsob, prípadne zabrániť násilným a tragickým formám ich riešenia. Na druhej strane je možné hovoriť o kladných dôsledkoch, najmä v oblasti technického pokroku, niektoré kladné výrobné a spoločenské vzťahy. Kladným prínosom je napr. i porážka tých síl alebo politických skupín, ktoré chceli konflikt riešiť násilnými prostriedkami.
Všetky cesty konfliktov okrem vojen sú potrebné, ale väčšinu z nich nie je možné považovať za prostriedok, ktorý by bol dostatočne účinný ako trvalý prostriedok a vylučoval by násilné riešenie medzinárodných konfliktov.

ZÁVER

Medzinárodné vzťahy dnes neexistujú len ako vzťahy medzištátne, ale aj ako vzťahy inštitúcií a organizácií, ktoré založili štáty na základe vzájomnej dohody.

Ku vzniku a rozvoju medzinárodných organizácií došlo v dôsledku stále častejších a pravidelnejších jednaní medzi štátmi o stále sa rozvíjajúcich otázkach spoločného záujmu, ktoré vyžadovali trvalé akcie na medzinárodnej úrovni. To viedlo k tomu, že štáty doplňovali dvojstranné jednania a mnohostranné náhodné jednania novými formami styku a spolupráce, ktorý vyústil do ustanovenia spoločných inštitúcií trvalej povahy na základe medzinárodnej zmluvy.
Za medzinárodné organizácie považujeme tie medzinárodné inštitúcie, ktoré vznikli na základe medzinárodnej zmluvy uzatvorenej medzi najmenej troma štátmi, majú medzinárodne právnu subjektivitu, majú trvalý charakter, disponujú vlastnými orgánmi a usilujú o dosiahnutie cieľov, ktoré majú vytýčené v zakladajúcej listine členskými štátmi. Takýmito medzinárodnými organizáciami sú: OSN, UNESCO, CE, NATO, NACC, EAPC, IMF, IBRD, EBRD, OECD, EU, CEFTA.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Medzinárodné vzťahy (SOČ)