Významné sekty

ISMÁILOVCI – táto sekta vznikla v roku 765 po smrti šiesteho šiítskeho imáma Džafara as-Sádika. Zdôrazňujú dualistický výklad koránu – jeho ezoterickú a exoterickú stránku. Tvrdili, že imáman je vrchným misionárom a po dobytí Egypta tu rozvinuli misionársku široko rozvetvenú sieť.
NIZÁROVCI – ide o jednu z vetiev Ismáilovcov, ktorá sa rozdelila na dve súperiace skupiny. Jedna z nich existovala až do 19-teho storočia a druhá sa v roku 1841 po neúspešnom povstaní premiestnila do Iránu, Indie, Afriky a Sýrie.
BOHOROVIA – ich počet sa dnes odhaduje na viac než milión. Ide o pôvodne hinduistickú kastu, ktorej členovia sa stali moslimmi Ismáilovcov. Za svojho duchovného vodcu považujú miestneho kazateľa dáí Mutlak z Bombaja. DRÚZOVIA – táto relatívne malá sekta vznikla v Káhire a pôvodne bola vytvorená Turkom Muhammadom ad-Darazim. Ide o veľmi súdržnú sektu, ktorá sa stala známou najmä v súvislosti s križiackymi výpravami. Drúzovia nepripúšťajú prestup na inú vieru ani manželstvo s príslušníkmi iných náboženských skupín.
ALAVIOVIA – ich počet je asi 2-3 milióny. Tvoria menšinovú sektu šiítov, ktorá sa nachádza v Sýrii. Istý čas bola hlavnou politickou silou, ale po prenasledovaní križiackymi výpravami a Turkami bola odsunutá na okraj spoločnosti. Alaviovia uznávajú piliere islamskej viery ako symbolické, nie však ako záväzné.
VAHHÁBOVCI – najvplyvnejšia skupina v Saudskej Arábii a Katare. Sú známi najmä svojou politikou donucovania svojich následníkov a iných moslimov k tomu, aby dodržiavali formálne a rituálne povinnosti islamu.
BAHÁÍ – zakladateľ sekty Bahá’u’Iláh sa prehlásil za zasľúbeného-mesiáša. Ide o odnož šiítskeho prúdu. Zdôrazňujú význam bratskej lásky a svetového mieru a nemajú veľa náboženských dogiem a rituálov.
AHMADOVCI – toto hnutie bolo založené Mirzom Gulámom Ahmadom, sunnitom z Pandžábu, ktorý sa pôvodne vzoprel proti kresťanským misionárom a politickému a ekonomiskému kolonializmu Západu. Nepresadzoval však džihád, ale bol zástancom prebudenia islamského sveta. Po jeho smrti sa jeho stúpenci rozdelili na dve skupiny – kadiánovci a lahorovci. Kadiánovci ho považujú za súčasného proroka, lahorovci si myslia, že je obnoviteľom viery. Obe skupiny boli veľmi aktívne a zakladali spoločenstvá v Amerike, Európe, Pakistane a západnej Afrike.