Čo je to EURÓPSKA ÚNIA?

Európska únia je jedinečné zoskupenie 15 demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahraničnej politiky a vnútornej politiky členských štátov.

Európska únia je založená na európskych spoločenstvách, ktoré sú subjektami medzinárodného práva. Prvým spoločenstvom bolo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ – ESUO, ktoré bolo založené Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ v r. 1951. Táto zmluva bola podpísaná na obdobie 50 rokov, takže jej platnosť skončila v r.2002. Právne nástupníctvo Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ na základe Rozhodnutia Rady z 19. Júla 2002 prechádza na Európske spoločenstvo.
Protokol o finančných následkoch uplynutia platnosti Zmluvy o založení ESUO a o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ, ktorý bol prijatý na zasadnutí Európskej rady v Nice, ustanovuje, že všetky aktíva a pasíva ESUO sa prevádzajú na Európske spoločenstvo. Úlohou tohoto spoločenstva bolo koordinovať a postupne vytvoriť spoločný trh s výrobkami uhoľného a oceliarskeho priemyslu medzi člen. štátmi ESUO: Francúzsko, SRN, Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Taliansko.

V r. 1957 tie isté štáty, ktoré založili uvedené spoločenstvo podpísali Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu – EURATOM a Európske hospodárske spoločenstvo – EHS. Predmetom záujmu Európskeho spoločenstva pre atóm. Energiu bola jadrová energetika, podpora jadrov. výskumu, nadnárodná kontrola zaobchádzania so štiepnymi materiálmi, mierové využívanie jadrovej energie, ako aj jadrová bezpečnosť. EHS si kládlo za cieľ postupné zbližovanie hospodár. politík člen. štátov, ktoré by následne vytvorili spoločný trh. Názov Európska únia – EÚ vznikol v roku 1993. Spoločenstvo 15 štátov ako nástupníka Európskeho spoločenstva tak definovala Zmluva o Európskej únii, často označ. ako Maastrichtská zmluva. Bola podpísaná 7. februára 1992 dvanástimi člen. štátmi. Vstúpila do platnosti 1. novembra 1993 a pri tejto príležitosti sa názov Európske spoločenstvo zmenil na názov Európska únia. Súčasťou zmluvy je 17 Protokolov a 33 Deklarácií. Predmetná zmluva sa tak stala jednotným právnym rámcom pre 3 Európske spoločenstvá. V roku 1995 sa členskými štátmi EÚ stali Rakúsko, Švédsko a Fínsko. Členská základňa EÚ sa tak rozšírila na súčastných 15 členských štátov.

EÚ je aj spoločenstvom hodnôt – člen.

štáty sa zaviazali dodržiavať základné ľudské práva, slobodu, demokraciu a politický pluralizmus.

EÚ je tiež spoločenstvom solidarity, v ktorom silnejšie krajiny podporujú slabšie.

EÚ je spoločenstvo riadené právom – člen. štáty preniesli časť svojej národnej suverenity na úniu. Inštitúcie EÚ vykonávajú svoje úlohy v rámci jasne stanovenej právnej štruktúry.

Členské krajiny EÚ:
Belgicko, Dásko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Fráncúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko a Veľká Británia.

Pristupujúce krajiny:
Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko.

Kandidátske krajiny:
Rumunsko, Bulharsko a Turecko. Poslanie a ciele Európskej únie:

 Zlepšenie život. a prac. podmienok obyvateľov EÚ, spolupráca v sociálnej oblasti
 Podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie bez hraníc a menovej únie zavedením jednotnej meny - EURO
 Stabilné a vyvážené obchodné vzťahy a zaručenie voľnej súťaže
 Postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi rôznymi štátmi a regiónmi
 Ochrana práv a záujmov členských štátov zavedením ručenia únie
 Spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky
 Rozširovanie EÚ o nových členov, najmä o štáty strednej a východnej Európy
 Pomoc rozvojovým štátom
 Zachovanie mieru a slobody jednotnou obrannou politikou

Prostriedky EÚ:
 Právne normy jednotné pre všetkých 15 členských štátov
 Rozpočet financovaný z vlastných prostriedkov

Rozpočet EÚ:
Navrhuje ho Európsky parlament. Postup pri navrhovaní a schvaľovaní rozpočtu je obdobný ako v iných parlamentoch. Rozpočet sa stáva platným podpísaním prezidentom európskeho parlamentu, zvyčajne v decembri. Finančnú kontrolu plnenia rozpočtu vykonáva dvor audítorov.
Parlament kontroluje cez výber pre kontrolu rozpočtu dodržiavanie schváleného rozpočtu.

Z rozpočtu EÚ sa financujú tieto položky:
 Agrárna politika, dotácie
 Štrukturálne fondy pre regióny a opatrenia v rámci sociálnej politiky
 Niektoré oblasti vnútornej politiky (ochrana ŽP)
 Kultúra, podpora mládeže najmä pri štúdiu
 Podpora tretích krajín v rozvojových programoch

Prostriedky na financovanie rozpočtu sa získavajú od roku 1970 z vlastných zdrojov, ktorými sú:
 Clo vyberané na vonkajších hraniciach EÚ a poplatky za dovoz poľnohospodárskych produktov z tretích krajín (asi 1/3 rozpočtu)
 1, 4% DPH za tovar a služby v štátoch EÚ (asi 1/2 rozpočtu)
 príspevky jednotlivých štátov podľa ich prosperity a stupňa vývoja, max.

1, 2% z HDP

Piliere a politiky EÚ:
1. PILIER – Európske spoločenstvá:
Tvoria ho všetky 3 Európske spoločenstvá a európ. inštitucionálny systém.
Obsahom prvého piliera sú najmä 4 základné slobody:
1. voľný pohyb tovaru
2. voľný pohyb osôb
3. slobodné poskytovanie služieb
4. voľný pohyb kapitálu

1. Voľný pohyb tovaru:
Jednou zo základ. slobôd a najväčším úspechom projektu jednot. trhu je odstránenie prekážok voľ. pohybu tovaru. Mechanizmus trhu sa vzťahuje na komerčnú činnosť, ktorej cieľom je predaj výrobkov. Vnút. trh vychádza z predpokladu, že tovar, s ktorým sa obchoduje na území jedného štátu, sa môže predávať i v ostatných člen. štátoch únie. Na zabezpečenie voľ. pohybu tovaru v rámci jednot. trhu bolo nevyhnutné odstrániť všetky tarifné (clá a platby) a netarifné (dovoz. kvóty, administrat.) prekážky. V súčastnosti môžu firmy ponúkať svoje výrobky a služby kdekoľvek v EÚ bez prekážok. Spotrebitelia môžu tovar nakupovať v inom člen. štáte a dopravovať ho späť do svojích domovských krajín bec dodatoč. cla a col. formalít.
2. Voľný pohyb osôb:
Ihneď po vstupe do EÚ budú mať občania nových člen. krajín zaruč. právo voľného pohybu po celej EÚ.
Po vstipe do únie budú môcť voľne cestovať, alebo usadiť sa v inom člen. štáte, študovať alebo pracovať vo výskume, podnikať alebo poskytovať služby. Na občanov nových člen. štátov sa bude vzťahovať tzv. preferenčné pravidlo – zamestnávatelia ich budú musieť uprednostniť pred inými cudzincami.
Sloboda pohybu osôb v širšom zmysle je chápaná aj ako výkon pracov. alebo ekonomic. činnosti na voľ. trhu prac. síl.
3. Slobodné poskytovanie služieb:
V zmluve o ES sa zakladá povinnosť člen. štátov odstrániť všetky obmedzenia, ktoré bránia voľ. pohybu služieb. Za služby sa považujú aktivity vykonávané zárob. činnými osobami, priemysel., poľnohospodár. subjektmi, či subjektmi vykonávajúcimi slobod. povolanie. Voľ. pohyb služieb umož. občanom EÚ vykonávať služby cez hranice člen. štátov EÚ bez obmedzení opierajúcich sa o národnosť. Subjekt domov. štátu teda nesmie mať privilegované právo oproti zahr. subjektu. Voľ. pohyb sužieb je teda založený na hospodárskej súťaži.
4. Voľný pohyb kapitálu:
Jednotný ekonomic. priestor je determinovaný aj spoloč. trhom kapitálu a finančných služieb, čo znamená väčší priestor pre ponuku kapitálu, nižšie sadzby, dokonalejšiu konkurenciu a zdokonalenú alokáciu kapitálu. Európ. občania a firmy majú voľ. prístup k fin. službám vo všetkých člen. štátoch (bankové vklady, úvery…)
Existujú spoločné opatrenia proti daň.

únikom a proti praniu špinavých peňazí. Banky, ktoré majú povolenie podnikať v jednej člen. krajine, môžu ponúkať svoje služby v priestore celej EÚ, čím sa zvyšuje rôznorodosť dostup. fin. služieb a v niektorých prípadoch sú poskytované služby lacnejšie.
Od polovice r. 1994 existuje i jednot. poisťovací trh – poisťovne môžu svoje služby predávať v priestore celej EÚ a dozerajú na ne orgány v ich domovskej krajine.

Do prvého piliera patrí aj:
 spoločná poľnohospodárska politika
 politika ŽP
 hospodárska a menová únia

2. PILIER – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ:
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) Európskej únie bola po prvýkrát ustanovená v Maastrictskej zmluve. Cieľmi SZBP podľa nej sú:
 ochrana spoločných hodnôt, nezávislosti únie
 posilnenie bezpečnosti EÚ a jej člen. štátov
 obrana mieru a upevňovanie medzinárod. bezpečnosti v súlade s Chartou OSN
 podpora medzinárod. spolupráce
 rozvoj a upevňovanie demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľud. práv a základných slobôd

Prvkami SZBP sú:
 spoločné stratégie
 spoločné pozície
 spoločné akcie
 deklarácie
 spolupráca v tretích krajinách a medzinár. spolupráca
 diplomatická a konzulárna ochrana občanov EÚ
 vzťahy s tretími krajinami vrátane politického dialógu s kandidátskymi krajinami
 opatrenia uplatňované voči tretím krajinám
 špecifické politiky

Amsterdamská zmluva zachováva strategické ciele SZBP.
SZBP predstavuje systém spolupráce medzi člen. krajinami v medzinárod. politických záležitostich.

Účasť SR na SZBP:
SR sa stotožňuje s cieľmi SZBP, ktoré vyjadrujú i jej základ. záujmy v zahr. politike. Naša krajina sa už v tomto období, keď ešte nie je členom EÚ podieľa na jej zahr. a bezpečnost. politike v miere, ktorú jej umožňuje rámec multilaterálneho polit. dialógu medzi EÚ a kandidát. krajinami (KK). Západoeurópska únia:
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ by časom mohla vyústiť do spoločnej obrany. Obozretné formulácie použité v Zmluve o EÚ predstavujú kompromis medzi člen. štátmi, ktoré zohľadňujú skutočnosť, že spoločenstvo potrebuje rozvíjať svoju vlastnú obrannú politiku s člen. štátmi, ktoré chcú zachovať záruky vytvorené v rámci atlantickej aliancie (NATO).

Pojem „spoločná obrana“ však ukazuje na želanie vybudovať po všetkých stránkach prekvitajúcu Úniu so strategickou a vojenskou dimenziou. Tým, že 15 člen.

štátov požaduje, aby Západoeurópska únia, považovaná za integrálnu súčasť EÚ vypracovala a realizovala akcie Únie, ktoré majú obranné dôsledky, upevňuje sa ako európska organizácia s obrannou úlohou.

Západoeurópska únia pozostavujúca z 10 člen. štátov, ktoré podpísali Bruselskú zmluvu a z 5 pozorovateľov (Írsko, Dánsko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) má 108 – členné zhromaždenie so sídlom v Paríži a Radu ministrov, ktorá má sekretariát v Bruseli. 3. PILIER – Spravodlivosť a vnútorné záležitosti:
Vnútorná bezpečnosť v Európe sa bez existencie hranič. kontrôl stáva mimoriadne dôležitou. Skôr ako by bolo možné úplne zrušiť kontroly osôb prekračujúcich hranice medzi člen. štátmi EÚ, bolo ptrebné prijať opatrenia, ktoré by zabespečili, že sloboda pohybu neotvorí dvere zločincom, drogovým dílerom, podvodníkom a organizátorom nelegálnej imigrácie.
Odkedy Maastrichtská zmluva v roku 1993 nadobudla platnosť, člen. krajiny navzájom spolupracujú v oblasti justície a vnútorných záležitostí.
Prijali sa rozhodnutia týkajúce sa napríklad min. smerníc na poskytovanie azyku, vydávania zločincov a spoločných opatrení v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a zneužívaniu detí.

Azyl:
Politicky prenasledovaní ľudia budú aj v budúcnosti hľadať ochranu a azyl v zjednot. Európe. Tí, ktorí sú prenasledovaní za svoje politické presvedčenie, budú naďalej hľadať útočisko v EÚ. Ak však v rámci EÚ budú hranice otvorené, musia existovať jasné pravidlá upravujúce poskyt. azylu. Člen. krajiny dosiahli v tejto oblasti dohodu. V princípe by žiadosť o azyl mala preskúmať krajina, do ktorej prišiel žiadateľ ako do prvej. To bráni utečencom začať azylové konanie postupne vo všetkých člen. krajinách.

Imigrácia:
Imigrácia z iných krajín prináša EÚ veľké výhody. Prisťahovalci sa nielen aktívne zapájajú do hospod. diania, ale aj obohacujú soc. a kultúr. život. Preto cieľom imigrač. politiky nie je brániť imigrácii, ale urobiť ju kontrolovateľnou a zvládnuteľnou.
Zmluva o EÚ definuje imigrač. politiku ako oblasť spoločného záujmu.V budúcnosti môžeme teda v tejto oblasti očakávať konkrétny pokrok.

Vonkajšie hranice:
Prísne kontroly na vonkaj. hraniciach sú dôležitou protiváhou zrušenia kontrol osôb prekračujúcich vnútorné hranice. Skôr, ako sa v EÚ dosiahne úplná sloboda pohybu, člen. krajiny sa budú musieť dohodnúť na spoločných ustanoveniach, kto a za akých podmienok môže vstúpiť na územie EÚ a ko vlastne budú kontroly prebiehať.
Boj proti drogovej kriminalite, organizovanej ne medzinárodnej úrovni, pôsobí vo všetkých krajinách EÚ. Členské krajiny preto spolupracujú s cieľom efektívnejšie odhaľovať sprostredkovateľ.

články.

Spolupráca justičných orgánov:
V EÚ bez hraníc musia existovať možnosti poskytnúť právne kroky proti spáchaným zločinom i za hranicami jedného štátu. Zločincom sa nesmie dať možnosť vyhnúť sa dôsledkom ich konaniam jednoduchým odchodom za hranice susednej krajiny. Ak má napr. niekto po rozvode nárok na výživné, môže si ho uplatniť z ktorejkoľvek krajiny únie. Práve preto člen. krajiny spolupracujú v rámci tretieho piliera.

EUROPOL – potláčanie medzinárodnej kriminality:
Europol je názov Európ. policajného úradu, ktorého hlavnou úlohou je boj proti medzinár. zločinu a uľahčenie výmeny informácií o terorizme, drogovej kriminalite a iných druhoch medzinárodne organiz. kriminality.

Spoločná poľnohospodárska politika:
Spoločná poľnohospod. politika je jednou z hlavných politík 1. piliera a EÚ:
Poľnohospodárstvo patrí k najcitlivejším odvetviam nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Vzhľadom na dôležitosť poľnohospodárstva vytvorilo Spoločenstvo koncepciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky – SPP. Spoločenstvu sa podarilo vytvoriť jednotný poľnohosp. trh – obrysy pôvodnej SPP už v roku 1962. Vtedy sa Spoločenstvo skladalo zo 6 krajín, v ktorých bol nedostatok prakticky všetkých poľnohospod. výrobkov a krajiny prechádzali fázou silného ekonomic. rastu. Vtedy sa zdalo logické poskytovať poľnohospodárom podporu prostredníctvom cien, ktoré platili spotrebitelia a úplným uzatvorením európ. trhu systémom poplatkov, rôz. prémií, dávok a náhrad. aaaaapotraviny sa sprístupnili vo všetkých člen. krajinách za prijatelné ceny a ES dosiahlo sebestačnosť při takmer všetkých hlavných produktoch. K poľnohospodárstvu bolo potrebné pristupovať osobitne, lebo v tomto sektore neplatia bežné ekonomic. pravidlá.

Hlavné ciele poľnohospodárskej politiky:
 zvýšiť produktivitu v poľnohospodárstve
 zabezpečiť slušnú život. úroveň poľnohospodár. obyvateľstvu
 stabilizovať trhy
 garantovať pravidelné dodávky
 zabezpečiť primerané spotrebiteľské ceny

Poľnohospodári nemuseli prijať nijaké redukcie. Od roku 1968 sa používajú jednotné ceny. Ceny boli stanovené tak, že každý produkt bol ocenený v krajine, kde bol najdrahší. V dôsledku toho boli a dodnes aj sú ceny za poľnohosp. produkty ES ešte vyššie ako na svetovom trhu. Zároveň však produkty ES museli byť lacnejšie ako dovážané poľnohospod. produkty. Preto sa na dovozy stále uvaľovali dovozné clá, čo robí dováž. produkty drahšími ako sú domáce výrobky. Je to vlastne systém dvojitých cien: jedna cena vo vnútri ES a druhá tzv. svetová cena.

Hlavná podpora bola zabezpečená prostredníctvom spotrebiteľov, ktorí museli akceptovať rozdiel medzi cenou garantovanou a cenou trhovou na medzinár. trhoch.

Cenový systém pozostáva z 3 cien:
 cieľovej ( orientačná )
 intervenčnej ( garantovaná )
 prahovej

Cieľová cena (orientačná) – je cena, ktorá je výhodná pre poľnohospodára i rozumná pre spotrebiteľa. Keď je už cena stanovená, poľnohospodári si môžu naplánovať produkciu a vedia, akú cenu môžu za svoj produkt očakávať na trhu počas nasled. roka. Do tejto ceny sa započítavajú i prepravné náklady, aby sa v rámci ES mohli predávať výrobky z prebytkových oblastí v oblastiach s nedostatkom daného výrobku.

Intervenčná cena (garantovaná) – je v podstate tá, za ktorú môže poľnohospodár predať svoje výrobky bez obmedzenia množstva, často je vyššia ako trhová cena a viac – menej sa približuje k cieľovej cene, je však o niečo nižšia. No namiesto od cieľovej ceny nie je v rámci ES rovnaká, lebo i podmienky jednotlivých oblastí sa líšia.

Prahová cena – určuje na akej cenovej úrovni sa môžu predávať poľnohosp. výrobky tretích krajín vo vnútri Spoločenstva. Teda aby sa dovez. výrobky nepredávali za nižšiu cenu ako je cieľová cena. Táto cena je vyššia než garantovaná.

Cieľové, intervenčné a prahové ceny používané v rámci SPP, vyhlasuje každoročne Rada EÚ. Tieto ceny sa však každý mesiac revidujú.

Legislatíva Európskej únie:
Európske právo (aquis) – je systém práv. noriem Európ. spoločenstiev, práv. noriem EÚ a noriem nepráv. charakteru, na základe ktorých bol dosiahnutý súčastný stav európ. integrácie. Stále, ešte i dodnes je potrebné rozlišovať medzi právom EÚ a ES.

Právo Európskej únie – je systém práv. noriem podľa zmluvy o EÚ, ktoré upravujú problematiku spoločnej zahraničnej a bezpečnost. politiky s problematikou justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach. Právo EÚ sa skladá z :
 Primárneho práva
 Sekundárneho práva
 Všeobecných právnych zásad

Právo Európskych spoločenstiev (aquis communautaire) – je systém práv. noriem, ktorých tvorba sa na základe spoločne prejavenej vôle člen. štátov preniesla z orgánov ES. Rozumie sa ním práv. poriadok ktorého normy sú záväzné tak pre člen. štáty, ako aj pre FO a PO týchto štátov. Právo ES upravuje problematiku jednotného vnútorného trhu charakteristického voľ. pohybom osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Problematiku spoločnej menovej politiky a azylového, utečeneckého a migrač. práva.

Právo ES sa skladá z :
 Primárneho práva
 Sekundárneho práva
 Rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v Luxemburgu
 Všeobecných právnych zásad
 Zmluvných prameňov práva

V rámci Konventu o budúcnosti EÚ bola vytvorená pracovná skupina, ktorá sa zaoberá zjednodušením pre občana neprehľadného európ. práva.

História Európskej únie:
9. mája 1950 oznámil Robert Schuman plán vytvorenia Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ – ESUO, čo viedlo k podpísaniu zmluvy v Paríži v r. 1951. Tento plán staval na myšlienke Jeana Monneta vybudovať jednotnú Európu krok za krokom tak, ako murár stavia budovu. Základ položilo 6 štátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko. 25. marca 1957 podpísali zakladajúce štáty zmluvu z Ríma, ktorou založili EHS a Európske spoločenstvo atómovej energie – EURATOM. V tomto čase mal spoločný parlament 142 zástupcov zo všetkých člen. štátov.

1. augusta 1968 – 18 mesiacov pred termínom stanoveným v Zmluve o EHS sa odbúrali posledné colné bariéry medzi člen. štátmi a zaviedla sa spoločná colná tarifa na dovoz z nečlen. štátov. Colná únia začala fungovať. Odstránenie ciel medzi členmi EHS bolo výrazným úspechom. Obchod medzi krajinami EHS vzrástol. Európske firmy po prvý raz získali prístup na trh v rozsahu celého kontinentu tak, ako je to v USA a mohli využívať dynamický efekt otvorených hraníc. Colná únia tiež znamenala, že aj obyvatelia pocítili praktický prínos európ. integrácie. Spotrebitelia získali možnosť širšieho výberu tovarov vďaka dovozom z ostatných člen. krajín.

V januári 1973 sa EHS rozšírilo o nasledovných členov: Dánsko, Írsko a Veľká Británia. V júni 1979 sa podľa zmluvy z Ríma uskutočnili vo všetkých člen. štátoch prvé priame voľby do Európskeho parlamentu.
V januári 1981 sa Grécko stalo desiatym člen. štátom EHS. Parlament sa rozšíril na 434 poslancov.
V júni 1984 sa konali druhé priame voľby do Európskeho parlamentu.
V januári 1986 vstúpili do EHS Španielsko a Portugalsko. Počet poslancov sa zvýš. na 518.

17. februára 1986 podpísali vlády člen. krajín Jednotný európ. akt. Tento rozširuje a zásadne dopĺňa zmluvu z Ríma. Európ. parlament definuje nové vzťahy medzi parlamentom a radou. V tejto zmluve sa 12 člen. štátov zaväzuje do 31. decembra 1992 vytvoriť spoločný trh s bezhraničným pohybom osôb, tovaru a kapitálu.

V júni 1989 sa konali tretie európske parlamentné voľby.

19. júna 1990 podpísali v Schengene ministri zahr. vecí Francúzska, Nemecka a krajín Beneluxu dohodu o odstránení pasových a colných kontrol na vzájomných hraniciach a o voľ. pohybe občanov týchto štátov na ich území. Postupne k dohode pristúpili aj Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Grécko.

V decembri 1991 sa rozhodli zástupcovia vlád člen.

štátov EHS na zasadnutí Európskej rady v Maastrichte založiť Európsku úniu.
Vo februári 1992 bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii. Európ. parlament získal ďalšie právomoci, najmä v legislatívnej oblasti. V zmluve bolo zakotvené aj ustanov. inštitúcie ombudsmana.

1. novembra 1993 vstupuje zmluva o Európskej únii po ratifikácii v člen. štátoch do platnosti.

V júni 1994 sa konali štvrté európ. parlamentné voľby. Na základe zjednotenia Nemecka sa zvýšil počet poslancov na 567.
V januári 1995 vstúpili do EÚ Fínsko, Rakúsko a Švédsko. V Európ. parlamente sa počet poslancov rozšíril na súčastných 626.

V marci 1995 vstupuje do platnosti dohoda zo Schengenu, ku ktorej pristúpilo aj Rakúsko.

2. októbra 1997 bola formálne podpísaná Amsterdamská zmluva. Po jej ratifikácii všetkými 15 člen. štátmi nadobudla platnosť 1. mája 1999.

1998 – Založenie Európskej centrálnej banky

V decembri 1999 sa konalo prvé zasadnutie konventu o budúcnosti EÚ

Vo februári 2000 sa začali prvé vstupné rozhovory medzi EÚ a Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom.

1. januára 2002 sa Euro stalo jedinou menou v 12 štátoch EÚ

21. novembra 2002 dostalo Slovensko oficiálnu pozvánku do NATO

V decembri 2002 Európska rada v Kodani ukončila prvé prístupové rokovania s kandidátmi, aj so Slovenskom

V apríli 2003 sa podpísala prístupová zmluva v Aténach, čo bol začiatok ratifikačného procesu

16. – 17. mája 2003 sa na Slovensku konalo referendum o vstupe do EÚ. Väčšina voličov sa vyslovila za vstup krajiny do únie.

1. máj 2004 – VSTUP SLOVENSKA a ďalších deviatich krajín do EÚ.

Dôležité zmluvy v histórii Európskej únie:
Rímske zmluvy:
Zmluvu zakladajúcu EHS podpísali v Ríme 25. marca 1957. Znamenala začiatok novej etapy v procese európskej integrácie. Zriadili sa inštitúcie a rozhodovacie procedúry, ktoré mali umožniť zosúladenie národ. záujmov so spoločným cieľom. Vznik EHS sa stal kľúčovým medzníkom v ďalšom vývoji európ. integrácie.

Rímske zmluvy vstúpili do platnosti 1. januára 1958. Posledné colné bariéry v EHS sa odstránili ešte o rok a pol skôr, ako sa v roku 1957 dohodlo v Ríme.

Jednotný európsky akt:
Štátom EÚ trvalo niekoľko rokov, kým sa im podarilo zjednotiť trhy a vytvoriť spoločný trh. Základným kameňom tohoto procesu bol Jednotný európ. akt prijatý 17. februára 1986. Tento akt si vytýčil dátum
1. január 1993, odkedy mali začať platiť 4 základné slobody – voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Tieto 4 slobody vlastne definujú pojem jednotný trh.
Jednotný európ.

akt predpokladal vybudovanie jednotného – spoločného trhu v rámci Európy, zahrňujúceho vtedy 320 miliónov obyvateľov a umožňujúceho spomínané 4 slobody.

Jednotný trh bol v podstate vybudovaný do konca roka 1992 a vytvoril v priestore EÚ podmienky analogické podmienkam vnútorných trhov jednotlivých člen. krajín.
K pomerne hladkej implementácii Jednot. európ. aktu prispela aj skutočnosť, že jednotlivé opatrenia smerujúce k jeho realizácii mohli byť prijímané kvalifikovanou väčšinou, teda nie jednomyseľne.

MAASTRICHTSKÁ ZMLUVA – Zmluva o Európskej únii:
Zmluvu o EÚ alebo Maastrichtskú zmluvu prijali najvyšší predstavitelia člen. krajín EÚ v Maastrichte v roku 1991. Člen. krajiny tým jasne potvrdili jedno: chcú dosiahnuť viac ako len hospodár. spoločenstvo. Európa chce vytvoriť politickú úniu.

Významný pokrok pre európ. integráciu priniesla zmluva hlavne v oblasti menovej únie, v oblasti spoločnej zahr. a bezpečnostnej politiky, v oblasti justície a vnútor. záležitostí a občianstva Únie.
Táto zmluva bola prijatá na stretnutí Európ. rady v holandskom Maastrichte v dec. 1991. Na rovnakom mieste ju podpísali vo februári 1992 a do platnosti vstúpila po ratifikácii vo všetkých člen. krajinách
1. novembra 1993.

EÚ, ktorá vznikla na základe tejto zmluvy, má 3 piliere:
 1. pilier – Európ. spoločenstvá – ich postavenie sa v Maastrichte upevnilo, stávajú sa nosným prvkom EÚ
 2. pilier – položili sa základy SZBP
 3.pilier – spolupráce v justícii a vnútorných záležitostiach

K hlavným cieľom, prečo bola EÚ založená patria nasledujúce ciele:
 podpora vzájomného hospodárstva a spoločen. rozvoja
 postupné vyrovnávanie ekonomic. nerovnováhy medzi štátmi a regiónmi
 posilnenie súdržnosti a spolupráce v sociálnej oblasti
 vytvorenie priestoru bez hraníc, kde bude zabezpečený voľný pohyb tovarov, osôb, služieb, kapitálu – vztvorenie hospodár. a menovej únie
 zavedenie inštitútu občianstva Únie
 posilnenie ochrany ľud. práv a slobôd
 zavedenie princípu subsidiarity
 zlepšenie život. a pracov. podmienok občanov v EÚ a podpora zamestnanosti a soc. politiky
 rozšírenie spolupráce v oblasti súdnictva a vnútor. vecí

 presadzovanie vlastnej identity v medzinárod. vzťahoch, najmä v oblasti SZBP
 pomoc tretím krajinám – rozšírovanie EÚ o nových členov

Hlavným cieľom Maastrichtskej zmluvy bolo, aby EÚ nezostala len hospodár. spoločenstvom, ale aby postupne smerovala k politickej únii. Výrazne tiež posilnila princíp subsidiarity.Najvýznamnejším prínosom zmluvy bolo rozhodnutie:

 vybudovať hospodár.

a menovú úniu s jednotnou menou do roku 1999
 poskytnúť nové práva pre Európanov prostredníctvom občianstva únie
 posilniť postavenie Európ. parlamentu a tým aj demokraciu v Európe
 priznať EÚ nové právomoci v oblastiach, ktoré dovtedy vyžadovali medzivládnu spoluprácu
 začať SZBP
 položiť základy na spoluprácu v justícii a vnútor. záležitostiach

AMSTERDAMSKÁ ZMLUVA
Bola podpísaná v októbri 1997 v Amsterdame, zaznamenala výraz. pokrok v oblasti SZBP a spolupráce na poli justície a vnút. záležitostí. Zmluva potvrdila závery medzivládnej konferencie EÚ, ktorá sa konala v rokoch 1996/1997 v Turíne. Mala rozhodujúci význam pre budúcnosť procesu európ. zjednocovania.
Cieľom nebola len revízia zmlúv, ako sa to stanovilo v Maastrichtskej zmluve, ale aj vytvorenie rámca pre EÚ, ktorá je prístupná ľuďom, silná a schopná konať, ktorá chce a je schopná prijať nových členov.

Amsterdamská zmluva má 4 hlavné ciele:
 zamestnanosť a občianské práva
 dôraz na odstránenie posledných prekážok brániacich voľ. pohybu a na posilnenie bezpečnosti
 dať Európe silnejší hlas vo svetových záležitostiach
 vytvoriť efektívnejšie inštitucionálnu štruktúru EÚ

V centre pozornosti EÚ je zamestnanosť a práva občanov:
Európa sa stáva demokratickejšou a ľahšie prístupnou pre ľudí. Výrazne sa rozšírili právomoci Európ. parlamentu. Získal rovnocenné postavenie s Radou EÚ při rozhodovaní v mnohých nových oblastiach. Vo väčšine oblastí politiky je potreb. súhlas Parlamentu.
V Amsterdame sa najvyšší predstavitelia štátov rozhodli užšie spolupracovať v otázkach týkajúcich sa politiky zamestnanosti. Jednou z hlav. úloh EÚ v budúcnosti bude dosiahnuť „vysokú úroveň zamestnanosti“. Aj keď každá krajina bude i naďalej presadzovať svoju politiku zamestnanosti, člen. krajiny sa budú riadiť stratégiou zamestnanosti koordinovanou na európ. úrovni. Cieľom pilotných projektov je vytvoriť modely na rast zamestnanosti.

Amsterdamská zmluva posilňuje práva jednotlivcov novými ustanoveniami o:
 základných právach
 právach spotrebiteľov a ochrane ľudského zdravia
 právach na informácie

ZMLUVA Z NICE:
Zmluva, ktorá potvrdila odhodlanie člen. krajín EÚ rozšíriť úniu o ďalších členov. Bola podpísaná v Nice
26. februára 2001. Zmluva z Nice posilnila postavenie Európskeho parlamentu.

Orgány Európskej únie:
EURÓPSKY PARLAMENT (European Parliament)
Je zastupiteľ. orgán EÚ a zastupuje záujmy asi 373 miliónov obyvateľov EÚ a je ich priamým sprostredkovateľom v európ. záležitostiach.

Každý občan sa vždy môže priamo obrátiť na poslanca. Európ. parlament má kancelárie vo všetkých člen. krajinách, ktoré poskytujú podrobnejšie informácie o jeho činnosti. Európ. parlament sa priamo zúčastňuje na legislatív. procedúrach a v mnohých oblastiach prijíma rozhodnutia spolu s Radou EÚ. Má dôležité právomoci vo vzťahu k rozpočtu, musí dať svoj súhlas při podpísaní medzinár. zmlúv a zohráva rozhod. úlohu pri vymenovávaní Európ. komisie a preskúmava jej prácu. Parlament nemá právomoc predkladať vlast. legislatív. návrhy, lebo právom iniciatívy disponuje iba Európ. komisia. Môže však požiadať Európ. komisiu, aby vypracovala legislatív. návrh, ktorý pokladá za potrebný. Parlament prerokúva spolu s Radou ministrov EÚ návrh rozpočtu predložený EK a schvaľuje ho. Ďalšími význam. právomocami EP sú jeho kontrol. funkcie. Každých 5 rokov menuje členov Európ. komisie. Európ. parlament môže EK vysloviť nedôveru a donútiť ju k rezignácii. Predseda Rady EÚ predkladá EP program činnosti na zač. svojho predsedníctva a správu o činnosti Rady na záver. Informuje Parlament o vývoji SZBP. Členovia EP sú volený priamo občanmi člen. štátov EÚ každých 5 rokov pomerným zastúpením. V súčastnom štádiu rozširovania EÚ ma Európ. parlament 626 členov. Počet zástupcov člen. krajín v EP závisí od veľkosti krajiny. Na čele EP stojí predsedníctvo Parlamentu, ktoré sa skladá z predsedu a 14 podpredsedov. EP má sídlo v Luxembursku, počas parlamentného roku sa mesačne konajú plenárne zasadania v Štrasburgu. Parlament na rokovaniach prijíma stanoviská a rezolúcie.

Predseda Európskeho parlamentu: PAT COX
Spravodajca EP pre Slovensko : MARINUS WIERSMA

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE:
Je najvyšším právnym a rozhodovacím orgánom EÚ. Skladá sa zo zástupcov vlád člen. krajín. Rada koordinuje presadzovanie záujmov a cieľov EÚ medzi jednotliv. štátmi. Ďalej zodpovedá za spoluprácu vlád člen. krajín v oblasti zahr. a vnút. politiky, najmä pri právnej spolupráci v otázkach poskytovania azylu, kriminality, drog. problematiky, terorizmu… Jednotlivý ministri sa usilujú nájsť spoločnú dohodu o návrhoch Európ. komisie v spleti rozlič. národ. záujmov člen. krajín a dosiahnuť kompromis prijateľný pre všetky člen. krajiny. Kompromis však nemusí byť prijateľ. pre všetky člen. krajiny, preto Rada väčšinou nerozhoduje konsenzom.
Rada EÚ prijíma legislatívu alebo práv. akty EÚ vo väčšine prípadov spoločne s EP. Často sa označuje ako Rada ministrov.

Sídli v Bruseli (budova Justusa Lipsiusa).

Rada EÚ vykonáva svoju činnosť na 3 úrovniach:
 na úrovni pracovných skupín (skupina odborníkov jednotliv. štátov)
 na úrovni výboru stálych zástupcov (výbor veľvyslancov)
 na úrovni rady (stretnutia ministrov jednotliv. štátov)

Rada EÚ prijíma legislatívne opatrenia štvorakého druhu:
 nariadenia so všeobec. platnosťou, ktoré sú pre adresátov záväzné, právnu účinnosť majú i pre člen. štáty
 direktívy (smernice) sú záväz. pre člen. štáty, ktoré však rozhodujú o spôsobe ich realizácie samostatne
 rozhodnutia sú reakciou na konkrétne prípady
 odporúčania (memorandá) nemajú záväzný len odporúčací charakter

EURÓPSKA KOMISIA:
EK zaujíma v inštitucionálnej štruktúre EÚ kľúčové postavenie. Komisia je nezávislou strážkyňou európ. integrácie. Bola vytvorená v r. 1967 a reprezentuje záujmy EÚ. Je to jediný orgán, ktorý má právo v EÚ navrhovať legislatívu. Od r. 1995 sa EK skladá z 20 členov.

Úloha a zodpovednosť Európskej komisie:
 kontrolná
 legislatívna
 výkonná

Európ. komisia:
 navrhuje politické rozhodnutia a monitoruje ich plnenie, má výhrad, právo navrhovať legislatívu EÚ, komisia však nemá právo rozhodovať o svojich vlast. návrhoch
 sleduje dodržiavanie opatrení zakotvených v zmluvách o EÚ
 je výkonným orgánom a dozerá nad implementáciu všetkých rozhodnutí a zabezpečuje, aby sa rozhodnutia EÚ preniesli do praxe, zodpovedá za plánovanie a implementáciu SPP, za regionál. rozvojovú politiku, spoluprácu medzi krajinami východ. a strednej Európy
 zodpovedá za riadenie rozpočtu EÚ – navrhuje rozpočet a kontroluje výdavky EÚ, riadi zdroje štrukturálnych fondov a bráni ich zneužívaniu

Členovia Európ. komisie:
Členov EK menujú na 5-ročné obdobie člen. štáty EÚ (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Veľ. Británia - po dvoch komisároch ostatné štáty po jednom). Každý komisár je zodpovedný za určitú oblasť a zodpovedá za prácu prísluš. oddelenia. EK prijíma rozhodnutia len v prípade schválenia väčšinou jej hlasov. Komisári EK riadia prácu generál. direktoriátov v nasledujúcich oblastiach:
 hospod. a menové záležitosti
 podniky, konkurencia
 zamestnanosť a sociál. záležitosti
 poľnohosp., doprava , ŽP, výskum, informač. spoločnosť, rybolov, vnútor. trh, energetika
 dane a colná únia, vzdelávanie a kultúra
 justícia a vnút. záležitosti, vonkaj. vzťahy, obchod, rozvoj
 regionál.

politika, personalistika a administratíva
 rozpočet

Inštitúcie Európskej únie:
EURÓPSKA INVESTIČNÁ BANKA:
EIB v Luxembursku je jedna z najväčších inštitúcií na svete. Je to jeden z orgánov EÚ, ktorý podporuje prácu únie. EIB nie je obyčajná banka, v ktorej si môžete otvoriť účet a vložiť peniaze. Bola založ. v r. 1957 ako úverová banka s úlohou podporovať hospodár. a sociálne väzby a harmonický rozvoj v EÚ.
Európ. investičná banka je „úverovou bankou“ EÚ. Či už sú peniaze potreb. na výstavbu mosta v hospodár. slabom regióne, alebo na výstavbu čističky odpadových vôd, EIB poskytuje pôžičky na projekty, ktoré slúžia na podporu európ. integrácie a hospod. a soc. väzieb v EÚ. EIB je najväčšou medzinár. finanč. inštitúciou na svete a ročne poskytuje pôžičky vo výške prib. 25 miliárd ECU.

Úloha zodpovednosť pôžičiek Európe:
 EIB financuje okrem iného projekty zamerané na zlep. infraštruktúry
 EIB poskytuje pôžičky na projekty, ktoré:
 podporujú hospod. rozvoj v málo rozvinutých regiónoch
 prispieva k medzinár. zvýšeniu konkurencieschopnosti európ. priemyslu a podporuje najmä malé a stredné podniky
 prispieva k ochrane ŽP, k rozvoju miest a zachovaniu histor. pamiatok
 zabezpečuje neškodné energetické zdroje

EIB poskytuje i pôžičky nečlen. krajinám, s ktorými má EÚ uzavreté špec. dohody o spolupráci.
Členovia EIB sú člen. štátmi EÚ.

Zloženie:
Jej členmi sú člen. štáty EÚ. EIB riadi Rada guvernérov, ktorú tvoria ministri financií člen. štátov. Obchod riadi Rada riaditeľov a Riadiaci výbor. Ústredie EIB je v Luxemburgu. Pobočky má v Aténach, Bruseli, Lisabone, Londýne, Madride a Ríme.

Pôžičky EIB vždy pokrývajú len časť nákladov projektu. Zvyšok musí financovať zadávateľ projektu.

Ako funguje EIB?
Kapitál a rezervy EIB poskytujú člen. štáty.Banka si však môže požičiavať i na kapitálovom trhu. Jej veľmi vysoká dôveryhodnosť na kapitál. trhoch jej umožňuje získavať zdroje s najlep. platob. podmienkami.
EIB potom požičiava tieto prostriedky zadávateľom projektov s čo najniž. úrok. sadzbami. Pred poskytnutím pôžičky banka projekt veľmi dobre preskúma. Kontroluje, či je plánovaná investícia rentabilná a technicky podrobne pripravená. Skúma aj úver. dôveryhodnosť zadávateľa projektu.

EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA:
ECB vznikla 1. júna 1998, je jednou z najmlad. centrál. bánk a je centrálnou bankou pre 12 krajín eurozóny. Prvou základ. úlohou, ktorú plnila s centrál. bankami člen. krajín eurozóny bolo vytvorenie Eurosystému a zavedenie novej spoloč. meny. Prvoradou úlohou ECB je zabezpečenie stability eura, predovšetkým z hľadiska jeho kúpnej sily.

Centrála ECB je vo Fankfurte nad Mohanom.
Guvernérom ECB je Holanďan JEAN CLAUDE TRICHET.

Jej právny základ tvorí Štatút európ. systému centrál. bánk a Európ. centrálnej banky, ktorý je súčasťou Maastrichtskej zmluvy. Jej úlohou je definovať a uskutočňovať menovú politiku EÚ.

MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ FOND:
Vznikol ako špecializovaná vrcholná inštitúcia Breton – woodskeho menového systému so sídlom vo Washingtone v r. 1945.

Ciele MMF:
 kontrolovať politiku menov. kurzov. člen. krajín
 poskytovať jednorázovú pomoc pri prekonávaní hospod. ťažkostí člen. krajín poskytovaním krátkodobých úverov
 podporovať rast medzinár. obchodu a rozvoj ekonomiky
 podporovať kurzovú stabilitu

Funkcie MMF:
 konzultačná a koordinačná činnosť v menovo – finančných otázkach
 pôsobiť na stabilitu menových kurzov
 vytvárať podmienky na bezúrokový platob. styk
 poskytovať úvery na riešenie finančných ťažkostí

V r. 1969 sa vytvorili tzv. špeciálna práva čerpania, bola zavedená umelá mena SDR, ktorá existuje len vo forme zápisov na účtoch v MMF

Organizačná štruktúra MMF:
1. Najvyšší orgán – ZBOR GUVERNÉROV – rozhoduje o zásadných menovo – politických otázkach. Za každú člen. krajinu je na 5 rokov volený jeden guvernér. Títo sa schádzajú raz za rok a na čele je predseda.
2. Rada MMF – člemni sú ministri financií alebo guvernéri. Dohliada na riadny chod medzinárodných menových vzťahov.
3. Rada výkonných riaditeľov – je poverená výkonom agendy MMF. Má 24 členov. 16 z nich volí zbor guvernérov na 2 roky a 8 je stálych (z Veľ. Británie, USA, Nemecka, Francúzska, Japonska, Číny, Ruska, Sautskej Arábie).
4. Dočasný výbor – PORADENSKÝ ORGÁN – má 22 členov.
5. Rozvojový výbor – presadzuje otázky rozvojovej politiky. Je to spoloč. orgán so svetovou bankou.

Zdroje MMF:
Hlavným zdrojom je základný kapitál, ktorý je tvorený súhrnom člen. kvót jednotlivých krajín. To znamená, že každá krajina je pri vstupe povinná zložiť svoj podiel, čo je 25% kvóty vo vlast. mene a 75% kvóty vo voľne vymeniteľnej mene. Výška kvóty sa určuje podľa podielu krajiny na celkovom objeme svetového obchodu a podľa výšky HDP.

Rozhodovanie v MMF:
Rozhodovanie závisí od počtu hlasov každej člen. krajiny, pričom sa počet hlasov určuje od výšky hlasov. Každá krajina má 250 základ. hlasov a za každých 100 000 SDR je jeden hlas. Pri rozhodovaní o bežných otázkach je potreb. polovičná väčšina hlasov, v zložitejších otázkach 70% väčšina a pri zrušení členstva alebo vystúpení krajiny z MMF je potreb.

85% väčšina hlasov a súhlas zboru guvernérov.

MEDZINÁRODNÁ BANKA PRE OBNOVU A ROZVOJ:
Vznikla súčastne s MMF a jeho člen. štáty sa stávajú členmi i Medzinár. banky pre obnovu a rozvoj po upísaní príslušného kapitálu. Vznikla v r. 1946 so sídlom vo Washingtone a je pridruž. organizáciou OSN.

Cieľ:
 pomáhať člen. štátom pri rozvoji a prestavbe ekonomík formou poskytovania dlhodobých úverov s nižšou úrokovou sadzbou

Úvery poskytuje: 1. Vládam
2. Súkromným firmám so zárukou vlády

Kapitál:
Skladá sa zo základ. vkladov člen. krajín. Časť upísaného kapitálu krajiny splácajú vo voľne vymeniteľnej mene a časť v národnej mene. Členstvo, člen. kvóty, počet hlasov sú podobné ako v MMF. Ďalšie zdroje získava operáciami na kapitálovom trhu.

Organizačná štruktúra:
1. Zbor guvernérov – menuje ich každá člen. krajina na 5 rokov.
2. Výkonné riaditeľstvo – má 21 členov, je zodpovedné za operácie banky a rozhoduje o úveroch. Na čele je prezident.
3. Výpožičné výbory
4. Poradenský zbor
5. Rozvojový výbor

Pridružené inštitúcie:
 Medzinárodná finančná korporácia – IFC – podporuje súkromné podnikanie v rozvojových krajinách poskytovaním dlhodobých úverov. Je samostatným práv. subjektom.
 Medzinárodné rozvojové združenie – IDA – nemá právnu subjektivitu a podporuje ekonomiky v najzaostalejších krajinách. Poskytuje im investičné úvery (na 30-50 rokov).
 Agentúra pre mnohostranné investičné záruky – MIGA – pomáha rozvojovým krajinám pri živelných pohromách, v doprave, politických rizikách ….Nemá právnu subjektivitu.

Ďalšie inštitúcie:
 Banka pre medzinárodné platby
 Európska investičná banka
 Európska banka pre obnovu a rozvoj
 Európsky úrad na boj proti podvodom – OLAF
 Európska enviromentálna agentúra

Európska únia a Slovenská republika:
Prínosy a riziká členstva v EÚ pre SR:

VÝHODY:
Z členstva v EÚ pre občanov SR jednoznačne vyplýva bezpečnejší a spokojnejší život v únii, založenej na princípoch slobody, demokracie a ochrany ľud. práv a slobôd.
SR bude v inštitúciach EÚ zastúpená rovnoprávne s ostatnými člen. štátmi, bude mať komisára, 14 poslancov v Európ. parlamente, 7 hlasov v Rade EÚ, úradníkov v európ. inštitúciach. Všetky dôl. dokumenty budú prekladané aj do slovenčiny ako jedného z oficiálnych jazykov EÚ.
Každý občan SR sa stane plnoprávnym občanom EÚ a európ. občianstvo doplní jeho slovenské. Bude mať právo voľne sa pohybovať, žiť, pracovať a študovať v ktoromkoľvek inom člen. štáte, voliť a byť volený v komunálnych voľbách i vo voľbách do EP.

V krajinách, kde SR nemá konzulárne ani diplomatické zastúpenie, sa bude môcť obrátiť na veľvyslanectvo či konzulát iného člen. štátu. So sťažnosťou administratív. charakteru sa bude môcť obrátiť priamo na európ. ombudsmana.
Všeobecný systém uznávania akademických a odborných kvalifikácií sa rozšíri aj na SR. Slovenské diplomy budú automaticky uznávané i v iných štátoch EÚ, pričom pri niektorých profesiách (napr.: právnik, lekár, psychológ, učiteľ) bude musieť uchádzač o prácu požiadať o overenie diplomu. Na výkon iných profesií môže však iný člen. štát vyžadovať aj znalosť cudzieho jazyka.
SR bude sice prispievať do spoločného rozpočtu EÚ, ale bude mať prístup k finanč. pomoci pre regionálny rozvoj, poľnohospod. a sociál. oblasť. V praxi teda bude môcť získavať z rozpočtu viac prostriedkov, ako do nich bude odvádzať. SR sa stane dôveryhodnou krajinou, čo prispeje k prílevu investícií, k vytváraniu nových a dobre platených pracovných miest. To sa pozitívne odrazí na hospodárskom raste ekonomiky, na zvyšovaní zamestnanosti a život. úrovne slovenských obyvateľov.
Slovenské výrobky a služby sa dostanú na obrovský spoločný trh. To sa odrazí na efektívnejšom využívaní výrob. faktorov najmä v oblastiach, kde má SR komparatívne výhody. Zároveň sa rozšíri ponuka kvalitných výrobkov a služieb pre bežných slov. spotrebiteľov.
Dátum zavedenia eura sa určí až spoločným rozhodnutím SR a EÚ. Pred vstupom do menovej únie bude musieť SR splniť stanovené podmienky, spoločné pre všetky člen. krajiny. Kľúčovou bude najmä kontrola inflácie, schodku štát. rozpočtu a úrok. mier. Prijatím eura sa znížia úrok. miery a inflácia, čo sa prejaví vo zvýšenom investovaní a hospodárskom raste.

NEVÝHODY:
SR sa po vstupe do EÚ dobrovoľne vzdá časti svojej suverenity v prospech inštitúcií ako Európ. komisia, Rada EÚ a Európ. súdny dvor. Samostatná EÚ však môže vplývať aj na život v SR len do tej miery, na akej sa dohodli člen. štáty. Všetky rozhodnutia sú teda prijímané na úrovni EÚ vtedy a tam, kde štáty nie sú v pozícií samostatne dosiahnuť stanovené ciele. Štatistiky hovoria jasnou rečou: dnes je iba asi 40% rozhodnutí prijímaných v Bruseli a 60% v člen. štátoch.
Na plné zavedenie voľného pohybu pracovníkov je medzi SR a EÚ dohodnuté prechodné obdobie, ktoré nebude dlhšie ako 7 rokov. Holandsko, Írsko, Švédsko, Dánsko a Veľká Británia už oznámili, že v nich občania SR budú môcť pracovať ihneď po vstupe bez akýchkoľvek obmedzení a za rovnakých podmienok ako ich občania. Vnútorné hranice medzi súčasnými a novými člen. krajinami nebudú hneď odstránené.

Zachovanie hraníc sa vyžaduje až dovtedy, kým SR bude schopná garantovať bezpečnú vonkajšiu hranicu s EÚ a Ukrajinou, na čo EÚ poskytla SR 48 miliónov eúr. Po vybudovaní efektívnej hranice už nebudú viac medzi SR a súčas. člen. štátmi nijaké hranice a kontroly.

Práca v EÚ:
Väčšinu ľudí v kandidátskych krajinách zaujíma, či budú môcť po vstupe do EÚ bez obmedzenia pracovať v ktorejkoľvek člen. krajine.
Odpoveď znie áno aj nie. Niektoré člen. krajiny únie už vyhlásili, že sú pripravené od vstupu SR v plnom rozsahu otvoriť svoj pracovný trh. Tento postup oficiálne deklarovalo Švédsko, Holandsko, Dánsko Írsko a Veľká Británia. Pracovný trh sa vo všetkých krajinách úplne otvorí najneskôr po 7 rokoch od vstupu SR do EÚ. V tejto oblasti si únia uplatnila prechodné obdobie, ktoré znamená, že súčas. člen. štáty budú pokračovať v uplatňovaní ich vnútroštát. opatrení pre občanov SR v oblasti ich práva pracovať. Následne, pred koncom 2 roku po vstupe, člen. štáty vypracujú a podajú na Komisiu prehľad fungovania vnútroštát. opatrení spolu s návrhom, či chcú pokračovať v uplatňovaní vnútroštát. opatrení počas ďalších 3 rokov, alebo či majú v úmysle uplatňovať ACQUIS – t. j. voľný pohyb pracovníkov. Po 5 rokoch môže člen. štát predĺžiť uplatňovanie reštrikcií na prac. trh, a to len v prípade vážnej nerovnováhy na svojom trhu práce. Zároveň platí, že občania SR budú uprednostňovaní pred pracovníkmi z nečlen. krajín.

Nakupovanie v EÚ:
Občania Únie môžu v rámci jednotného trhu cestovať a nakupovať voľne. Batožina a nákupy sa už na hraniciach nekontrolujú. Kontrola osôb je už vykonávaná námatkovo, ale bude k nej dochádzať neustále.
Spotrebitelia môžu nakúpiť tovar kdekoľvek na vnút. trhu a previezť ho cez hranice.

Súkromné nákupy na jednotnom trhu:
Tovar sa môže nakupovať kdekoľvek na vnút. trhu a prevážať cez hranice. Tovar kúpený v zahraničí sa posudzuje rovnako ako tovar kúpený doma – podmienkou je len to, že je určený na osob. použitie.
V zásade už na hranici netreba za tovar kúp. na osob. použitie platiť daň alebo clo. Neexistuje žiadne obmedzenie hodnoty alebo množstva tovarov, ktoré si môžete vziať zo sebou. Je už úplne jedno, či si mikrovlnnú rúru kúpite v Doveri alebo Calais. Výnimkou sú len nové autá, motocykle a člny.
Podmienkou je však výlučne vlastný osobný účel použitia tovaru, ktorý veziete. Ak napríklad prevážate 5 mikrovln. rúr, možno sa v prípade kontroly stretnete s nepríjem. otázkami. Potom musíte colníkov nejako presvedčiť, že tie rúry sú naozaj určené na osob. potrebu a že ich nejdete predať.

Výnimkou z tohoto pravidla sú autá, ktoré majú najazdené menej ako 6 000 km a prvýkrát boli zaregistrované pred necelými 6 mesiacmi. Nové auto môžete kúpiť v ktorejkoľvek krajine, ale DPH musíte zaň zaplatiť v tej krajine, kde ho zaregistrujete. Množstevné limity na alkohol a tabak majú rozlíšiť medzi súkrom. a obchod. dovozom. Ak množstvo nepresahuje limit, colníci sa pri kontrole nebudú nič pýtať. Ak množstvo prekročí limit, predpokladá sa, že je tovar určený na komerčné použitie.
Aby ste sa vyhli problémom, keď nakupujete v inej krajine EÚ, mali by ste si zapamätať tieto množstevné limity:
 800 cigariet (alebo 400 cigaríl, alebo 200 cigár, alebo 1 kg tabaku alebo zodpovedajúca kombinácia týchto tovarov)
 10 l destilátov (alebo 90 l vína, alebo 110 l piva, alebo 20 l vermútu alebo zodp. kombin. týchto tovarov)

Nezabudnite však, že o dovoze pre vlast. potrebu nerozhoduje len množstvo tovaru, ale aj všeobecné okolnosti súvisiace s konkrét. prípadom. Napríklad, ak presvedčíte colníka, že 120 l piva potrebujete na oslavu narodenín, nebudete mať na hranici problémy. Na druhej strane, majiteľ stánku, ktorý prechádza každý týždeň cez hranicu so 700 cigaretami, by mohol byť stíhaný, hoci dodržiava bezcolný množstev. limit na 1 prechod hranice.

Všeobecná pozícia SR k rokovaniu o vstupe do EÚ:
Na medzivládnej konferencii (IGC) v Bruseli, 15. februára 2000, minister zahraničných vecí Eduard Kukan predniesol správu o všeob. pzícií SR k rokovaniam o vstupe do EÚ. Obsahuje prehľad hlavných oblastí, kde SR predpokladá substantívne rokovania. Ide o tieto oblasti:
 vnútorný trh
 doprava
 poľnohospodárstvo
 životné prostredie
 regionálna politika
 koordinácia štrukturálnych zdrojov
 energetika
Návrh všeob. pozície bol prerokovaný na zasadnutí Ministerskej rady pre európsku integráciu – 1. februára 2000 pod vedením podpredsedu vlády SR Pavla Hamžíka a za účasti zástupcov Ministerstva zahranič. vecí SR, Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva život. prostredia SR. Ministerská rada schválila všeobec. pozíciu bez pripomienok.
Všeobecne sa dohodlo, že SR nebude požadovať výnimky z aquis communautaire – práva európ. spoločenstiev v rámci jednotlivých politík Únie, bude žiadať prechod. obdobia len v limitovanom počte oblastí. Rovnako sa dohodlo i to, že SR bude žiadať iba o limitovaný počet prechod. období, ktorý vyplýva najmä z potreby zvýšenia výkonnosti našej ekonomiky, respek. vysokých finanč.

nákladov.

Vnútorný trh:
SR pravdepodobne požiada o prechodné obdobia v niektorých oblastiach týkajúcich sa daní. Súvisia najmä s oblasťami, kde súčasná výkonnosť slovenskej ekonomiky nie je dostatočná na plnenie štandardov EÚ. Ide napr. o oblasť ochrany vkladov, uvoľňovania krátkodobého kapitálu a o operácie s nástrojmi peňaž. trhu.

Poľnohospodárstvo:
Podielom na tvorbe HDP ako aj zamestnanosťou v tomto sektore sa situácia v SR približuje priemeru EÚ. Existujúce rozdiely oproti člen. krajinám EÚ (hlavne veľkosť a štruktúra podnikov) sa nepovažujú za prekážku pre vstup. Naopak, z dlhodobého hľadiska sa chápu ako porovnateľná výhoda. Poľnohospod. sektor SR nie je exportne orientovaný.
Od začlenenia SR do SPP, ktoré by nemalo pre EÚ predstavovať výraznejšiu záťaž, sa očakáva najmä pozitívny vplyv na zvýšenie konkurencieschopnosti sloven. výrobkov a zachovanie vidieckého charakteru typických oblastí Slovenska.

Doprava:
Dopravná infraštruktúra SR sa stane súčasťou európ. dopravnej siete. Centrálna poloha SR v strede kontinentu zaväzuje SR sústrediť zvýšenú pozornosť a značné investície do rozvoja doprav. infraštruktúry a všetkých druhov dopravy.

Životné prostredie:
Táto kapitola bude jedna z najnáročnejších, pričom SR bude v nej požadovať viac prechod. období. Při definovaní našich pozícií budeme vychádzať z potreby uplatňovať vysoké štandardy ochrany ŽP a podporujeme pozície EÚ, ktoré presadzuje v globálnom meradle. Je potrebné implementovať celú legislatívu Únie v enviromentál. oblasti bez výnimky. Objektívna situácia nám neumožňuje v plnej miere implementovať legislatívu k predpokladanému dátumu vstupu. Príčiny spočívajú najmä vo vysokej investičnej náročnosti a zložitom tech. riešení európ. noriem. Týka sa to najmä oblasti ochrany ovzdušia, odpadového hospodárstva, ochr. vôd, kontroly priemysel. znečistenia a manažmentu rizík, chem. látok a geneticky modifikovaných organizmov.

Energetika:
Predpokladá sa, že v tejto oblasti sa rokovania sústredia na otázku otvorenia trhu s elek. energiou, zem. plynom a splnenie požiadaviek pre povinné zásoby ropy a ropných výrobkov, keďže budovanie kapacít na tieto účely si vyžaduje rozsiahle investície. SR prikladá veľký význam dodržiavaniu vysokého štandardu jadrovej bezpečnosti. Svedčí o tom aj objem investícií, ktorý bol na tento účel vynaložený v ostatnom období.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk