Vonkajšie znaky nie sú však len perfektná postava, tvár, šaty a mejkap, ale i držanie tela, chôdza, gestá, tón hlasu, smiech, úsmev. Pokiaľ muž dokráča cez bar, diskotéku, ulicu, či kanceláriu až k nám, vie už celkom presne, či stojí o bližšie zoznámenie s nami alebo nie.
Z predchádzajúcej vety vychádza aj druhý dôležitý postulát. Darmo budeme vydávať aj tie najokatejšie signály o záujme zoznamovať sa, keď sa na druhej strane po nepriaznivom prvom dojme neotvorí príjem. Ak sa totiž mužný objekt nášho záujmu naladí proti zoznámeniu s nami, tajná reč nášho tela bude nielenže neúčinná, ale dokonca odpudivá. To isté, čo by na muža nakloneného zoznámeniu pôsobilo príjemne a príťažlivo, bude na znechuteného muža pôsobiť trápne, dotieravo až nezdvorilo. Predpokladajme však, že sme zvládli umenie byť na prvý pohľad príťažlivou ženou (o tom bude reč aj v ďalších dieloch tohto seriálu) a že druhá strana sa naladila na príjem. Spoznáme to jednoducho. Uhládza si často vlasy, šaty, či kravatu, vrhá na nás síce nesmelé a nie časté, ale zato dlhé pohľady svojich túžbou rozšírených zreničiek. Priblíži sa k nám na vzdialenosť, akú mu len situácia dovoľuje, natáča sa k nám telom, tvárou, alebo aspoň špičkou topánok a mimovoľne sa naším smerom nakláňa. Takéto signály vysielame aj my a čím je väčšia túžba na oboch stranách, tým citlivejšie všetky signály vnímame. Najčitateľnejšie signály vysielajú naše oči. Povedané slovami básnika: Oči robia to, čo by robili nohy, keby mohli: chodia tam, kam by človek rád išiel a odvracajú sa odtiaľ, odkiaľ by človek najradšej utiekol. Je možno dobré pripomenúť, že i zvýšený objem pohľadov (to znamená, ako často sa na toho druhého pozrieme, aj ako dlho na neho počas jedného pohľadu hľadíme) má svoje hranice a nič netreba preháňať do extrémov. Sústavný priamy pohľad - civenie - nie je vôbec príjemný. Čo by mala správna žena vedieť o reči tela pri ovplyvňovaní názoru na ňu?
Po vzbudení pozitívneho dojmu nastáva druhá fáza zoznamovania. Poznáme ju podľa toho, že spoločník sa snaží uzavrieť kruh našej novej dvojčlennej skupiny, teda snaží sa nás odlúčiť od ostatných odklonením, natočením, či rozložením rúk. To je čas, kedy si začíname vytvárať bližšiu predstavu o charaktere a osobnosti toho druhého.
Lepšie, ako vytiahnuť hneď v tejto fáze zoznamovania do boja s náročnými filozofickými a etickými problémami, je spoľahnúť sa na staré, vedeckými experimentmi overené skutočnosti. Nech už emancipácia žien postúpila akokoľvek, v tomto štádiu hodnotenia žien mužmi, žiaľ, stále platí: čo je krásne - to je aj dobré.