Mních, ktorý došiel k oslobodzujúcemu poznaniu sa stal arhantom, svetcom, ktorý stál na prahu konečného ciela, ktorým je nirvána. Nie je to zánik, ale vymanenie z kolobehu prerodovania. Clovek sa znovu nenarodí ale vstúpi do stavu nirvány. Skoro sa začínajú formovať rôzne smery a školy buddhizmu. Niektoré smery asimilujú aj niektoré prvky z iných náboženstiev, hl. hinduizmu. Pôvodnej náuke sa najviac pridržoval hínajánový smer-učenie malého vozidla – cesta k nirvane je tu otvorená iba mníchom, ktorí odvrhli svetský život. Mahajánov buddhizmus-učenie veľkého vozidla – je tu kult bódhisattou, jedinci, schopní vstúpiť do nirvány, ale to odkladajú, aby mohli pomôcť aj ostatným dosiahnuť tento stav. Nevidia buddhu ako historickú osobnosť, ale je pre nich najvyžšou absolútnou bytosťou. Buddhova podstata, ktorá vystupuje v troch telách, z nich len jedno je prejavom Buddhy v podobe človeka, naplňuje všetko živé.