o rozhodcovskom konaní.
b) účastníci konania,
c) prokurátor,
d) iné subjekty za predpokladu, že sa rozhoduje o ich procesných právach alebo povinnostiach.
Od subjektov civilného procesu odlišujeme osoby zúčastnené na konaní, ktoré majú samostatné procesné postavenie. Patria k nim znalec, advokát, komerčný právnik alebo iný splnomocnený zástupca účastníka, tlmočník a ďalší.

3. Základné občianske súdne konanie

Základné občianske súdne konanie delíme na sporové a nesporové. Sporové sa začína na návrh (žalobu) účastníka, ktorého označujeme ako navrhovateľa alebo žalobcu. Nesporové sa začína na návrh účastníka (napr. osoby ktorá chce osvojiť dieťa „osvojiteľ“), niekedy môže začať aj bez návrhu, t.j. na podnet (napr. občana, okresného úradu a pod.) napr. v záujme ochrany maloletých detí. V nesporných konaniach nejde o spor medzi účastníkmi. Patrí sem napríklad: dedičské konanie, konanie o osvojenie, konanie o povolenie uzavrieť manželstvo, konanie o vyhlásenie za mŕtveho atď.

Príslušnosť súdov

Konanie sa začína podaním návrhu na súde, ktorý musí byť vecne, miestne a funkčne príslušný. Vecne príslušným na konanie vo veci v 1. stupni (ľudovo po prvý raz) je spravidla okresný súd. Niekedy, napr. v obchodných veciach už v 1. stupni rozhoduje krajský súd. Miestna príslušnosť znamená, ktorý z viacerých vecne príslušných súdov (okresných či krajských) bude vo veci konať. Teda konkrétne či to bude okresný súd v Trnave, Nitre či Košiciach. Miestnu príslušnosť poznáme všeobecnú a osobitnú. Osobitná môže byť ďalej daná na výber a výlučná. Najčastejšie sa uplatní všeobecná, to znamená že žalobu podávame na všeobecnom súde odporcu, t.j. na súd v obvode ktorého má odporca bydlisko. Funkčná príslušnosť rieši otázku prejednávania veci v druhom stupni, v druhej inštancii (opravné konanie). Zjednodušene povedané, ak v prvom stupni rozhodol okresný súd, v druhom stupni rozhoduje krajský súd. Ak v prvom stupni rozhodol krajský, v druhom stupni (o opravnom prostriedku) bude rozhodovať Najvyšší súd SR.

Začatie konania

Konanie sa teda začne podaním návrhu (žaloby) zo strany žalobcu na okresnom súde v obvode ktorého má odporca (žalovaný) bydlisko.
Návrh (žaloba) musí mať určité náležitosti. Patrí sem napr. označenie súdu ktorému je adresovaná, označenie navrhovateľa, odporcu, označenie veci (o čo ide), jednotlivé tvrdenia žalobcu a dôkazy o nich (napr. zmluva, list, potvrdenka) ktoré žaloba priloží k žalobe a žalobný návrh (petit) t.j. čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha. Ďalej dátum, podpis, prílohy a kolky, ktorými sa platí súdny poplatok (prípadne šekom a pod.).
Návrh (žaloba) je pridelený niektorému senátu alebo samosudcovi, ktorý ho preskúma.