Skúma takzvané procesné podmienky konania. Ak nie sú tieto podmienky splnené, vady treba odstrániť (najmä zo strany navrhovateľa), aby bolo možné v konaní pokračovať. Ak nie sú žiadne prekážky v ďalšom konaní, predseda senátu (samosudca – v jednoduchších veciach) nariadi vo veci na určitý termín pojednávanie.
Z hľadiska hospodárnosti je vhodné, keď celé konanie, ktoré opíšem ďalej, neprebehne ale spor účastníkov sa skončí v rámci činnosti súdu pred začatím konania súdnym zmierom ešte pred začatím konania alebo v jeho priebehu, k čomu je predseda senátu povinný účastníkov viesť. Zmier je vlastne hmotnoprávna dohoda účastníkov konania, ktorú schvaľuje súd uznesením.
V súčasnosti je v štádiu legislatívnych príprav zákon o tzv. mediácii, ktorej cieľom je tiež riešiť spory účastníkov dohodou a zmiermi mimo súdneho konania.
Spory je tiež možné riešiť pred rozhodcovskými orgánmi (rozhodcovskými súdmi), ktoré existujú mimo súdnej sústavy existujúcej v systéme štátnych orgánov (viď. bod 2 písm a/).

Skrátené konanie

V jednoduchších, zákonom stanovených a skutkovo a právne nepochybných prípadoch (napríklad neplatenie nájomného nájomcom), môže sudca na základe návrhu rozhodnúť bez pojednávania v tzv. skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu. Ak proti nemu podá odporca tzv. odpor, sudca musí nariadiť pojednávanie.

Priebeh pojednávania

Pojednávanie prebieha tak, že predseda senátu najprv oznámi, aká kauza sa bude pojednávať, zistí či sa dostavili účastníci, svedkovia, znalci a všetky ostatné predvolané osoby a overí ich totožnosť podľa OP. Potom vyzve žalobcu aby sa vyjadril. Po žalobcovi sa vyjadrí k žalobe žalovaný. Potom súd vykonáva dokazovanie. V rámci dokazovania môže vykonať napr. tieto dôkazné prostriedky: výsluch svedka, znalca, výsluch účastníkov, ohliadku, vecné a listinné dôkazy, správy a vyjadrenia orgánov a inštitúcii. Svedkovia, znalci a ďalšie osoby čakaju na svoje predvolanie mimo pojednávacej miestnosti, teda nie sú na pojednávaní prítomní. Až po vykonaní ich dôkazu, teda napr. výsluchu svedka môžu v pojednávacej miestnosti zostať.
Keď dokazovanie skončí, súd sa odoberie na poradu, kde v spornej veci rozhodne hlasovaním o čom sa spisuje zápisnica. Porady sa okrem senátu môže zúčastniť zapisovateľ.
Nakoniec súd vyhlási rozhodnutie (je to všeobecný, širší pojem) spravidla rozsudok, ale môže rozhodnúť aj uznesením. Niekedy môže byť konanie aj v priebehu pojednávania odročené, napr.