Základy občianskeho procesného práva

1. Charakteristika občianskeho procesného práva a občianskeho procesu

Občianske právo procesné je odvetvie práva, ktoré predstavuje súhrn určitých právom upravených pravidiel správania sa, ktorých dodržiavanie je zabezpečené pomocou štátneho donútenia. Občianske právo procesné je teda súhrn právnych noriem, ktoré upravujú občiansky (civilný) proces.

Občiansky (civilný) proces definujeme ako postup súdu (výnimočne aj nesúdneho orgánu) a ostatných subjektov konania, predovšetkým jeho účastníkov, pri ktorom na základe ich procesných úkonov medzi nimi vznikajú procesnoprávne vzťahy zamerané na prejednanie a rozhodnutie vecí, ktoré sú zákonom zverené do právomoci orgánov výkonu súdnictva, t.j. súdom, a výnimočne aj nesúdnym orgánom. Základným prameňom civilného procesu je zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov

Civilný proces sa delí na: a) občianskosúdne základné konanie,
b) exekučné konanie,
c) konkurzné a vyrovnacie konanie,
d) rozhodcovské konanie.

Občiansky (civilný) proces je budovaný na určitých zásadách. Sú to ústavnoprocesné zásady a procesné zásady. Za najtypickejšie pre tento proces, najmä v porovnaní napr. s trestným procesom považujeme z procesných zásad dispozičnú zásadu a prejednaciu zásadu.
Dispozičná znamená, že o tom, či sa konanie začne alebo nezačne, zásadne rozhodujú účastníci. (Výnimku tvoria tzv. nesporové konania, z ktorých mnohé môže súd začať aj bez návrhu účastníkov, t.j. uplatní sa zásada oficiality a vyšetrovacia).
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností je záležitosťou účastníkov konania.

2. Procesné subjekty

V občianskom súdnom konaní (procese) vystupujú procesné subjekty, ktoré sú oprávnené a povinné na procesné úkony ktorými ovplyvňujú priebeh konania.
Sú to tieto subjekty:
a) subjekty oprávnené na rozhodovanie; k týmto subjektom patrí súd, notár ako súdny komisár a napokon rozhodcovský orgán podľa zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní.
b) účastníci konania,
c) prokurátor,
d) iné subjekty za predpokladu, že sa rozhoduje o ich procesných právach alebo povinnostiach.
Od subjektov civilného procesu odlišujeme osoby zúčastnené na konaní, ktoré majú samostatné procesné postavenie. Patria k nim znalec, advokát, komerčný právnik alebo iný splnomocnený zástupca účastníka, tlmočník a ďalší.

3. Základné občianske súdne konanie

Základné občianske súdne konanie delíme na sporové a nesporové. Sporové sa začína na návrh (žalobu) účastníka, ktorého označujeme ako navrhovateľa alebo žalobcu. Nesporové sa začína na návrh účastníka (napr. osoby ktorá chce osvojiť dieťa „osvojiteľ“), niekedy môže začať aj bez návrhu, t.j. na podnet (napr. občana, okresného úradu a pod.) napr. v záujme ochrany maloletých detí. V nesporných konaniach nejde o spor medzi účastníkmi. Patrí sem napríklad: dedičské konanie, konanie o osvojenie, konanie o povolenie uzavrieť manželstvo, konanie o vyhlásenie za mŕtveho atď.

Príslušnosť súdov

Konanie sa začína podaním návrhu na súde, ktorý musí byť vecne, miestne a funkčne príslušný. Vecne príslušným na konanie vo veci v 1. stupni (ľudovo po prvý raz) je spravidla okresný súd. Niekedy, napr. v obchodných veciach už v 1. stupni rozhoduje krajský súd. Miestna príslušnosť znamená, ktorý z viacerých vecne príslušných súdov (okresných či krajských) bude vo veci konať. Teda konkrétne či to bude okresný súd v Trnave, Nitre či Košiciach. Miestnu príslušnosť poznáme všeobecnú a osobitnú. Osobitná môže byť ďalej daná na výber a výlučná. Najčastejšie sa uplatní všeobecná, to znamená že žalobu podávame na všeobecnom súde odporcu, t.j. na súd v obvode ktorého má odporca bydlisko. Funkčná príslušnosť rieši otázku prejednávania veci v druhom stupni, v druhej inštancii (opravné konanie). Zjednodušene povedané, ak v prvom stupni rozhodol okresný súd, v druhom stupni rozhoduje krajský súd. Ak v prvom stupni rozhodol krajský, v druhom stupni (o opravnom prostriedku) bude rozhodovať Najvyšší súd SR.

Začatie konania

Konanie sa teda začne podaním návrhu (žaloby) zo strany žalobcu na okresnom súde v obvode ktorého má odporca (žalovaný) bydlisko.
Návrh (žaloba) musí mať určité náležitosti. Patrí sem napr. označenie súdu ktorému je adresovaná, označenie navrhovateľa, odporcu, označenie veci (o čo ide), jednotlivé tvrdenia žalobcu a dôkazy o nich (napr. zmluva, list, potvrdenka) ktoré žaloba priloží k žalobe a žalobný návrh (petit) t.j. čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha. Ďalej dátum, podpis, prílohy a kolky, ktorými sa platí súdny poplatok (prípadne šekom a pod.).
Návrh (žaloba) je pridelený niektorému senátu alebo samosudcovi, ktorý ho preskúma.

Skúma takzvané procesné podmienky konania. Ak nie sú tieto podmienky splnené, vady treba odstrániť (najmä zo strany navrhovateľa), aby bolo možné v konaní pokračovať. Ak nie sú žiadne prekážky v ďalšom konaní, predseda senátu (samosudca – v jednoduchších veciach) nariadi vo veci na určitý termín pojednávanie.
Z hľadiska hospodárnosti je vhodné, keď celé konanie, ktoré opíšem ďalej, neprebehne ale spor účastníkov sa skončí v rámci činnosti súdu pred začatím konania súdnym zmierom ešte pred začatím konania alebo v jeho priebehu, k čomu je predseda senátu povinný účastníkov viesť. Zmier je vlastne hmotnoprávna dohoda účastníkov konania, ktorú schvaľuje súd uznesením.
V súčasnosti je v štádiu legislatívnych príprav zákon o tzv. mediácii, ktorej cieľom je tiež riešiť spory účastníkov dohodou a zmiermi mimo súdneho konania.
Spory je tiež možné riešiť pred rozhodcovskými orgánmi (rozhodcovskými súdmi), ktoré existujú mimo súdnej sústavy existujúcej v systéme štátnych orgánov (viď. bod 2 písm a/).

Skrátené konanie

V jednoduchších, zákonom stanovených a skutkovo a právne nepochybných prípadoch (napríklad neplatenie nájomného nájomcom), môže sudca na základe návrhu rozhodnúť bez pojednávania v tzv. skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu. Ak proti nemu podá odporca tzv. odpor, sudca musí nariadiť pojednávanie.

Priebeh pojednávania

Pojednávanie prebieha tak, že predseda senátu najprv oznámi, aká kauza sa bude pojednávať, zistí či sa dostavili účastníci, svedkovia, znalci a všetky ostatné predvolané osoby a overí ich totožnosť podľa OP. Potom vyzve žalobcu aby sa vyjadril. Po žalobcovi sa vyjadrí k žalobe žalovaný. Potom súd vykonáva dokazovanie. V rámci dokazovania môže vykonať napr. tieto dôkazné prostriedky: výsluch svedka, znalca, výsluch účastníkov, ohliadku, vecné a listinné dôkazy, správy a vyjadrenia orgánov a inštitúcii. Svedkovia, znalci a ďalšie osoby čakaju na svoje predvolanie mimo pojednávacej miestnosti, teda nie sú na pojednávaní prítomní. Až po vykonaní ich dôkazu, teda napr. výsluchu svedka môžu v pojednávacej miestnosti zostať.
Keď dokazovanie skončí, súd sa odoberie na poradu, kde v spornej veci rozhodne hlasovaním o čom sa spisuje zápisnica. Porady sa okrem senátu môže zúčastniť zapisovateľ.
Nakoniec súd vyhlási rozhodnutie (je to všeobecný, širší pojem) spravidla rozsudok, ale môže rozhodnúť aj uznesením. Niekedy môže byť konanie aj v priebehu pojednávania odročené, napr.

pre neúčasť účastníka, dôležitého svedka a pod.

Súdne rozhodnutia

Súdne rozhodnutia poznáme nasledovné: rozsudok, uznesenie, platobný rozkaz, opatrenie a osvedčenie o dedičstve. Sú to väčšinou tzv. meritórne rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej (napr., že niekto je povinný vrátiť požičané peniaze). Uznesením sa však rozhoduje aj v procesných otázkach (o prerušení konania, zastavení konania a pod.).
Rozhodnutie má okrem úvodnej časti spravidla tri základné časti. Je to výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. U rozsudku sa okrem toho v záhlaví uvádza „ V mene republiky“. Vo výroku súd autoritatívne rozhodne vo veci. Napr. že manželstvo sa rozvádza. V odôvodnení právne a skutkovo odôvodní prečo vo výroku rozhodol tak ako rozhodol. V poučení uvádza, či proti rozhodnutiu možno alebo nemožno podať opravný prostriedok (väčšinou možno) a v akej lehote.
Rozsudky, podobne ako žaloby rozlišujeme na:
a) statusové (o určení osobného stavu) – napr. neplatnosť manželstva.
b) na plnenie – teda povinnosť splniť nejakú povinnosť (napr. zaplatiť peniaze)
c) určovacie – určenie, či tu nejaké právo alebo právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý záujem (napr. právo na nájom bytu)
V rozsudku súd zároveň rozhoduje o náhrade trov konania, spravidla na základe zásady úspešnosti, to znamená, že strana ktorá bola v spore úspešná ma právo na náhradu trov konania voči strane, ktorá v konaní nebola úspešná. Avšak výrok o trovách môže byť aj iný, napr. že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Opravné prostriedky, ich právoplatnosť a vykonateľnosť

V poučení rozhodnutia je účastník poučený o možnosti podať opravný prostriedok. Opravné prostriedky rozoznávame: a) riadne (odvolanie)
b) mimoriadne (obnova konania, dovolanie o mimoriadne dovolanie)

Základný rozdiel medzi nimi je v tom, že riadne sa podávajú skôr ako rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a mimoriadne až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.
Vysvetlenie: V poučení rozsudku sa uvádza, že proti nemu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia. Spravidla rozsudok preberieme na pošte do vlastných rúk a od nasledujúceho dňa nám plynie lehota 15 dní. Ak do 15 dní podáme odvolanie, rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Ak nepodáme odvolanie, po 15 dňoch rozsudok nadobudne právoplatnosť. To znamená, že potom ho už nemôžeme napadnúť odvolaním, ale iba napr.

dovolaním alebo návrhom na obnovu konania ako mimoriadnymi opravnými prostriedkami (najčastejšie z dôvodu právnych vád v konaní – dovolanie; alebo že po rozhodnutí vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré v čase konania a rozhodovania neboli známe – obnova konania).

Právoplatnosť je podmienkou vykonateľnosti, ktorá znamená že splnenie rozsudku možno vynútiť donucovacou mocou štátu. Rozsudok je spravidla vykonateľný do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti.
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia si musí účastník dať potvrdiť na súde. Fakticky to znamená, že mu rozhodnutie opečiatkujú a do pečiatky napíšu, kedy nadobudlo právoplatnosť. Takéto rozhodnutie sa stáva exekučným titulom.
Čo to znamená? Je všeobecne známe, že na Slovensku je nízka vymožiteľnosť práva. Zjednodušene to znamená, že aj účastníci, ktorý prehrali spory často nechcú plniť to, čo im ukladá rozsudok dobrovoľne a aj vymáhanie tohoto plnenia cestou príslušných súdnych orgánov je zdĺhavé.

4. Vykonávacie (exekučné konanie)

Pokiaľ účastník (žalovaný – teraz už označovaný ako povinný), ktorý prehral spor nechce plniť, resp. neplní dobrovoľne to čo mu ukladá rozsudok, môže sa úspešná strana v spore (oprávnený) obrátiť na súd alebo súdneho exekútora aby mu vymohli toto plnenie na povinnom. Rozoznávame teda výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku a výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku. Keďže súdy sú zaneprázdnené najmä rozhodovacou činnosťou, je v praxi v súčasnosti zrejme efektívnejší výkon rozhodnutia cestou súdneho exekútora. Podľa obidvoch zákonov rozoznávame výkon rozhodnutia na peňažné plnenie a výkon rozhodnutia na nepeňažne plnenie. V rámci oboch druhov existuje viacero spôsobov exekúcie (výkon rozhodnutia).
V praxi sa však často stáva, že ani exekúcia nie je úspešná a musí byť zastavená (a teda oprávnený nie je vo svojich nárokoch uspokojený), lebo povinný nemá žiaden majetok.

Konkurzné a vyrovnacie konanie

Konkurzné a vyrovnacie konanie sa uskutočňuje v súvislosti s úpadkom podnikateľských subjektov, ktoré nie sú schopné plniť svoje záväzky a má čiastočne špecifický priebeh.