Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie, že najdokonalejší nástroj, ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. Preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé, podporujú presadenie systému voľnej súťaže. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. Štát to dosiahne ponukou investičného kapitálu. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb prostredníctvom trhu.

Z rozšíreného trhu vyplýva dopyt po výrobných faktoroch, a teda i po zamestnanosti. V konečnom dôsledku to vedie k rovnováhe ponuky a dopytu. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ak ponukovú hospodársku politiku. Vo všeobecnosti sú najcharakteristickejšie tieto jej znaky:

- zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum
- zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu
- redukcia sociálnych programov a sociálnej pomoci obyvateľstvu
- zrušenie opatrení horných limitov cien
- nahradenie rozpočtovej a peňažnej politiky automaticky fungujúcou trhovou ekonomikou
- obmedzovanie rozpočtových deficitov

Medzi najvýznamnejšie teórie neoliberálnej ekonómie patrí monetarizmus, ekonómia ponuky, teória racionálnych očakávaní, politika reindustrializácie, atď. Neoliberálna hospodárska politika získava svojich zástupcov, pretože na vývoji ekonomiky priemyselne vyspelých krajín trhovej ekonomiky, overila sa jej koncepčnosť. Tie ekonomiky, kde sa uplatnila, dochádzajú viac menej k pružnému prispôsobeniu a riešeniu realít sociálneho, peňažného, technického a stabilizovaného rozvoja.

Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahradzované potom pôsobením auto regulačných mechanizmov trhu., ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Východisko, ktoré spojuje všetky ekonomické politiky neoliberalizmu a platí aj v monetárnej politike je taká predstava, že trhová ekonomika už sama o sebe tiahne k optimálnemu vývoju, k maximálnej výkonnosti ekonomiky. Naviac s takýmto zameraním je možné dlhodobo počítať a toto aj udržať. Je to založené na poznaní, že trhový mechanizmus vytvára predpoklady pre efektívne využívanie všetkých hospodárskych zdrojov.

Monetaristi tvrdia, že nie je v silách tak rozpočtovej, ani monetárnej politiky zabrániť bežným makroekonomickým cyklickým výkyvom.