Kultúra

Kultúra je špecificky ľudský spôsob organizácie, uskutočňovania a rozvoja činností, spredmetený v materiálnych i nemateriálnych výsledkoch ľudskej činnosti.
Kultúra sa prejavuje najmä v podobe:
1.materiálnych výtvorov ľudskej práce(artefakty)
2.sociokultúrnych regulatívov ľudského správania v spoločnosti(hodnoty, normy, kultúrne vzory, pravidlá správania sa apod.)
3.ideí(poznávacie a symbolické systémy, vierovyznania a ideológie)
4.sociálnych inštitúcií(spôsoby správania a činnosti, ktoré organizujú ľudské správanie a život v spoločnosti, ako je manželstvo, náboženstvo, vzdelávanie, výroba atď)
Kultúra sa tradične delí na materiálnu a duchovnú(nemateriálnu)
Hlavné prvky nemateriálnej kultúry sú:hodnoty, normy, symboly, systémy názorov a poznatkov a sociálne inštitúcie.
Hodnoty sú v kultúre resp. V sociokultúrnom systéme, všeobecne prijaté predstavy a viery v ciele, ktoré sa ľudia usilujú dosiahnuť, predstavy o tom, čo je dobré a čo je zlé, žiadúce a nežiadúce, vhodné a nevhodné pre spoločnosť a jej členov.Majú buď pozitívny al. negatívny náboj.
Normy sú sociálne očakávania, vzory a pravidlá regulujúce vzájomné pôsobenie a správanie ľudí v spoločnosti.Sú to sociálne pravidlá, ktoré vymedzujú vhodnosť a nevhodnosť správania v konkrétnych situáciách
Symboly sú materiálne i nemateriálne skutočnosti – predmety, slová, gestá a pod.

– nesúce istý význam, ktorý rovnako chápu všetci členovia jedného sociokultúrneho systému.
Systémy názorov a poznatkov zahrňujú nielen vedecké poznatky, teórie a zákony, ale aj bežné poznanie ľudí a historickú skúsenosť ľudstva vyjadrenú povedzme v prísloviach a porekadlách.Ďalej sem patria filozofické a náboženské predstavy, rôzne koncepcie a názory, ktorých pravdivosť na rozdiel od vedeckých teorií nemožno dokázať, a napokon ideológie(sýstemy tvrdení, teórií a cieľov, ktoré spájajú výpovede o spoločnosti s vyhláseniami o tom, čo je žiadúce z hľadiska istej skupiny.
Sociálne inštitúcie sú všeobecne zaužívané spôsoby správania a činnosti, zamerané na uspokojovanie určitých spoločenských potrieb.Sú to štandardizované spôsoby riešenia základných problémov členov sociokultúrnych systémov.
Kultúru môžme skúmať 2 spôsobmi:
1.ako univerzálny ľudský jav vlastný celému ľudstvu, ako celok, čiže ľudskú kultúru všeobecne
2.ako konkrétnu kultúru vytvorenú konkrétnou spoločnosťou či sociálnou skupinou, kultúru ako jednotlivý sociokultúrny systém
Prihodnotení rozmanitosti kultúr sa uplatňujú dve základné stanoviská:etnocentrizmus a kultúrny relativizmus.
Etnocentrizmus má rôzne stupne alebo varianty – od umierneného až po agresívny etnocentrizmus.Agresívny etnocentrizmus – pôsobenie európskych dobyvateľov v Amerike.Umiernený etnocentrizmus – pôsobenie kresťanských misionárov.
Kultúrny relativizmus vychádza z predpokladu, že všetky kultúry sú jedinečné a neopakovateľné, a preto ich môžeme pochopiť, poznať a hodnotiť iba na základe ich vlastných noriem a hodnôt.
Jeden sociokultúrny systém zahŕňa dominantnú kultúru, subkultúry(súbor špecifických prvkov kultúry charakt. pre sociálne skupiny v konkrétnej spoločnosti) i kontrakultúry(stojí proti dominantnej kultúre spoločnosti), ako al umeleckú, ľudovú a masovú kultúru.
Kultúrna zmena označuje proces vznikania, premeny a zániku kultúr resp. Sociokultúrnych systémov alebo ich častí.Rozlišujeme endogénne a exogénne kultúrne zmeny.
Endogénne zmeny sú spôsobené premenami jednotlivých prvkov kultúry a zmenov ich usporiadania v rámci príslušného systému.
Exogénne zmeny sú spôsobené kontaktmi a vzájomným pôsobením rôznych kultúr
Napr. Akulturácia – proces sociokultúrnych zmien, ktoré vznikajú ako dôsledok kontaktu rôznych kultúr.