referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Judaizmus
Dátum pridania: 02.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lentolka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 868
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 18m 20s
Pomalé čítanie: 27m 30s
 

Všetky (ultra)ortodoxné zoskupenia sú zajedno len v jednej veci – v striktnom odmietaní a neuznávaní neortodoxného (progresívneho i konzervatívneho) judaizmu, v ktorom vidia nepriateľa číslo jeden, nebezpečnejšieho než „sekulárny“ judaizmus.

Neortodoxný religiózny judaizmus
K neortodoxnému religióznemu judaizmu patria skupiny, ktoré sa označujú ako „konzervativci“, „reformovaní“, „liberáli“ a „rekonštruovaní“ a – s výnimkou konzervativcov – sú združení a zastrešení „Svetovou úniou progresívneho judaizmu“. V Severnej Amerike sa hlási asi 1,2 milióna Židov ku konzervatívnemu judaizmu (s 800 vlastnými synagógami). „Svetová únia progresívneho judaizmu“ s hlavným sídlom v Jeruzaleme reprezentuje 1,5 milióna osôb.
Výraz „reformný judaizmus“ vychádza z klasického nemecko-židovského hnutia v 19. storočí, názvy „liberáli“, „rekonštruovaní“ a „progresívni“ vznikli v 20. storočí. V USA reprezentujú neortodoxní už dávno hlavný prúd judaizmu, avšak inde – hlavne v Izraeli, kde sú civilnoprávne záležitosti takmer úple v rukách náboženského establishmentu, žijú konzervatívni, progresívni a „sekulárni“ židia v ťažkom a komplikovanom postavení. Dvojité právo v Izraeli
Izraelský právny systém patrí k najkomplikovanejším a najneprehľadnejším na svete, pretože ho tvoria časti osmanského práva platného do roku 1917, zákony z dôb britského mandátu, v ktorých sa odráža anglické zvykové právo, prvky židovského náboženského zákonníka a aspekty iných systémov. K nim od roku 1948 pribúdajú zákony prijaté Knesetom (izraelský parlament s 120 poslancami) a precedentné prípady, ktoré vznikli na základe konkrétnych rozsudkov. Ďalej boli schválené špeciálne „základné zákony“.
Jurisdikcia vo všetkých záležitostiach civilného práva (manželstvo, rozvod, výživa, poručníctvo, adopcia a pod.) je v Izraeli zverená do právomocí súdov toho-ktorého náboženského spoločenstva – pre Židov sú to rabinátne súdy, pre moslimov sú to súdy šarí´a, pre kresťanov príslušné cirkevné súdy.
Ortodoxné strany, bez ktorých sa doposiaľ nepodarilo vytvoriť žiadnu vládnu koalíciu, hrajú v Knesete už dlho významnú rolu. Základný zákon o „ľudskej dôstojnosti a slobode“ definuje Izrael ako „židovský a demokratický štát“. Často však získavajú prevahu náboženské pojatia, interpretujúce „židovský“charakter štátu ako ortodoxný.
Nežidovské menšiny a neortodoxní Židia sú diskriminovaní napríklad nerešpektovaním princípu rovnosti, keď náboženské inštitúcie dostávajú prednosť pri financovaní, keď v sobotu (počas židovského dňa pracovného kľudu) nefunguje verejná doprava a keď platí zákaz dovážať do zeme mäso, ktoré nie je košer ( košer = potraviny, ktoré sú podľa nábož. zákonov „čisté“, a teda povolené).
Ultraortodoxné strany sa pokúšajú anulovať rozsudky Najvyššieho súdu, ktoré vychádzajú zo zásad rovnosti a slobody vyznania a svedomia.

Pri Múre nárekov v Jeruzaleme môžu svoje náboženstvo slobodne praktikovať len ortodoxní židia.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Judaizmus SOŠ 2.9309 1934 slov
Judaizmus GYM 2.9738 170 slov
Judaizmus GYM 2.9922 3327 slov
Judaizmus 2.9860 3276 slov
Judaizmus GYM 2.9829 1254 slov
Judaizmus 2.9720 1254 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.