Pospolitý život ľudí v rôznych dobách a v odlišných kultúrach vykazuje obrovskú rôznorodosť. Ale možno nájsť javy, ktoré sú vo všetkých ľudských spoločnostiach rovnaké, napr. všetky majú určité hodnoty, ktoré kultúru integrujú do jedného funkčného celku, vo všetkých existuje základňa a nadstavba, kt. sa vzájomne ovplyvňujú a všade existuje inštitúcia sviatkov – tú pozná každá spoločnosť bez ohľadu na svoju vyspelosť. Ľudia všetkých dôb a kultúr delia svoj čas na: všedný (činnosti pracovného charakteru) a sviatočný.
Sviatok = posvätný čas, kladieme ho do protikladu k bežnému svetskému času; posvätné sú veci, osoby, miesta, zvieratá,.. sú predmetom uctievania, môžu byť nápomocné, ale aj škodiť a preto si treba získať ich priazeň (obety, rituály, predpísaná komunikácia).
Ľudia vo všetkých spoločnostiach vnášajú do svojho života poriadok – potreba orientácie, potreba bezpečia, istoty – preto všetko pomenovávajú a svet hierarchizujú, prísne členia. Nemožno zlučovať veci, ktoré napr. patria rôznym pohlaviam, aby činnosť žien vykonávali muži, činnosť dospelých deti,.. Toto zlúčenie by mohlo byť pre chod sveta osudné. Sviatok je ale akési dočasné prerušenie chodu sveta a jeho návrat k počiatkom, k chaosu, aby sa obnovila energia sveta (ľudia si vymieňajú role, paroduje sa moc, napodobňuje sa pôvodný chaos sveta).
Počas sviatkov sa ľudia správajú nápadne odlišne od všedných dní, často konajú „nepochopiteľne“, zvyčajne veľa jedia, pijú, až plytvajú, slávnosti sprevádza tanec, hudba, karnevalová atmosféra je presiaknutá agresiou. Zúčastnení sa chovajú spôsobom, ktorý je v protiklade ku každodennému spôsobu života, rada zákonov je prekračovaných, aj tabu (alimentárne, sexuálne).
Ľudia si všimli, že príroda prechádza cyklami – zrod, rast, starnutie, zánik; aj sviatky sú preto umiestnené do oblastí, kedy sa príroda nápadne mení – slnovrat, rovnodennosť, obdobie sucha, obdobie dažďov,.. Sviatok je prostriedkom ozdravenia a omladenia sociálneho poriadku, ktorý sa počas každodenného života opotreboval. Tradičný sviatok tým, že v kolektívnej akcii znázorňoval rozklad univerza, posilňoval sociálnu súdržnosť. Aj moderná spoločnosť by rada videla, aby sa kmeň (štát) v určitý deň zhromaždil a aktívne sa účastnil sviatočného ceremoniálu (hojnosť jedla a pitia v stánkoch, posvätné symboly, ktoré vyjadrujú jednotu a identitu kmeňa,...). Všetky štátne sviatky sa vzťahujú k minulosti a oživujú spomienky na princípy, ktoré stáli u zrodu šúčasnej spoločnosti (SNP, 1.1.).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Spoločnosť, ktorá nevie, čo oslavuje
Dátum pridania: | 22.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | a.bednarova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 572 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.2 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 3m 40s |
Pomalé čítanie: | 5m 30s |
Zdroje: Keller, I.: NEDOMYŠLENÁ SPOLEČNOST; Kap.: Spoločnosť, ktorá nevie, čo oslavuje