Život celej spoločnosti možno opísať ako veľkú sociálnu drámu, kde herci predvá-dzajú vo vzájomných stretnutiach, ako fungujú vzťahy moci a podriadenosti. Každý človek sa nustále predvádza pred blížnymi v rade rolí, podľa scény, v ktorej práve vystupuje. Štátny sviatok je dráma – rozprávajú sa príbehy boja dobra so zlom, recitujú sa posvätné mýty, ktoré si vystačia so zámenami MY, VY, ONI, kde dobro MY zvádza boj so zlom ONI a MY prezentuje blaho, ktoré VY potrebujete. Sviatky sú v spoločnosti príležitosťou k potvrdeniu existujúcej hierarchie mocenských pozícií. Vzťah nadriadený – podriadený sa vo všednom čase opotrebováva, tí dole strácajú úctu a rešpekt k tým hore a tak im tí hore počas sviatkov pripomenú, akí sú dôležitý, hovoria o svojej oddanosti mieru, dobru, spravodlivosti a občan, ak chce participovať na tom zápase proti zlu, si uvedomí, že musí byť úctivý a oddaný svojim nadriadeným. Moderná spoločnosť vytvorila nebývalý priestor pre sviatky, ceremónie, až technika začala vytláčať sociálnu participáciu ľudí na rituáloch (omše cez rozhlas, TV,..), už málokedy vyprovokujú k rozjasanej účasti v masových obradoch, vyhlasujú sa celoštátne sviatky, ktoré už nestmeľujú, naopak, sviatky sú chápané ako príležitosť stiahnuť sa zo spoločnosti, verejné priestory sa vyľudňujú, rozvíjajú sa súkromné rituály s priateľmi, rodinou. Sviatok prestal byť obdobím spoločenskej regenerácie a zmenil sa na individuálnu rekreáciu, a tak sa míňa ich cieľ a miesto integrity sa podporuje kolektívne ignorantstvo.