Spoločnosť, ktorá nevie, čo oslavuje

Pospolitý život ľudí v rôznych dobách a v odlišných kultúrach vykazuje obrovskú rôznorodosť. Ale možno nájsť javy, ktoré sú vo všetkých ľudských spoločnostiach rovnaké, napr. všetky majú určité hodnoty, ktoré kultúru integrujú do jedného funkčného celku, vo všetkých existuje základňa a nadstavba, kt. sa vzájomne ovplyvňujú a všade existuje inštitúcia sviatkov – tú pozná každá spoločnosť bez ohľadu na svoju vyspelosť. Ľudia všetkých dôb a kultúr delia svoj čas na: všedný (činnosti pracovného charakteru) a sviatočný.

Sviatok = posvätný čas, kladieme ho do protikladu k bežnému svetskému času; posvätné sú veci, osoby, miesta, zvieratá,.. sú predmetom uctievania, môžu byť nápomocné, ale aj škodiť a preto si treba získať ich priazeň (obety, rituály, predpísaná komunikácia).

Ľudia vo všetkých spoločnostiach vnášajú do svojho života poriadok – potreba orientácie, potreba bezpečia, istoty – preto všetko pomenovávajú a svet hierarchizujú, prísne členia. Nemožno zlučovať veci, ktoré napr. patria rôznym pohlaviam, aby činnosť žien vykonávali muži, činnosť dospelých deti,.. Toto zlúčenie by mohlo byť pre chod sveta osudné. Sviatok je ale akési dočasné prerušenie chodu sveta a jeho návrat k počiatkom, k chaosu, aby sa obnovila energia sveta (ľudia si vymieňajú role, paroduje sa moc, napodobňuje sa pôvodný chaos sveta).
Počas sviatkov sa ľudia správajú nápadne odlišne od všedných dní, často konajú „nepochopiteľne“, zvyčajne veľa jedia, pijú, až plytvajú, slávnosti sprevádza tanec, hudba, karnevalová atmosféra je presiaknutá agresiou. Zúčastnení sa chovajú spôsobom, ktorý je v protiklade ku každodennému spôsobu života, rada zákonov je prekračovaných, aj tabu (alimentárne, sexuálne).
Ľudia si všimli, že príroda prechádza cyklami – zrod, rast, starnutie, zánik; aj sviatky sú preto umiestnené do oblastí, kedy sa príroda nápadne mení – slnovrat, rovnodennosť, obdobie sucha, obdobie dažďov,.. Sviatok je prostriedkom ozdravenia a omladenia sociálneho poriadku, ktorý sa počas každodenného života opotreboval. Tradičný sviatok tým, že v kolektívnej akcii znázorňoval rozklad univerza, posilňoval sociálnu súdržnosť. Aj moderná spoločnosť by rada videla, aby sa kmeň (štát) v určitý deň zhromaždil a aktívne sa účastnil sviatočného ceremoniálu (hojnosť jedla a pitia v stánkoch, posvätné symboly, ktoré vyjadrujú jednotu a identitu kmeňa,...). Všetky štátne sviatky sa vzťahujú k minulosti a oživujú spomienky na princípy, ktoré stáli u zrodu šúčasnej spoločnosti (SNP, 1.1.).

Život celej spoločnosti možno opísať ako veľkú sociálnu drámu, kde herci predvá-dzajú vo vzájomných stretnutiach, ako fungujú vzťahy moci a podriadenosti. Každý človek sa nustále predvádza pred blížnymi v rade rolí, podľa scény, v ktorej práve vystupuje. Štátny sviatok je dráma – rozprávajú sa príbehy boja dobra so zlom, recitujú sa posvätné mýty, ktoré si vystačia so zámenami MY, VY, ONI, kde dobro MY zvádza boj so zlom ONI a MY prezentuje blaho, ktoré VY potrebujete. Sviatky sú v spoločnosti príležitosťou k potvrdeniu existujúcej hierarchie mocenských pozícií. Vzťah nadriadený – podriadený sa vo všednom čase opotrebováva, tí dole strácajú úctu a rešpekt k tým hore a tak im tí hore počas sviatkov pripomenú, akí sú dôležitý, hovoria o svojej oddanosti mieru, dobru, spravodlivosti a občan, ak chce participovať na tom zápase proti zlu, si uvedomí, že musí byť úctivý a oddaný svojim nadriadeným. Moderná spoločnosť vytvorila nebývalý priestor pre sviatky, ceremónie, až technika začala vytláčať sociálnu participáciu ľudí na rituáloch (omše cez rozhlas, TV,..), už málokedy vyprovokujú k rozjasanej účasti v masových obradoch, vyhlasujú sa celoštátne sviatky, ktoré už nestmeľujú, naopak, sviatky sú chápané ako príležitosť stiahnuť sa zo spoločnosti, verejné priestory sa vyľudňujú, rozvíjajú sa súkromné rituály s priateľmi, rodinou. Sviatok prestal byť obdobím spoločenskej regenerácie a zmenil sa na individuálnu rekreáciu, a tak sa míňa ich cieľ a miesto integrity sa podporuje kolektívne ignorantstvo.

Zdroje:

Keller, I.: NEDOMYŠLENÁ SPOLEČNOST; Kap.: Spoločnosť, ktorá nevie, čo oslavuje -