Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sociálne nerovnosti
Dátum pridania: | 25.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Eva Szaszko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 872 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 7.6 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 12m 40s |
Pomalé čítanie: | 19m 0s |
Táto snaha bola, spolu s otázkou sociálnej spravodlivosti, jednotiacim obsahom mnohých sociálnych hnutí, ktoré o prekonanie nerovnosti sa usilovali. Ak keď je potrebné vziať do úvahy, že obsah pojmov rovnosť a nerovnosť nebol vo všetkých týchto hnutiach rovnaký (napr. Hayek v 40. rokoch nášho storočia dáva výklad citátu Tosquevilla pochádzajúceho zo 40. rokov minulého storočia, podľa ktorého demokracia hľadá rovnosť v slobode, zatiaľčo socializmus hľadá rovnosť v omedzovaní a v poslušnosti).
Karol Marx
Najvýznamnejší pokus o výklad nerovnosti učinil v 19. storočí Karol Marx. Podľa Marxa má rozhodujúci vplyv na štruktúru každej spoločnosti charakteristika jej ekonomického systému a vlastníckych vzťahov. Kľúčom k nerovnosti v distribúcii bohatstva, moci a prestíže bola Marxova pozícia rôznych skupín (vlastníkov a nevlastníkov ) daná určitými formami vlastníctva ( pôda, priemyslový kapitál, pracovná sila ). Je to miesto jedinca v systéme výroby a ekonomických vzťahov, čo ho zaraďujú medzi ovládajúce alebo medzi ovládané. Každá spoločnosť je charakterizovaná ekonomickou základňou ( výrobná sila a výrobné vzťahy ) a sociálnou a kultúrnou nadstavbou. Výrobné vzťahy generujú triedne rozdiely a nerovnosti. V kapitalistickej spoločnosti to znamená konkrétne rozdelenie spoločnosti na dve hlavné triedy: trieda vlastníkov výrobných prostriedkov- buržoázia- a triedu nevlastníkov – proletariát. Vzťahy medzi triedami nemávajú charakter triedneho boja, ktorý ja pohonným princípom vývoja kapitalistickej spoločnosti, plnej nerovností, k beztriednej spoločnosti bez nerovnosti.
Max Weber
Tiež Max Weber považoval vlastníctvo za dôležité pre usporiadanie spoločnosti. Rovnako ako Marx aj Weber predpokladal, že skupiny zdieľajúce určité ekonomické vlastnosti a charakterizované podobným vlastníctvom ( pozícia na trhu ) môžu vytvárať spoločenstvo záujmu a na základe svojich spoločných záujmov aj kolektívne jednať. Oproti Marxovi však rozširuje obsah tejto kategórie mimo rámca vlastníctva kapitálu a výrobných prostriedkov. Zatiaľ čo Marx považoval distribúciu vlastníctva ( postavenie v procese produkcie ) za kľúčovú a statusovú distribúciu len za odvodenú od distribúcie vlastníckej, Weber ich chápal obidve ako rovnocenné. Základná os pre usporiadanie spoločnosti mu boli samozrejme vzťahy autority, ktoré sa museli s vlastníckymi vzťahmi kryť.
Podobné referáty
Sociálne nerovnosti | SOŠ | 2.9508 | 3253 slov | |
Sociálne nerovnosti | GYM | 2.9928 | 853 slov | |
Sociálne nerovnosti | GYM | 2.9840 | 852 slov | |
Sociálne nerovnosti | VŠ | 2.9642 | 2527 slov |