reflektujú aj časť tematiky filozofie vedy, najmä epistomológie, akceptujú taktiež logiku vedy, etiku vedy, prípadne využívajú aj časť poznatkov z nefilozofických disciplín- najmä histórie, sociológie, psychológie vedy.
5, najširšie chápanie- teórie, kt. približujú metodológiu vedy k politickej ideológií alebo ju s ňou stotožňujú (metodológia vedy = oficiálny svetonázor)
Uvedených 5 rovín pohľadu chápania M.V sa vzájomne nevylučuje (hovoríme, že nie sú striktne disjunktívne – vyučujúce sa).

Neexistuje jednotne prijímané stanovisko k metodológií vied, niektorý hovoria, že M. V. je „teógia metód objektívneho poznávania“.
Podľa ďalších autorov M.V. je „veda o metódach objektívneho poznávania“,
„je technológia produkcie poznatkov o vybranom úseku alebo aspekte objektívnej reality“,
„ je metodika vedeckého výskumu

Štefan Švec:
Metodológia vied je „určitá veda o princípoch, stratégiách, procedúrach, nástrojoch a normách fungovania a rozvoja, objektívneho poznávania a praktického pretvárania objektívnej reality. Je to meta vedný odbor, kt. svoju poznatkov sústavu zakladá a filozofií vedy, psychológií sociológií vedy a na ďalších meta vedných disciplínách. Ako prevažne aplikatívny odbor meta vedy je v interaktívnom vzťahu s ostatnými disciplínami vedy o vede, kt. plnia fciu jeho teoretického fundamentu alebo základu.

Metodológia vied = metodológia výskumu, vývoja a vyhodnocovania = evalvácia
Hlavnou úlohou výskumu bude opis reality tz. deskripcia. Pri vývoji pôjde o preskripciu (predpisovanie toho, čo je žiadúce) a evalvácia (vyhodnocovanie) bude plniť fciu spätnej väzby a všetky tieto proces (t.j. výskum, vývoj a vyhodnocovanie) sú dynamické org. formy, kt. majú svoje špecifické charakteristiky – ide o špecifické metodologické prístupy
- jazykové prostriedky
- cieľové funkcie
- predpokladané ale i neočakávané výsledky
- inštitucionálno – org. štruktúra
- metodické postupy – techniky

Rozlíšenie týchto 3 dynamických org. foriem sa zakladá na filozoficky aspektovanom pojme ľudskej potreby:
- potreba bytia- je napnená vo filozofií bytia (antológií)
- potreba poznávanie- (prejavuje s v teórií poznávania a poznania - gnozeológií)
- potreba hodnotenia- (chce byť uznaný a uznávať, premieta sa do filoz. hodnotenia a hodnôt, do axiológie)
- potreba pretváracieho konania- táto teória sa spája s procesom adaptácie, je naplnená filozofiou účinného konania činov tzv. praxológiou.