- potreba komunikovať- (táto potreba sa realizuje v rámci filozofického dorozumievania a komunikačných znakov – senialógia)

Základný výskum v SR sa realizuje v Akadémií vied a na Vysokých školách.
Aplikovaný výskum a vývoj tiež v najväčšej miere zabezpečujú vysoké školy ústavy rezortu školstva a výskumu a iné rezortné pracoviská.
Vedecké vyhodnocovanie má nízky stupeň profesionalizácie a intitucionalizácie a z hľadiska organizačného je väčšinou pričlenené k tým inštitúciám, kt. realizujú výskum a vývoj.

Rozdiely medzi kvalitatívnym a kvantitatívnym výskumom:
Kvantitatívny výskum- ide o výskum číselný alebo numerický, v rámci ktorého skúmame, v akej miere, frekvencií a intenzite isté javy soc. Reality existujú alebo ako sa vyvíjali (napr. zamestnanosť Rómov na SVK).
Kvalitatívny výskum- tu pôjde o zisťovanie kvality soc. javov, kvality vzťahov a situácií, holistický (celkový a úplný) obraz. Kvantitatívna M: V. sa zaraďuje medzi analytické metodologické orientácie (spolu s elementaristickou a objektívnou). Kvalitatívna M.V. sa chápe ako syntetická metodologická orientácia spolu s holistickou a subjektívnou. Kvantitatívna M. V. vychádza z dominancie novopozitivizmu a prakticivizmu a kvalitatívna M. V. vychádza z plurality filozofií: napr. (z fenomenológie, inpretetavizmu, konštruktivizmu, humanizmu).
Kvantitatívna metodológia sa orientuje na predmety tzv. NOMETETICKÝCH VIED – ich úlohou je stanovovať všeobecné zákony. Kvalitatívna metodologia sa orientuje na predmety IDIOGRAFICKÝCH VIED – majú objavovať jedinečnosť.
Funkciou kvantitatívnej metódy je explanácia príčin a predikcia následkov (objavenie, predpovedanie).
Funkciou kvalitatívnej metódy je interpretácia a porozumeniu významu.
Cieľom kvantitatívnej metódy býva z pravidla verifikovanie (overenie) alebo fabrifikovanie (poopravenie, vyvrátenie hypotéz, teórie).
Cieľom kvalitatívnej metódy je konštruovanie (vytvorenie) hypotézy, teórie

V kvantitatívnom výskume sa kladie dôraz na:
1. presné meranie: pohybujeme sa v termínoch množstva, intenzity, frekvencie = častosti
2. rozbor príčinných vzťahov medzi jednotlivými premennými
3. hodnotovo –nezaťažené problémy bádanie

V kvalitatívnom výskume sa kladie dôraz na:
1. kvalifikovanie významov
2. charakterizovanie prípadu- realizuje sa v termínoch vzoru alebo modelu
3. spoločensky – konštruovaná povaha skutočnosti, javy sa sledujú v rámci soc reality
4. buduje sa dôverný vzťah medzi výskumníkom a predmetom štúdia v istom hodnotovom rámci

V kvantitatívnom výskume- prevažujú experimentálne a korelačné štúdie
- náhodný výber respondentov zo základného súboru respondentov.