Cieľom náhodného výberu je podľa možnosti zovšeobecniť poznatky na čo najširšiu populáciu.
V kvalitatívnom výskume- štúdium jednotlivých prípadov, orálna ústna história
- účastnícke pozorovanie (výskumník je priamo účastný na pozorovaní).
- zdokumentovanie istého priebehu, istých okolností na skúmaný jav, zachytenie jedinečnosti, špecifík javu v nezvyčajných situáciách a prostrediach
Pri kvantitatívnom skúmaní sa javy charakterizujú všeobecnejšie v kategóriách a pri kvalitatívnom skúmaní vo svojej neopakovateľnej zmene. Ďalším rozdielom je časové fázovanie a orgnizačno – procesná štruktúra.

ORGANIZÁCIA VÝSKUMU

Výskum: systematický spôsob riešenia problémov, ktorými sa rozširujú hranice ľudských vedomostí.
Cieľom výskumu: potvrdiť alebo vyvrátiť doterajšie poznatky, ktoré sú zakomponované v tórií alebo získať nové poznatky.
Fcia výskumu: objavovať, korigovať
- konečné a definitívne riešenie výskumu nejestvuje

Pri empirickom výskume sa uskutočňuje práca s faktormi, ktoré sa: zaznamenávajú, spracúvajú, interpretujú; výskumná práca je zväčša prácou TÍMOVOU;
- závery výskumu sa publikujú vo výskumných správach a zverejnený výskum podlieha verejnému posúdeniu.
- verejné posúdenie plní fciu istej kontroly a môže nadobúdať rôzne formy: DISKUSIA, OPONENTÚRA, OBHAJOBA, POSÚDENIE, ŠTÚDIE ČLÁNKU RECENZIAMI.
- ak je publikovaný v odbornom časopise – štúdia sa dáva posudzovať viacerým recenzentom.
- aby mal výskum profesionálnu úroveň.
- výskumnou prácou sa zaoberá pomerne široké spektrum ľudí – profesionálni výskumníci, študenti na stredných a vysokých školách, učitelia z praxe (SAV, v rámci ministerstiev).
- Výskum môže mať 2 roviny – čl. zamestnaný
- osobný individuálny rozmer vnút. Vec čl.
Etapy (fázy výskumu) na seba nasledujú alebo sa môžu vzájomne prekrývať. Výskumná činnosť je časovo náročná a aby výskum prebiehal čo najaktuálnejšie, vyžaduje sa, ako ho budeme plánovať a organizovať.
- od rozsahu výskumu záleží dĺžka jeho konania
- pre ľudí, kt. vo výskumu začínajú pracovať, môžu byť problematickými 2 skutočnosti:
1. začiatočníci majú tendencie časovo podceniť jednotlivé etapy výskumu
2. údaje sa zozbierajú (terénny zber), začínajúci výskumník nevie spracovať údaje (usporiadanie, vyhodnotenie, interpretácia).
Výskum začína: 1. stanovením výskumného problému- čo chceme skúmať?, od neho sa odvíjajú ďalšie skutočnosti. 2. objekt výskumu
Koho chceme skúmať? Kto budú naši respondenti? Aký bude náš základný a výberový súbor?
Základný súbor – je rozsiahlejší
Výberový súbor – je menší
Vždy musí byť popísané ako výber robíme
3. časový harmonogram
Kedy ho budeme realizovať?. Robiť predvýskum, v rámci ktorého si overujeme správnosť výskumu
4. situácia
V akých situáciách chceme skúmať náš problém
- naštudovať množstvo informácií o tom kto skúma našu problematiku, čo zistia – naše východisko
- komparácia so zahraničím
- do úvahy berieme aspekty rôznych disciplín (právo, psychológia...).
informačné zdroje: knižnice- urobíme si rešerš t. j.