Metodológia vedy: môžeme ju vyjadriť:
A, priamo- na toto vymedzenie používame predovšetkým definičný výrok o povahe metodológie vedy. B, nepriamo- –//– enomeráciu základných problémov or otázok, ktorými sa táto konkrétna veda má zaoberať or ich bude riešiť. Metodologické problémy sa u nás a v zahraničí reflektujú prinajmenšom na 5 rovinách.
1, je to najužšie chápanie. Tento prístup redukuje metodologické vedy na metodológiu empirického výskumu or dokonca na metodiku jeho realizačnej fázy, takže metodológia vedy je zužovaná iba na teóriu metód získavania empirických dát. Takýto prístup volí napr. Kerlinger.
2, ide o pomerne úzke chápanie. Toto chápanie rozširuje pojem výskumu o jeho metodológiu a o neempirické skúmanie ja u (napr. Ničkovič , Danilov, Boldyrev , Skalkova). 3, stredná, porovnávacia kategória chápaní a predstavitelia zahrňujú ju do svojich koncepcií metodologického výskumu ale aj metod. exp. vývoja.
V ich prístupoch vidieť dialektickú spätosť vedy, technológie a techniky (Štefan Švec). Druhy výskumu:
A, základný výskum: - voľný (čistý)- na ide o výskum, kt. je zameraný na komplexnejšie bádanie neviaže sa určitý (praktický) účel. Plnšie poznanie javov na objavovanie nových oblastí - - orientovaný – 1, odborovo centrický
- 2, profilový
1, sústreďuje sa na nejakú tému, kt. je vo všeobecnosti spojená s javom širokého rozsahu táto téma je orientovaná na dobre definovaný špec. cieľ. 2, ten sa zameriava na zvýšenú precíznosť vedeckého poznania v istom čiastkovom odbore a to najmä zberaním a systematizovaním podstatných empirických dát prostredníctvom pozorovania, meraním a inými exaktnými postupmi. B, aplikovaný výskum: určitý výskum kt. sa realizuje v snahe získať isté praktické, špecifické informácie o istej oblasti sociálnej reality. Často krát s sním stretávame v oblasti priemyslu, školstva, zdravotníctva, poľnohospodárstva.
C,, pokusný vývoj- je to proces systematického využívania výsledkov aplikovaného výskumu ale aj iných zdrojov poznania na tvorbu a uplatnenie nových materiálov, techník, metodík a systémov.
4, relatívne širšie chápanie metodológie vied: - také koncepcie vedy, kt.

reflektujú aj časť tematiky filozofie vedy, najmä epistomológie, akceptujú taktiež logiku vedy, etiku vedy, prípadne využívajú aj časť poznatkov z nefilozofických disciplín- najmä histórie, sociológie, psychológie vedy.
5, najširšie chápanie- teórie, kt. približujú metodológiu vedy k politickej ideológií alebo ju s ňou stotožňujú (metodológia vedy = oficiálny svetonázor)
Uvedených 5 rovín pohľadu chápania M.V sa vzájomne nevylučuje (hovoríme, že nie sú striktne disjunktívne – vyučujúce sa).

Neexistuje jednotne prijímané stanovisko k metodológií vied, niektorý hovoria, že M. V. je „teógia metód objektívneho poznávania“.
Podľa ďalších autorov M.V. je „veda o metódach objektívneho poznávania“,
„je technológia produkcie poznatkov o vybranom úseku alebo aspekte objektívnej reality“,
„ je metodika vedeckého výskumu

Štefan Švec:
Metodológia vied je „určitá veda o princípoch, stratégiách, procedúrach, nástrojoch a normách fungovania a rozvoja, objektívneho poznávania a praktického pretvárania objektívnej reality. Je to meta vedný odbor, kt. svoju poznatkov sústavu zakladá a filozofií vedy, psychológií sociológií vedy a na ďalších meta vedných disciplínách. Ako prevažne aplikatívny odbor meta vedy je v interaktívnom vzťahu s ostatnými disciplínami vedy o vede, kt. plnia fciu jeho teoretického fundamentu alebo základu.

Metodológia vied = metodológia výskumu, vývoja a vyhodnocovania = evalvácia
Hlavnou úlohou výskumu bude opis reality tz. deskripcia. Pri vývoji pôjde o preskripciu (predpisovanie toho, čo je žiadúce) a evalvácia (vyhodnocovanie) bude plniť fciu spätnej väzby a všetky tieto proces (t.j. výskum, vývoj a vyhodnocovanie) sú dynamické org. formy, kt. majú svoje špecifické charakteristiky – ide o špecifické metodologické prístupy
- jazykové prostriedky
- cieľové funkcie
- predpokladané ale i neočakávané výsledky
- inštitucionálno – org. štruktúra
- metodické postupy – techniky

Rozlíšenie týchto 3 dynamických org. foriem sa zakladá na filozoficky aspektovanom pojme ľudskej potreby:
- potreba bytia- je napnená vo filozofií bytia (antológií)
- potreba poznávanie- (prejavuje s v teórií poznávania a poznania - gnozeológií)
- potreba hodnotenia- (chce byť uznaný a uznávať, premieta sa do filoz. hodnotenia a hodnôt, do axiológie)
- potreba pretváracieho konania- táto teória sa spája s procesom adaptácie, je naplnená filozofiou účinného konania činov tzv. praxológiou.

- potreba komunikovať- (táto potreba sa realizuje v rámci filozofického dorozumievania a komunikačných znakov – senialógia)

Základný výskum v SR sa realizuje v Akadémií vied a na Vysokých školách.
Aplikovaný výskum a vývoj tiež v najväčšej miere zabezpečujú vysoké školy ústavy rezortu školstva a výskumu a iné rezortné pracoviská.
Vedecké vyhodnocovanie má nízky stupeň profesionalizácie a intitucionalizácie a z hľadiska organizačného je väčšinou pričlenené k tým inštitúciám, kt. realizujú výskum a vývoj.

Rozdiely medzi kvalitatívnym a kvantitatívnym výskumom:
Kvantitatívny výskum- ide o výskum číselný alebo numerický, v rámci ktorého skúmame, v akej miere, frekvencií a intenzite isté javy soc. Reality existujú alebo ako sa vyvíjali (napr. zamestnanosť Rómov na SVK).
Kvalitatívny výskum- tu pôjde o zisťovanie kvality soc. javov, kvality vzťahov a situácií, holistický (celkový a úplný) obraz. Kvantitatívna M: V. sa zaraďuje medzi analytické metodologické orientácie (spolu s elementaristickou a objektívnou). Kvalitatívna M.V. sa chápe ako syntetická metodologická orientácia spolu s holistickou a subjektívnou. Kvantitatívna M. V. vychádza z dominancie novopozitivizmu a prakticivizmu a kvalitatívna M. V. vychádza z plurality filozofií: napr. (z fenomenológie, inpretetavizmu, konštruktivizmu, humanizmu).
Kvantitatívna metodológia sa orientuje na predmety tzv. NOMETETICKÝCH VIED – ich úlohou je stanovovať všeobecné zákony. Kvalitatívna metodologia sa orientuje na predmety IDIOGRAFICKÝCH VIED – majú objavovať jedinečnosť.
Funkciou kvantitatívnej metódy je explanácia príčin a predikcia následkov (objavenie, predpovedanie).
Funkciou kvalitatívnej metódy je interpretácia a porozumeniu významu.
Cieľom kvantitatívnej metódy býva z pravidla verifikovanie (overenie) alebo fabrifikovanie (poopravenie, vyvrátenie hypotéz, teórie).
Cieľom kvalitatívnej metódy je konštruovanie (vytvorenie) hypotézy, teórie

V kvantitatívnom výskume sa kladie dôraz na:
1. presné meranie: pohybujeme sa v termínoch množstva, intenzity, frekvencie = častosti
2. rozbor príčinných vzťahov medzi jednotlivými premennými
3. hodnotovo –nezaťažené problémy bádanie

V kvalitatívnom výskume sa kladie dôraz na:
1. kvalifikovanie významov
2. charakterizovanie prípadu- realizuje sa v termínoch vzoru alebo modelu
3. spoločensky – konštruovaná povaha skutočnosti, javy sa sledujú v rámci soc reality
4. buduje sa dôverný vzťah medzi výskumníkom a predmetom štúdia v istom hodnotovom rámci

V kvantitatívnom výskume- prevažujú experimentálne a korelačné štúdie
- náhodný výber respondentov zo základného súboru respondentov.

Cieľom náhodného výberu je podľa možnosti zovšeobecniť poznatky na čo najširšiu populáciu.
V kvalitatívnom výskume- štúdium jednotlivých prípadov, orálna ústna história
- účastnícke pozorovanie (výskumník je priamo účastný na pozorovaní).
- zdokumentovanie istého priebehu, istých okolností na skúmaný jav, zachytenie jedinečnosti, špecifík javu v nezvyčajných situáciách a prostrediach
Pri kvantitatívnom skúmaní sa javy charakterizujú všeobecnejšie v kategóriách a pri kvalitatívnom skúmaní vo svojej neopakovateľnej zmene. Ďalším rozdielom je časové fázovanie a orgnizačno – procesná štruktúra.

ORGANIZÁCIA VÝSKUMU

Výskum: systematický spôsob riešenia problémov, ktorými sa rozširujú hranice ľudských vedomostí.
Cieľom výskumu: potvrdiť alebo vyvrátiť doterajšie poznatky, ktoré sú zakomponované v tórií alebo získať nové poznatky.
Fcia výskumu: objavovať, korigovať
- konečné a definitívne riešenie výskumu nejestvuje

Pri empirickom výskume sa uskutočňuje práca s faktormi, ktoré sa: zaznamenávajú, spracúvajú, interpretujú; výskumná práca je zväčša prácou TÍMOVOU;
- závery výskumu sa publikujú vo výskumných správach a zverejnený výskum podlieha verejnému posúdeniu.
- verejné posúdenie plní fciu istej kontroly a môže nadobúdať rôzne formy: DISKUSIA, OPONENTÚRA, OBHAJOBA, POSÚDENIE, ŠTÚDIE ČLÁNKU RECENZIAMI.
- ak je publikovaný v odbornom časopise – štúdia sa dáva posudzovať viacerým recenzentom.
- aby mal výskum profesionálnu úroveň.
- výskumnou prácou sa zaoberá pomerne široké spektrum ľudí – profesionálni výskumníci, študenti na stredných a vysokých školách, učitelia z praxe (SAV, v rámci ministerstiev).
- Výskum môže mať 2 roviny – čl. zamestnaný
- osobný individuálny rozmer vnút. Vec čl.
Etapy (fázy výskumu) na seba nasledujú alebo sa môžu vzájomne prekrývať. Výskumná činnosť je časovo náročná a aby výskum prebiehal čo najaktuálnejšie, vyžaduje sa, ako ho budeme plánovať a organizovať.
- od rozsahu výskumu záleží dĺžka jeho konania
- pre ľudí, kt. vo výskumu začínajú pracovať, môžu byť problematickými 2 skutočnosti:
1. začiatočníci majú tendencie časovo podceniť jednotlivé etapy výskumu
2. údaje sa zozbierajú (terénny zber), začínajúci výskumník nevie spracovať údaje (usporiadanie, vyhodnotenie, interpretácia).
Výskum začína: 1. stanovením výskumného problému- čo chceme skúmať?, od neho sa odvíjajú ďalšie skutočnosti. 2. objekt výskumu
Koho chceme skúmať? Kto budú naši respondenti? Aký bude náš základný a výberový súbor?
Základný súbor – je rozsiahlejší
Výberový súbor – je menší
Vždy musí byť popísané ako výber robíme
3. časový harmonogram
Kedy ho budeme realizovať?. Robiť predvýskum, v rámci ktorého si overujeme správnosť výskumu
4. situácia
V akých situáciách chceme skúmať náš problém
- naštudovať množstvo informácií o tom kto skúma našu problematiku, čo zistia – naše východisko
- komparácia so zahraničím
- do úvahy berieme aspekty rôznych disciplín (právo, psychológia...).
informačné zdroje: knižnice- urobíme si rešerš t. j.

heslá rozvodovosť, SR, príčina, veková kategória, téma, územie, časopisecká literatúra,
štatistické údaje
archívy
Internet
5. metódy – analýza, syntéza, výskum od stola, generalizácia,..
6. výskum – hypotézy sa odvíjajú od istých cieľov
hlavný cieľ hlavné hypotézy
čiastkový cieľ čiastkové hypotézy
- určíme si METODIKU aké metódy a techniky použijeme
- zvolíme optimálnu metódu i optimálne techniky
- dotazníky, anketa, rozhovor- informácie zozbierame a analyzujeme ich – rozklad i syntéza inf.
- môžu trvať rôzne dlho

Fázy výskumného procesu

PLÁNOVANIE VÝSKUMU
a, vytvoríme si predstavu o tom, čo chceme skúmať
b, premyslieť si spôsob, akým chceme výskum urobiť
c, koho chceme skúmať
d, zamyslíme sa nad tým, ako budeme zbierať výskumné údaje
5, ako tieto výskumné údaje spracujeme
V tejto prípravnej fáze budeme študovať literatúru a iné informačné zdroje, prípadne budeme konzultovať so školiteľom, odborníkom o probléme
So školiteľom- lebo podpisujeme zmluvu s ním, na prácu na niekoľko rokov
S odborníkmi- ako môžeme my profitovať z tejto spolupráce
- navrhneme našu predstavu o spracovaní témy

Príprava výskumu:
- práca doma
- premýšľame nad témou, premýšľame nad témou, písanie poznámok
- práca v teréne
Tieto prípravné fázy sú relatívne stabilné
1, fáza- výskumný projekt je písomný plán výskumu, účelný a dohľadný plán výskumu, slúži ako osnova, o kt. sa môžeme opierať, Slúži na kontrolu pre školiteľa a pre sebakontrolu

Vymedzenie výskumnej témy a jej odôvodnenie
- zdôrazniť záujem o tému, dôvody prečo ma zaujala
- mali by tam by zadefinované základné pojmy
- mal by sa tu vyskytnúť prehľad skúmania o danej téme (akí autori a čo písali o danej téme, zahr. slov. lit.).
- mali by sa tu objaviť výskumné otázky a výskumné hypotézy
- je tu výskumná vzorka
- organizácia výskumu
- predpokladanie výsledkov výskumu
- bibliografické údaje k téme – odborná literatúra, časopisecká literatúra, zákony, štatistiky, archívne materiály
- rozsah výskumného projektu môže byť rôzny- od 3-4 strán až 30-40 strán
Serióznejšie projekty obsahujú charakteristiku školiteľa a tých čo spolupracujú na projekte.
- zoznam bibliografií

2. fáza PREDVÝSKUM
- výskum musí mať náležitosti hlavného výskumu, uskutočňuj sa s malým počtom respondentov, umožňuje výskumníkovi menšie korekcie – úpravy
3. fáza HLAVN´Ý VÝSKUM
- kvantitatívny výskum
Základné znaky H.V: I. Výskumná téma V. Výskumné metódy
II.

Výskumné otázky VI. Organizácia výskumu
III. Výskumné hypotézy VII. Spracovanie údajov
IV. Výskumná vzorka VIII. Interpretácia údajov
I. Výskumná Téma:
- rozumieme oblasť, problematiku na ktorú sa chce skúmateľ zamerať a pri plánovaní výskumu sa vymedzuje ako prvá
- buď si túto tému výskumník vyberie sám

- pri voľbe témy musíme uvažovať ako budeme túto tému skúmať (buď bola skúmaná or sa nedá skúmať)
- pred voľbou témy diplomovej práce je dobre prekonzultovať témy so školiteľom, aby téma nebola veľmi úzka or široká.; UMBERTO EKO ( taliansky profesor).

II. Formulovanie výskumných otázok:
- tým, že vymedzujeme tému, vymedzujeme si oblasť, v rámci ktorej sa budeme pohybovať. Stanoviť si výskumný problém, kt. sa najlepšie formuluje vo výskumných otázkach.
- opytovacie vety
- budeme hľadať odpovede – od časového fondu a hĺbky problémy – počet otázok
- erudícia (koľko má načítané o tomto probléme a ako sa naňho pozerá).

III. Formulovanie výskumných hypotéz
V.H – predpokladaná odpoveď na výskumnú otázku
- majú prediktívnu (predpovede) funkciu
- ak je otázok viac tak aj hypotéz
- formulácia v oznamovacej vete, jednoducho, aby sa s ňou dalo pracovať.
- aby sme sa vyhli zložitej situácií – z 1 základnej hypotézy veľa čiastkových hyp. - Hypotéza by mala byť očíslovaná H1 H2..
- Podstatnou vlastnosťou je možnosť ju potvrdiť alebo vyvrátiť – TESTOVANIE a na záver uviesť, či sa nám H1 po.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk