Európska únia

VZNIK EURÓPSKEJ ÚNIE
Európska únia (EÚ) vznikla po druhej svetovej vojne, Proces európskej integrácie bol začatý 9. mája 1950, keď Francúzsko oficiálne navrhlo vytvorenie "prvého skutočného základu Európskej federácie." Šesť krajín (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Taliansko) sa spojilo už na úplnom počiatku. Dnes, po štyroch prístupových vlnách (1973: Dánsko, Írsko, Veľká Británia; 1981: Grécko; 1986: Španielsko, Portugalsko; 1995: Rakúsko, Fínsko, Švédsko) má Európska únia 15 členských štátov a pripravuje sa na prijatie trinástich štátov. Európska únia je založená na právnom poriadku a demokracii. Nie je to nový štát, nahradzujúci tie doterajšie ani nie je porovnateľná s ostatnými medzinárodnými organizáciami. Jej členské štáty delegujú suverenitu na spoločné inštitúcie, zastupujúce záujmy únie ako celku v otázkach spoločného záujmu. Všetky rozhodnutia a procedúry sa odvodzujú zo základných zmlúv, ratifikovaných členskými štátmi.
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE
Rada Európskej únie je hlavným rozhodovacím orgánom EÚ. Zastupuje záujmy členských štátov, ktorých predstaviteľov pravidelne spája na ministerskej úrovni.V závislosti na prerokúvanej agende sa rada stretáva v rôznom zložení: zahraničné veci, financie, školstvo, telekomunikácie ...
Rada má množstvo kľúčových zodpovedností:
• je legislatívnym orgánom únie, v mnohých záležitostiach fungovania EÚ vykonáva legislatívnu právomoc v rámci spolurozhodovacej procedúry spolu s parlamentom
• koordinuje všeobecné ekonomické politiky členských štátov
• v mene EÚ uzatvára medzinárodné dohody s ostatnými štátmi a medzinárodnými organizáciami
• spolu s parlamentom zdieľa rozpočtovú právomoc
• prijíma rozhodnutia potrebné pre formovanie a realizáciu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na základe všeobecných smerníc, určených Európskou radou
• koordinuje aktivity členských štátov a prijíma opatrenia v oblasti polície a justičnej spolupráce v kriminálnych otázkach
EURÓPSKA KOMISIA
Európska komisia stelesňuje a presadzuje základné záujmy únie.

Predseda a členovia komisie sú menovaní členskými štátmi potom, ako ich potvrdí Európsky parlament.
Komisia je hlavnou silou inštitucionálneho systému únie:
• má právo iniciovať legislatívne návrhy, teda predkladá ich parlamentu a rade
• ako výkonná moc únie je zodpovedná za implementovanie európskej legislatívy (direktívy, smernice, rozhodnutia), rozpočtu a programov prijatých parlamentom a radou
• vystupuje ako ochranca zmlúv a spolu so Súdnym dvorom zaisťuje správne vykonávanie komunitárneho práva
• reprezentuje úniu na medzinárodnom poli a rokuje o medzinárodných dohodách, hlavne v oblasti obchodu a spolupráce

EURÓPSKY PARLAMENT
Európsky parlament je vyjadrením demokratickej vôle 374 miliónov obyvateľov Európskej únie. Je volený priamo občanmi členských krajín každých päť rokov. V rámci frakcií v ňom pracujú zástupcovia politických strán z členských štátov, ktoré sa rozhodli kandidovať vo voľbách.
Parlament má tri základné funkcie:
• s Európskou radou zdieľa legislatívnu právomoc, t.j. prijímanie európskych právnych noriem (direktívy, smernice, rozhodnutia). Jeho účasť v legislatívnom procese pomáha zaručovať demokratickú legitimitu prijatých noriem
• s Radou zdieľa aj rozpočtovú právomoc, čím ovplyvňuje výdavky únie. Na konci procedúry prijíma rozpočet ako celok
• vykonáva demokratický dohľad nad komisiou, schvaľuje navrhnutých komisárov a má právo odvolať komisiu. Rovnako vykonáva politický dohľad nad ostatnými inštitúciami
SÚDNY DVOR
Súdny dvor zaisťuje jednotné a účinné uplatňovanie komunitárneho práva. Do jeho právomoci spadajú spory, v ktorých vystupujú členské štáty, inštitúcie EÚ, firmy aj samostatné osoby. K súdnemu dvoru patrí od roku 1989 aj Európsky súd prvého stupňa.
Ako súdna inštitúcia únie Súdny dvor zaisťuje jednotnú interpretáciu a aplikáciu komunitárneho práva v každom členskom štáte, čiže jeho identické uplatňovanie voči všetkým stranám za všetkých okolností.
Od svojho vytvorenia v roku 1952 riešil mnoho tisíc prípadov. Kvôli zvládnutiu tohto prálivu a zaisteniu zlepšovania právnej ochrany pre obyvateľov bol v roku 1989 vytvorený Európsky Súd prvého stupňa. Je zodpovedný za rozhodovanie v istých kategóriách prípadov, hlavne v oblasti konkurenčných pravidiel a podaní súkromných osôb.
ÚČTOVNÝ DVOR
Účtovný dvor kontroluje súlad vybraných príjmov a vynaložených výdavkov únie, ako aj bezchybnosť finančného riadenia rozpočtu EÚ.
Bol založený v roku 1977 po úprave rozpočtových opatrení v zmluvách a spolu so vstupom Zmluvy o Európskej únii v roku 1993 do platnosti sa zaslúžene stal inštitúciou.
V roku 1999, na základe Amsterdamskej zmluvy, boli rozšírené jeho kontrolné a vyšetrovacie právomoci, čím sa stal schopným efektívnejšie bojovať proti podvodom v rámci rozpočtu únie.
EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA
Zahájenie činnosti menovej únie so sebou prinieslo novú menu - euro - spolu s novou centrálnou bankou - Európskou centrálnou bankou (ECB), ktorá tvorí základ a realizátora európskej menovej politiky. Riadi zahraničné výmenné operácie a zaisťuje hladké fungovanie platobných systémov.
ECB a centrálne banky štátov, ktoré zaviedli euro, tvoria novú entitu - tzv. Eurosystém.

Keďže niektoré členské štáty doteraz nezaviedli euro, je potrebné rozlišovať medzi Eurosystémom dvanástich štátov a Európskym systémom centrálnych bánk, ktorý je tvorený pätnástimi krajinami.
Európska centrálna banka vznikla 1. júna 1998 na základoch svojho predchodcu, Európskeho menového inštitútu, ktorý hral ústrednú úlohu pri príprave na zavedenie eura od 1. januára 1999.
SLOVENKÁ REPUBLIKA A EURÓPSKA ÚNIA
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patrí vstup do Európskej únie medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Vzájomné vzťahy Slovenska a EÚ sú založené na Európskej dohode o pridružení, ktorá bola podpísaná 4. 10. 1993 a vstúpila do platnosti 1. 2. 1995. Samostatné Slovensko si dalo za jeden z hlavných cieľov získať plnohodnotné členstvo v Európskej únii. Vláda musela pripôsobiť tomuto cieľu dlhodobú politiku, aby po niekoľkých rokoch príprav bolo Slovensko pripravené na vstup. Po tom ako boli uzatvorené všetky kapitoly o prístupe Slovensko skončilo predvstupové rokovania o členstve. Nakoniec bolo treba ešte súhlas Európskeho parlamentu a podmienkou pre vstup bolo tiež referendum, ktoré sa musí konať vo všetkých vstupujúcich krajinách. Európsky parlament členstvo Slovenska schválil a aj referendum bolo úspešné. Dnes je už isté, že Slovensko sa spolu s ďalšími krajinami stane členom EÚ a to 1.mája 2004.
SR je spolu s ďalšími asociovanými krajinami zo strednej a východnej Európy zapojená do rozširovacieho procesu EÚ. Proces rozširovania a podmienky prijatia nových členov sú upravené v základných dokumentoch EÚ ako Agenda 2000, Biela kniha (Whitepaper) a Partnerstvo pre vstup. PROGRAMY EU NA POMOC V RÔZNYCH SEKTOROCH
SAPARD- program SAPARD (Special Accesion Programme for Agriculture and Rural Development) je jednou z foriem predvstupovej podpory kandidátskym krajinám. Zameriava sa na podporu opatrení v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré schváli príslušná krajina. Tieto aktivity opatrenia len dopĺňajú. Finančné prostriedky, ktoré sú pre tento program ročne vyčlenené sa ročne pohybujú v čiastke približne 520 mil. eur. Podmienkou na čerpanie prostriedkov z programu SAPARD počas rokov 2000-2006 je, že krajina sa uchádza o vstup do EÚ a predložila Európskej komisii Národný plán rozvoja vidieka. Program SAPARD bol pre Slovenskú republiku schválený rozhodnutím EK dňa 17. 11. 2000. Nasledovalo podpísanie viacročnej finančnej dohody pre program SAPARD medzi EK a SR. Všetky projekty pre program SAPARD musia rešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže v zmysle Zmluvy o Európskom spoločenstve.
ISPA - Instrument for Structural Policies for Pre-Accession, táto skratka v preklade znamená nástroj predvstupovej štruktúrnej politiky.

Ide teda predovšetkým o pomoc na dobudovanie infraštruktúry v oblasti dopravy a životného prostredia. Celkový príspevok programu ISPA je maximálne 75 percent z celkových nákladov na projekt. Projekty musia byť dostatočne pripravené z viacerých hľadísk: dopad na životné prostredie, ekonomická a finančná analýza a musia byť zabezpečené ďalšie zdroje financií. Dopravné projekty sa musia týkať transeurópskej dopravnej siete, projekty z oblasti životného prostredia majú byť orientované na pitnú vody, budovanie čističiek od. vôd, recyklácie a zabezpečenia kvality ovzdušia.
NIKOĽKO ĎALŠÍCH PROGRAMOV:
- Leonardo da Vinci: Program pre odborný výcvik mladých ľudí a ich prípravu na zaradenie do práce.
- Raphael: Program na zachovávanie a obnovu kultúrneho dedičstva.
- Socrates: Program zlepšujúci mobilitu študentov univerzít v rámci EÚ
.- Tempus: Transeurópsky program mobilít pre univerzitné štúdium.
- Tacis: Program na podporu novým nezávislým štátom bývalého ZSSR okrem pobaltských republík
- Phare: Program na pomoc pobaltským republikám.