UNESCO

21 členný Výbor svetového dedičstva, volený členskými štátmi na Generálnom zhromaždení, schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva doteraz 5 lokalít zo Slovenskej republiky:
z kultúrneho dedičstva:
- Banskú Štiavnicu s technickými pamiatkami okolia (Kolumbia-Cartagena, 1993)
- Spišský hrad s okolitými pamiatkami (Kolumbia-Cartagena, 1993)
- Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec (Kolumbia-Cartagena, 1993)
- Historické jadro mesta Bardejov (Austrália-Cairns, 2000) z prírodného dedičstva:
Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (spolu s Maďarskom v Berlíne, 1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (Austrália-Cairns, 2000) podľa časti nominačného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26. 6. 1997.

Spišský hrad je najrozsiahlejším slovenským hradom, dominantou Spiša, harmonicky umiestnenou v krajine na travertínovom brale. Spomína sa ako župný hrad už v 12. storočí. V prvej polovici 13. storočia hradnú akropolu chránilo kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom čase postavili románsky palác a obytnú vežu. Po polovici 13. storočia k nim pribudol prepoštský palác a dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14. stroročí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakánom. V polovici 15. storočia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka ( 1445 - 1457 ).
Neskôr bol hrad vlasníctvom Thurzovcov, potom Zápoľských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol. Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v posledných rokoch znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu verejnosti. V roku 1993 hrad spolu s okolím ( Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, kostol v Žehre ) zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a dostal sa tak medzi viac ako 300 najvýznamnejších pamiatok sveta.
Muzeálna expozícia bola sprístupnená v roku 1983. Vlkolínec Objekt patrí do súboru zachovaných dvoj- a trojpriestorových zrubových domov, ktoré predstavujú typické stavby regionálnej architektúry v severnej časti stredného Slovenska. Roľnícky trojpriestorový zrubový dom č. 15 bol vybudovaný v roku 1886.

Zachované pôvodné vnútorné členenie domu a zariadenie interiéru poskytuje obraz o spôsobe života obyvateľov domu i celej obce v prvých desaťročiach 20.-teho storočia. Obec Vlkolínec bola zarade ná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Bardejov Najstaršia písomná správa o Bardejove pochádza z roku 1241 a našla sa v Ipatijevskej kronike. V roku 1352 ho Kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto. Bardejov bol v roku 2000 zapísaný do zoznamu Svetového a prírodného dedičstva UNESCO. Banská Štiavnica Toto starobylé banské mesto nájdeme v horách v centre Štiavnických vrchov. Písomné správy o ťažbe zlata a iných kovov sa zachovali už z rokov 1156 a 1217. Dejiny mesta sa začali písať v roku 1238, keď mu boli udelené privilégiá kráľovského mesta. Banskoštiavnický rudný revír patril k najvýznamnejším producentom ťažby zlata v Európe. V roku 1735 tu vznikla prvá banícka škola v Uhorsku a neskôr, v roku 1762 bola založená prvá banícka akadémia a aj prvá vysoká škola technického charakteru na svete. Historické jadro mesta a technické pamiatky v jeho okolí boli v roku 1993 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO medzi, v tom čase 410 najvýznamnejších pamiatkových lokalít sveta, ako prvé mesto zo Slovenska.