Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Islamský právny systém, pramene, inštitúcie
| Dátum pridania: | 10.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | ondrejman | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 2 477 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 9.8 |
| Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 16m 20s |
| Pomalé čítanie: | 24m 30s | ||
Islam je monoteistické náboženstvo, ktoré má päť pilierov
vyznanie viery – šaháda,
modlitba – salát, ktorá je pri splnení predpísaných podmienok pre moslima povinná päť
krát denne,
almužna – zakát a sadaka, chápaná ako navrátenie majetku, ktorý boh umožnil človeku
získať,
pôst - saum, dodržiavaný v celom ôsmom mesiaci islamského lunárneho kalendára
(ramadán)
púť do Mekky – hadždz, ku svätyni Kába, v ktorej je umiestnený posvätný čierny kameň.
K týmto sa niekedy priraďuje aj džihád – svätá vojna, vojna, moslimmi vnímaná nielen ako násilné šírenie islamu, ale aj v prenesenom význame vnútorného boja v srdci veriaceho, charitatívnej činností, resp. nenásilného šírenia viery osvetou. Pluralizmus islamského práva
Tak ako samotný islam, aj islamské právo sa člení na dve základné vetvy – na ortodoxnú a sunnitskú vetvu a na heterodoxnú šiítsku vetvu. K rozčleneniu došlo na základe sporu o politickú moc po Mohamedovej smrti. Sunniti požadovali voliteľnosť svojich najvyšších politických predstaviteľov islamského spoločenstva, kým šiíti uznávali za svojich náboženských a politických vodcov len potomkov Mohameda. Tento spor sa premietol aj do náboženskej dogmatiky a postihol aj oblasť práva.
V islamskom svete úplne prevažuje vetva sunnitská (a teda aj sunnitská právo) kým šiítska vetva sa presadila obmedzene a platí len v Iraku, Iráne a Bahrajne a stúpencov má aj u libanonských moslimov, v Kuvajte , JAR, Indii, Pakistane a Indonézii. Šiíti na rozdiel od sunnitov namiesto izžmy ako prameňa práva uznávajú rozum (akl – uplatňujú zásadu všetko zákonné je aj rozumné a všetko čo je rozumné je aj zákonné). Niektoré skupiny šiítov pripúšťajú idžmu za prameň práva, všetci šiíti však jednoznačne odmietajú kijás. Rozdiel je aj v prístupe ku zásade taqlíd, ktorá medzi šiítmi nieje rozšírená. Šiítske právne školy aplikovali právo podľa zásady idžihád, pripúšťajúcej voľnú úvahu sudcu.
V sunnitskej právnej oblasti sa v 9. storočí objavili rôzne právne školy, ktoré medzi sebou súperili. Výsledkom tohto súperenia bol zánik množstva menších škôl a posilnenie štyroch najväčších, ktoré v ďalšom období determinovali vývoj právneho systému. Tieto školy (mazahaby) sa nazývajú podľa mien svojich zakladateľov. Sú to škola málikovcov, škola hanafiovcov, šáfijovcov a hanbálovcov. Základné rozdiely medzi jednotlivými školami sa týkali predovšetkým problémov priority jednotlivých prameňov práva, ako aj chápania niektorých základných inštitútov.
Aj šiítsky smer sa vnútorne člení na niekoľko škôl, z ktorých najväčší význam mali školy imamitov a, kejsanidov, zaidov a ismailitov. Klasické islamské právo
Obdobie vytváranie a rozkvetu klasického islamského práva je obdobím jeho najoriginálnejšej podoby. V rámci tohto obdobia sa rozlišujú dve fázy.
Zdroje: Tóthová, M.: Právna komparatiskika, veľké právne systémy, UPJŠ 1999, Drgonec, J.: Právne kultúry Ázie a Afriky, Bratislava 1991
