Ďalšou možnosťou bolo preberanie prvkov jednej právnej školy do druhej a napokon sa používala aj procedurálna okľuka, prostredníctvom procesných pravidiel, ktorých zmenu, resp. úpravu štátnou mocou islam nezakazovali. Pramene islamského práva
Formálnymi prameňmi islamského práva sú korán, sunna, idžma a kijás, pričom korán a sunnu môžeme považovať za primárne pramene, ktoré sú všeobecne uznané rôznymi školami a smermi islamského práva. Idžmu a kijás môžeme považovať za pramene sekundárne, de facto vytvárané jurisprudenciou na základe koránu a sunny. Ojedinele sa v literatúre uvádzajú ako pramene islamského práva aj fatva (rozhodnutia vedúcich predstaviteľov náboženskej obce, oprávnených riešiť sporné náboženské a právne otázky) a idžtihád (tvorivá práca sudcov), resp. tie tradície a obyčaje arabských kmeňov, ktoré nepohltil islam a ktoré neprotirečia základným princípom islamského práva. a) korán (z arabského al – korán, t.j. čítanie je svätým písmom moslimov a hlavným prameňom islamského práva. Obsahuje súbor zjavení, ktoré Alah tlmočil veriacim prostredníctvom proroka Mohameda. Pozostáva z vyjadrení politickej, sociálnej, morálnej, náboženskej a právnej povahy, ktoré sú usporiadané do 114 súr (kapitol). Súry sú rôzne dlhé a členia sa ďalej na ajáty (verše), ktorých je celkom 5 tisíc a len asi 200 z nich má právny charakter. Sú to právne normy najvyššej právnej sily. Týkajú sa najmä úpravy vzťahov medzi manželmi, dedičského práva, vymedzenia trestných činov a určenia trestov za ne. Celkovo je tu však veľmi málo pravidiel právneho charakteru, reglementujúcich len časť vzťahov vznikajúcich v moslimskej spoločnosti. (podľa J. Drgonca asi 70 veršov upravuje rodinnoprávne vzťahy a 25 veršov je medzinárodnoprávneho charakteru. Sporadická je podľa neho úprava vzťahov k štátnej moci – finančnoprávny charakter má 11 veršov a štátoprávny len 10 veršov). b) Sunna („to čo povedal“) je súborom výrokov a rozprávaní o činoch Mohameda, obsahuje jeho príkazy, zákazy a dovolenia. Základom sunny sú daísy (tradície), ktoré nakoľko nie sú božieho pôvodu nesmú odporovať koránu. Majú za úlohu objasňovať, vysvetľovať ustanovenia koránu a vypĺňať medzery v ňom. Sunna dopĺňa korán a ako významný prameň práva je cenná predovšetkým svojou praktickosťou a jednoduchšou pri riešení konkrétnych problémov. Prostredníctvom nej bol islam zrozumiteľnejší a menej abstraktný .
c) Idžmá t.j. consensus omnium znamená dohodu islamského spoločenstva o pravidle správania sa v tých otázkach, na ktoré korán ani sunna nedávajú odpoveď.