Za škodu, ktorú takto mohol spôsobiť samozrejme znášal následky. Súdne konanie mohlo prebiehať aj za neprítomnosti niektorej zo strán, neprítomný však mal právo opätovne požiadať o konanie za jeho prítomnosti, a to aj keď už vec bola rozhodnutá s konečnou platnosťou. V islamskom práve takmer vôbec neexistovalo odvolanie. Rozhodnutie sa mohlo zrušiť, len ak sudca aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo jeho rozhodnutie bolo v rozopre s nepochybným dôkazom.

Prenikanie cudzích prvkov do islamského práva.
Zásada nemennosti šarie a z nej vyplývajúca neprípustnosť normotvorby štátu spôsobovala nesúlad nemenného právneho systému a rozvíjajúcich sa spoločenských vzťahov, ktoré malo právo upravovať. Objavila sa požiadavka právnych úprav, pričom boli možné dva spôsoby tejto úpravy – buď sa bude zasahovať do nemenného islamského práva a šaria sa doplní a to najmä o úpravu obchodných vzťahov, alebo sa zvolí cesta zachovania nemennosti šarie a popri nej sa vytvorí ďalšie právo. Napokon sa zvolila táto druhá alternatíva, v dôsledku ktorej sa islamské právo vlastne zdvojilo. Ospravedlňovalo sa to tým, že je lepšie umožniť cudziemu právu aby sa dočasne uplatňovalo vedľa šarie ako pripustiť jej poškodenie, či zničenie. Prenikaniu cudzích prvkov do islamského práva napomohla najmä normotvorná činnosť kalifov, ktorá sa napriek zákazu začala rozmáhať v 15. – 16. stor. Vytváralo sa pritom zdanie, že ide o činnosť, ktorá má podporovať šariu. Výsledkom bolo však jej oslabovanie a do islamského práva prenikalo čoraz viac cudzích prvkov. Dochádzalo k prijímaniu prvých kódexov, medzi ktorými bol v r. 1840 aj Trestný kódex Osmanskej ríše (vplyv francúzskeho práva). Po prijatí tohto kódexu začal proces kodifikácie islamského práva, ktorý pokračoval v r. 1859 úpravou tureckého pozemkového práva. V r. 1869- 1876 bola prijatá Medžella, predstavujúca prvý naozajstný civilný kódex v moslimskom svete. Bolo v ňom systematicky usporiadané zmluvné právo hanafiovskej školy, zároveň sa v nej objavuje aj vplyv Napoleonovho Code Civil. Ten ovplyvnil egyptské občianske a obchodné právo. Po Turecku a Egypte začali postupne aj ostatné arabské štáty prijímať občianske zákonníky podľa európskeho vzoru. Mimo rámca týchto kódexov zostali rodinné vzťahy a dedičské právo, regulované naďalej normami klasického islamského práva. Modernizácia islamského práva
V 20. storočí politicko-spoločenský vývoj smeroval aj vo väčšine moslimského sveta k zmene pôvodne teokratických štátov na moderné štáty, ktoré sa postupne emancipovali od islamu.