Diskurzívne média. Na procese komunikácie možno rozlíšiť vždy toto: „vysielač" (mikrofón), „prijímač" (poslucháč), „kanál" (drôty medzi nimi) a na inej rovine „kód" (jazyk, v ktorom sa napríklad telefonuje), „posolstvo" (to, čo sa povie) a „šumy" (čo narúša prenášanie posolstva a v tomto zmysle k tomu pristupuje).
Médiá sú štruktúry (materiálne alebo nemateriálne, technické alebo netechnické), v ktorých fungujú kódy.
Možno rozlíšiť dve veľké triedy médií: takú, v ktorej kodifikované posolstvo prúdi z pamäti vysielača k pamäti prijímača, a takú, v ktorej dochádza k výmene kodifikovaných posolstiev medzi rôznymi pamäťami. Prvú triedu možno nazvať diskurzívnym médiom, druhú dialogickým.
Bezprostredná a sprostredkovaná možnosť odpovedať, a nie možnosť odpovedať a neodpovedať charakterizujú rozdiel medzi dialogickými a diskurzívnymi médiami.
Účelom diskurzívnych (rozbiehajúci; pojmový, deduktívny) médií je prenos informácií z jednej danej pamäti do iných pamätí. Ide o negatívne entropický (miera neurčitosti konečnej pravdepodobnosti schémy) zámer. Po diskurze je suma informácií väčšia, lebo bola podelená.
V dialógu sa vytvárajú informácie, ktoré sa v diskurze rozdelia, takže ich prijímače môžu v budúcich dialógoch vytvoriť nové informácie.
Existujú: (1) médiá, ktorými sa informácie rozdeľujú po stupňoch alebo krokoch a to tak, že každým krokom stúpa počet prijímačov. Možno ich nazvať pyramídovými médiami. (2) Existujú médiá, ktorými sú informácie rozštiepené rozvetvovaním, aby sa tak podelili po častiach. Možno ich nazvať stromovými médiami. (3) Existujú médiá, ktorým sa informácie podelia prijímačom, tvoriacim okolo vysielača polkruh. Možno ich nazvať divadelnými médiami. (4) Existujú médiá, ktorými sa informácie delia po celom okruhu vysielača. Možno ich nazvať amfiteátrovými médiami. Príkladmi pre (1) sú kostol a podnikové organizácie, pre (2) vedecké ústavy a verejné úrady, pre (3) ľudové školy a kiná, pre (4) cirkus a televízia.
Pyramídové médiá majú vysielač na vrchole. Modelom takéhoto systému je rozdeľovanie prúdu od elektrární až po žiarovku. Iným príkladom je katolícka cirkev. Všetkým pyramídovým médiám je spoločný autoritárny charakter, hierarchická organizácia, tradičná a religiózna metóda prenosu a rozdiel medzi magisteriálnou a ministeriálnou funkciou.

Komunistická strana poskytuje mimoriadne pôsobivý príklad pyramídové média.
Stromové médiá nemajú vrchol a preto ani pôvodného bájneho autora, a medzistupne prenosu nevytvárajú relé, ale miesta dialogického spracovania. Hlavným problémom tohto diskurzívneho média je ohraničenosť ľudskej pamäti. Pri stromových médiách nejde o vernosť informácií ale o rozklad a spracovanie informácie nanovo, teda o pochybnosť. Príklad: vedecké ústavy a publikácie, technických a technologických laboratórií.
Pri divadelných médiách sa vysielač nachádza oproti prijímaču a to tak, že posolstvo je vysielané v polkruhu smerom k prijímačom. Polovičatá otvorenosť je pre tento typ médií podstatnejšia než iné aspekty. Pri tomto type je potrebná aj ochota prijímača. Divadelné médiá slúžia rozdeľovaniu informácií, ktoré sa nachádzajú v súkromných pamätiach, takým prijímačom, ktoré boli na príjem vyzvané. Divadelné médiá slúžia verejnému rozdeľovaniu informácií, ktorých cieľom je fungovať v súkromnej oblasti.
Amfiteátrové médiá. Amfiteátrové diskurzy sú pravdepodobne rovnako staré ako divadelné diskurzy. V amfiteátrových médiách možno pozorovať vysielač a prijímač oddelene a prenášanie informácií medzi nimi je len výsledný produkt dlhopripravovaného procesu. Pri pyramídových médiách ide o jeho postavenie v médiu, ktoré určuje vysielač, pri stromových médiách je funkcia vysielača a prijímača daná dynamikou média a pri divadelných médiách sa vysielač a prijímač obracajú k sebe. Princípom amfiteátrových médií je rozhlásanie posolstiev bez adresáta proti obzoru a ich motívom je ujednocovanie všetkých dosiahnuteľných pamätí s vysielačom - vytvoriť totálnu komunikáciu medzi vysielačom a prijímačom pri totálnej nemožnosti komunikácie medzi jednotlivými prijímačmi. Amfiteátrové médiá ako tlač, rozhlas, televízia, tovary dodané do domu, obchodné domy, turizmus a vôbec všetko, čo sa nyzýva masmédiami.

Masmédiá

majú dnes v spoločenskom živote centrálnu úlohu. Ich úlohou je:
- sprostredkúvať aktuálne informácie,
- zabávať,
- odovzdávať normy a hodnoty (napr. sociálneho, politického alebo náboženského charakteru),
- sprístupňovať vedomosti a vzdelanie,
- pomáhať v živote (napr. inzercie, právne rady a pod.).

Tieto úlohy plní televízia, rozhlas aj tlač, avšak selektívne, to znamená, že z množstva tém si vyberajú len určité, a tak vytvárajú vlastný pohľad na realitu. Masmédiá poznáme verejnoprávne a súkromné. Napriek ich viacerým odlišnostiam povinnosť pravdivo informovať je záväzná tak pre štátne, ako aj súkromné médiá.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Komunikológia - Masmédiá